Sviatočné...

Toto obodobie roka je charakteristické nízkymi teplotami, gastronomickými dobrotami a zhonom, ktorý však v konečnom dôsledku strieda dobrý pocit pri vianočnom stole a s odstupom jedného týždňa bujarejšia oslava Nového roku.
Dovoľte mi zaželať celej minigolfovej obci príjemné strávenie sviatkov a správne vykročenie do roku 2011. Keď si budete štrngať, nazabudnite zmieniť aj minigolf...


Štatistický deficit II

Aj napriek tomu, že v poslednej dobe na tunajšiu stránku články pribúdajú viac menej slimačím tempom, žije si mikrosvet bratislavského (a mimobratislavského) minigolfového blogu svojim vlastným životom. Ale po interpelácií dvoch skalných fanúšikov som sa rozhodol, že je čas opäť obetovať chvíľku svojho času a ponoriť sa do hlbín slovenskej minigolfovej ligy. Jedna povinná kapitola ešte ostala nevybavená...

Pevne dúfam, že všetkým hráčom sa dobre darí a ešte stále sú mentálne pripravení vyhodnotiť číselné fakty z Veľkého Krtíša. Áno, to bol ten turnaj, pri ktorom sme boli svedkami prvých zimných mrazíkov. Dnes by som ich najradšej poslal do čerta. Teda, nie tie Krtíšske, ale celoslovenské decembrové. Vyhlasujem verejnú zbierku na tréningové sústredenie v nejakej slnkom a teplom zaliatej krajine pre dvadsiatku najlepších slovenských minigolfistov. Nech nežeriem, tak do spoločného fondu iniciatívne vkladám prvé euro ;)

Ale pozerám, že akosi bočím od témy. Späť k štatistike. Ako bolo spomenuté v poturnajovom reporte, srdce ihriska a jednoznačný kľúč k úspešnému zdolaniu okruhu sa skrýva na dráhach č. 12 a 13. Menovite rovnom a šikmom okne. Nie je prekvapujúce, že obe obsadili horné dve pozície medzi najhoršími priemermi, pričom titul dráha smrti s náskokom viac ako desatiny napokon prekvapujúco získal rovný variant (2.459). Tu dám do pozornosti aj okrajovú štatistiku porovnania všeobecného priemeru s priemerom naj 30-ich hráčov víkendu. Je jednoznačne viditeľné, že slabší/neskúsení hráči strácajú predovšetkým na najtechnickejších dráhach. Napríklad okná si TOP30 posunula na úroveň v okolí 2.150. To však rovnako nepredstavuje žiadny zázrak! Budúci rok sa skúste spýtať hráčov ako Mišo Csontos, Laco Ištván alebo Ivan Roemer. Tí totiž pri oknách darovali svojim fanúšičkám najmenej úderov (sumárny priemer z oboch dráh 1.625). No a aby som ukončil malú okennú múzu, tak pridám ešte jeden highlight. Svoju komparatívnu výhodu ukázala na dráhe smrti trnavská ADARA. Tímový priemer 1.667 už naznačuje dosť, ale keď pridám, že žiadny iný tím sa nepozrel pod 2.100, konštatovanie nadobúda tretí rozmer. Bravo!


Rýchlo však k jednotlivcom. Tentokrát sa na menoslov obzvlášť teším. A hneď pekne na začiatku ťahám z klobúka majstrovské meno. Kubo Kalník ukázal, že Krtíšske priečku sú rovnako hrateľné ako akékoľvek iné – 1.250. Ľadvine zamával Laco Derzsi, trubku zase jemne pobozkal Ivan Roemer – obaja 1.000. Segmentové remeslo nám spoločne predviedli hráči Ivan Pätoprstý a Vlado Pravotiak 1.125. Magickým skokom prechádzame k oknovej pasáži. Fotku rovného si so svojim podpisom do vitríny môže umiestniť René Šimanský (1.250), no a hneď vedľa zrejme príde šikmá alternatíva s indíciami MČ čiže Miro Čibik (1.250).
Na veľa dráhach dosiahlo mnoho hráčov rovnaký najnižší priemer, preto záverečné meno bude stelesnením kúzla dňa. 90 stupňové slimákové potešenie. Dvojkombinácia zahraná bez jedinej chyby. Novými loptami (dôkaz, že materiál sa dokupovať oplatí), s úsmevom a účelovo pre potreby tejto stránky :) Kým? Fotka nech napovie (a zároveň dá odpoveď na to, kde sa nachádza redaktor, keď nie v tomto priestore...).

PS: Katarskí šejkovia si pomýlili šport a podujatie, do ktorého chcú vliať miliardy. Minigolf sa totižto nepíše v angličtine slovom "football". A FIFA im na to skočila... (ak nechápete nevadí, Váš život to nezmení ;)

Cesta na MS 2011 už začala

Pre tých, ktorí pravidelne navštevujú známy minigolfový portál minigolfnews.com táto novinka nebude ničím neznámym. Majstrovstvá sveta sa po 18 rokoch sťahujú opäť do Mekky minigolfového športu, priamo do Švédska, no a zdá sa, že organizátor nechce nechať nič na náhodu. V tomto období, niekoľko mesiacov pred samotným šampionátom, spustil oficiálnu stránku.

Viaceré sekcie síce ešte nie sú kompletné a neponúkajú vyčerpávajúce informácie, ale už teraz si môžete pozrieť fotografie dokumentujúce vývoj stavby samotného ihriska v Tantogardens. Čo je však dôležitejšie, sekcia venovaná obom ihriskám (eternit+betón) obsahuje cenné dáta ako pristupovať k jednotlivým dráham - systém, popis úderu, vhodnú loptu (aplikovateľné na teploty v okolí 20-ich stupňov). Už teraz s kľudným svedomím môžem napísať, že skladba úvodných eternitových dráh predstavuje podstatne prijateľnejšiu kombináciu ako tomu bolo v Odense 2009.

Ide o začiatok a časom možno očakávať rozrastanie jednotlivých sekcií o množstvo menej či viac podstatných noviniek/informácií. Uvidíme, či budú prospešné aj pre Slovenských zástupcov, ktorých účasť je v rukách zväzových funkcionárov, ale samozrejme aj samotných hráčov.

Štatistický deficit I

Deficit momentálne vykazuje nielen účet verejných financií, ale ako ma upozornilo moje nepriateľské druhé ja, tak aj naša sekcia venovaná číslam a štatistike z ligových turnajov. Ak sa chcete dozvedieť prečo, sledujte bratislavskú stránku aj v najbližších dňoch, čo to naznačím ;)
Ale aby som nemystifikoval, tak radšej šupom prejdem na to podstatné. Štatistický prídeľ z Vyšných Ružbachov. Áno, to bol ten turnaj, ktorý sa uskutočnil pred siedmymi týždňami. Ten čas skrátka letí neskutočným tempom a dnes keď píšem tento text, tak väčšina minigolfistov už funguje v stave posezónnej hybernácie.

Dráha disponujúca schopnosťou okamžite zvyšovať krvný tlak.

To čo naznačili dáta zozbierané z Trnavského turnaja, potvrdila aj Ružbašská ligová zastávka. Pozitívny trend vylepšovania priemerov na jednotlivých dráhach. V porovnávacom súboji s predchádzajúcimi dvoma ročníkmi vyšlo tento rok víťazne až 14 dráh, pričom najväčšia zmena bola zaznamenaná na ľadvine (-14.5%). Pozoruhodné priemerové liftingy prebehli aj na uhle (-14.0%), gentlmenovi, (-12.9%) či napr. bočnom dvojokne (-11.2%). Ľadvina sa prostredníctvom elegantnejšieho zápisu v protokoloch zbavila titulu dráha smrti v prospech iného telesného orgánu mimoriadne obľúbeného obzvlášť medzi mužskou časťou populácie. Netušíte? Pozrite si štatistickú maticu. Dodám len, že dráha s touto charakteristikou zaznamenala ako jediná markantné zhoršenie priemeru s novou hodnotou 2.629. To je vskutku veľa. Odsek zakončím konštatovaním, že najlepšie túto anatomickú dvojicu zvládol Peter Bubelíny sumárnym priemerom 1.417.

Métu 50 percentnej úspešnosti skórovania esami na jednotlivých dráhach sa síce opäť nepodarilo na Ružbašskom filci prekonať nikomu (najbližšie bol pochopiteľne P. Bubelíny 47.22%), ale od toho aby som tu spomenul nových patrónov niektorých dráh ma to neodradí.
Hneď prvú dráhu môžeme dočasne premenovať na marku. Prečo? Pretože tak bol voľakedy označení okrsok krajiny, ktorému vládol mark(o)gróf. Ten náš si ju označil kódom 1.167. Školu gentlemanov má pre zmenu právo viesť Laci Trnka (esovka). Kto je najväčším znalcom... hm, ako to napísať decentne... svalovo-väzivovej trubice, ktorá je súčasne ženským kopulačným orgánom? Tak to neviem, ale dohodnime sa na tom, že na rok tento titul môžeme po bezchybnom výkone prideliť Oliverovi Kažimírovi. K Oliverovi sa v rámci lekárskeho konzília pridávajú ľadvinári Bubelíny a Zontág (1.333).

Prejdime ale k štandardnejším pojmom minigolfového sveta. Priesmykom zľahka prešiel Palo Buchcár istený Ivanom Bušom (1.167). Zjavenie, ktoré nikto nečakal sa objavilo na bočnom dvojokne - debutant v tejto rubrike - Jano Masarik (1.167). Falše zjavne fungovali... Minuloročnú kvalitu na streďáku potvrdil Marcel Korinek. Tento krát bez jedinej chyby. Podobne stopercentný bol aj Peter Močiarik na kasičke. Urobiť esovku z trezoru by sa rovnalo zázraku, ale priemer 1.667 Ivana Tkáča predstavuje solídnu úroveň. Na záver som si nechal zástupcu českej školy - Ivana Roemera. Tomu sa zapáčila úžina a priemerom 1.333 si na nej určite udržiaval pozitívnu náladu.

Zostaňte naladení na vlnovej dĺžke bratislavského blogu, premiérová štatistika z Krtíša pribudne čoskoro (prinajhoršom do Vianoc ;)

Nové typy dráh na obzore?

Mysleli ste si, že tréningy na sklonku sezóny musia byť iba v znamení farebného opadaného lístia a pochmúrneho počasia? Omyl. Stačí sa iba trochu pohrať s fantáziou, vyloviť originálnu myšlienku a s nadhľadom ju aplikovať na konštrukciu minigolfovej dráhy. Tréningová rutina sa tak dá celkom príjemne ozvláštniť. V prípade GK Bratislava sa využil klasický vulkán, dve priečky resp. nohy od plastového stolu, dva bagy na spevnenie a výsledok? Pozrite sa sami... uvidíme niečo podobné niekedy aj na oficiálnom turnaji? A ktorá z modifikácií sa vám pozdáva najviac? Garantujem, že minimálne jedna by poslala priemery na vulkáne do mútnejších vôd ako je známe dnes.

Véčko s vulkánom
Úžina s vulkánom
Okno s vulkánom

Pohár majstrov v retrospektíve

Keďže tohtoročného Pohára majstrov (EUROPACUP Viedeň) som sa priamo účastnil a nenašiel sa niekto iný, kto by urobil drobné zhodnotenie, urobím výnimku a k turnaju sa vyjadrím ja sám ;) Existoval síce zámer získať niekoľko postrehov od nemenovaného člena tímu, ale táto snaha pre časovú zaneprázdnenosť nevyšla a obsah textu tak bude mierne odklonený od pôvodného scenára. Podotýkam, že cieľom nie je urobiť odbornú analýzu, ale skôr sa pozrieť na účinkovanie ľudským okom (a až potom zopár faktov).

Umiestnenie GK Bratislava je už nejakú dobu známe. Deviate miesto z desiatich účastníkov, pričom žiadny zo zúčastnených týmom nebol považovaný za jednoznačného outsidera prípadne lovenú korisť pripravenú na roztrhanie ostatnými účastníkmi. Ak by som pred turnajom dostal úlohu vypísať kurzy na umiestnenie, tak Bratislava by papierovo figurovala v spodnej tretine. S potenciálom pozitívne prekvapiť. Moment pozitívneho prekvapenia sa v prvom kole nakoniec aj dostavil, kedy šestica hráčov priniesla výsledok (246 úderov, priemer 41.0) znamenajúci priebežné postupové umiestnenie (podotknem, že išlo o cifru veľmi podobnú súčtom z tréningových kôl). Hneď druhé kolo však akúkoľvek nádej zmarilo a nasmerovalo myšlienky na boj o 7. -10. miesto. Až štyria hráči si zahrali svoje najhoršie turnajové kolo a celkovo sa týmu "podarilo" pripísať osem sedmičiek.

Kde hľadať príčiny? Spýtajte sa hráčov... sám za seba poviem, že v poslednej časti okruhu som sa po nešťastnej sedmičke na dvojokne dostal do psychickej krízi. Situácia kedy viete, že máte natrénované, ale opustí vás úderová istota, stratíte drive a upadnete do letargie (nehovoriac o tom, že sa nachádzate na filci, ktorý si túži z vás urobiť trhací kalendár). Nestáva sa to často, ale keď to príde stojí to za to. Pochopiteľne v negatívnom slova zmysle. Ideálny moment na zásah kauča prípadne člena realizačného tímu, ale ako všetci vieme takýmto komfortom Bratislavský hráči nedisponovali (aj keď všetká česť Radovi Ledníkovi, prípadne v daný moment nehrajúcim spoluhráčom, ktorí sa po ihrisku pohybovali a hecovali, upokojovali, prípadne radili).

Pravdou však ostáva, že hráč by sa mal z princípu sám snažiť minimalizovať straty v daný moment. Čím lepší je v tejto oblasti minigolfovej zdatnosti, tým lepší rating ako minigolfový hráč dosiahne. Ale aby som sa vrátil k priebehu. Po prvom dni 9. pozícia a jednoznačný cieľ posunúť sa vyššie. Herné zlepšenie však zaznamenali iba traja hráči, čo nestačilo. Došlo dokonca k malej dráme, kedy vznikla reálna hrozba ataku zo strany posledného Aalborgu MK. Všetko bolo otvorené až do posledného hráča a dráhy. Laco Trnka sa tak dostal do pozície, že musel zahrať na holubníku lepšiu cifru ako 4-ku. Nevedel o tom, ale účasť tímu v súťaži (keď už nič iné) zakončil štýlovo - esom. A potvrdil 9. miesto. Nemožno síce hovoriť o vyslovenom neúspechu, ale vedomie šance pokoriť minimálne Holanďanov nepustí. Chcelo to viac od samotných hráčov. Ľahko sa to píše, ale ak tréning naznačí priemer tímu v okolí 40-42, tak posun za hranicu 45 úderov treba označiť za zlyhanie. Píšem to otvorene, bez cieľu znížiť výkon ktoréhokoľvek hráča. Skôr ako konštruktívnu kritiku, ktorá má pozitívne nakopnúť... obzvlášť ak ide o ľudí motivovaných dosiahnuť viac ako sa všeobecne očakáva. Myslím, že sa chápeme ;)


Osobnú ambíciu tak naplnil iba jediný. Muž, ktorého sezóna 2010 zastihla v skvelej fazóne a ktorý sa teší popularite aj na tomto blogu. KUBO KALNÍK. Zahral 21. naljepší priemer spomedzi mužskej časti turnaja. Tri kolá zo štyroch s prívlastkom v pare resp. pod ním. Šťastie pre bojovníkov v Slovenskom pohári, že hneď po tomto turnaji nebolo žiadne filcové kolo Slovenskej ligy (len podpichujem).

Spomínal som malé či väčšie osobné tragédie. Poďme sa pozrieť pozornejšie, kde bolo ich jadro. Každá dráha totiž vyzývala k samostatnému a nespútanému súboju. Aby som mal možnosť zakončiť štatistickú pasáž pozitívne, začnem takzvanými "kameňmi úrazu":
  • 3. miesto, Dvojokno do kopca (ťah doľava, silne zintenzívnený v oblasti kruhu resp. osemuholníka), tímový Ø 3.50, všeob. Ø 2.71 - žiadne eso, ale zato päť "full-house" zásahov, nočná mora istého M.Havlíka
  • 2. miesto, Orkelljunga (silnejší rovný úder s tempovou precíznosťou), tímový Ø 3.71, všeob. Ø 2.93 (!!!) - sedmičková kráľovná so siedmymi zárezmi, nepriateľka Ľ. Zontága a M. Korinka
  • 1. miesto, Úžina do kopca (silný ťah doľava, zúžený priechod), tímový Ø 3.75, všeob. Ø 2.78 - žiadne eso, iba sedem dvojok, u piatich hráčov osobný priemer menej či viac za hranicou 3.0
Tri dráhy, z ktorých sa zdvíhal tep, krvný tlak a možno aj prostredník. A nie len medzi hráčmi v súpravách s logom GK Bratislava. Veď kto to kedy videl aby na medzinárodnej úrovni dráha vážne koketovala s všeobecným priemerom 3? Takto si inú, ako pejoratívnu prezývku určite nevydobyje. Ale aby som radšej prešiel na tú ružovejšiu koľaj. Napríklad taká sekcia dráh 7 až 9 (gentleman, ľadvina, šikmé okno). Tri dráhy, kde sa na konkurenciu získavalo (merané cez všeobecný priemer). K nim by sa ešte mohlo pridať úvodné okno. Alebo esovky... na ihrisku tohto typu skôr zriedkavejší jav, ale najaké sa našli. Don Kubitto - kasička, Mariano - trezor, Marcellino - holubník. Maličkosti, ale potešiteľné...

V budúcom roku sa Pohár Majstrov sťahuje do Vergiate na betón. Povrch, ktorý je na Slovensku ohrozeným druhom. Nech už si ho bude mať česť vyskúšať ktokoľvek, snáď zažije príjemné minigolfové nadšenie ako GK Bratislava vo Viedni a urobí už konečne výsledkový uragán...

Destinácia - Veľký Krtíš

Nie, nechystám sa spúšťať žiadnu marketingovú kampaň niektorej z cestovných kancelárii, skôr sa len snažím hneď nadpisom upozorniť širšiu minigolfovú obec, že by si mala do svojej hráčskej mapy poznačiť novú lokalitu. Novo položený eternit vo Veľkom Krtíši hneď na prvý pohľad vyvoláva príjemné pocity a viem si predstaviť, že keď trošku vyrastie a zmocnie bude jedným z najfotogenickejších areálov na Slovensku. A to nehovorím o celej jednej vyvýšenej časti, z ktorej nestraní diváci môžu prehľadne sledovať hru hráčov (všimnite si fotku nižšie) . Koniec koncov sa tak stalo aj uplynulý víkend, kde sa množstvo obyvateľov Veľkého Krtíša popri víkendovej prechádzke zastavovalo pri novej atrakcii a sledovalo s úsmevom na perách takmer štyridsiatku indivíduí, ktoré sa lúčili s ligovou sezónou 2010.

Kým však prejdeme k spomínaným indivíduám skúsme sa letmo pozrieť na tajomstvá a zákutia nového ihriska. Ako býva zvykom pri novopostavenom ihrisku, aj u tohto je cítiť neobohratosť a akúsi surovosť. Jeden príklad za všetky - loping sa hral s miernym falšom cez jamu na neštandardný odraz od zadného mantinelu. Ale čas a poveternostné vplyvy sa s ihriskom určite pohrajú a upravia si ho k obrazu svojmu. Dôležité je v okruhu zachytiť neľahký začiatok (dráhy 2 až 4 - priečky, ľadvina, trubka) a neroztriasť sa v jeho samotnom srdci. To tvorí nevídaná kombinácii dráh č. 12 a 13 s typovým označením rovné okno a okno v kopci. Skutočná lahôdka a kritická zóna z hľadiska posudzovania kvality hráča (už vidím ako si zgustnem na sumárnej štatistike pri týchto dráhach ;). Inak je tu množstvo miest kde si človek môže relatívne oddýchnuť a nestresovať sa či prenesie prekážku, alebo nie. Osobne vidím ihrisko niekde v kategórii ľahších až stredne ťažkých.


Úvodné priemery TOP10 toto tvrdenie potvrdzujú. Prvý deň prebehlo nesmelé zoznamovanie ohodnotené priemerom 24.73 (avšak aj novo nastaveným rekordom ihriska na modrej úrovni 19-ich úderov), no druhý deň už posunul takmer desiatku hráčov pod psychologickú hranicu 100 úderov a vystavil záverečný účet s cifrou 24.08, čo je celkom pekné. Až tak pekné však nie sú histogramy z turnaja resp. porovnanie zelených/modrých výsledkov voči čiernym:
  • sobota 21.1% vs. 31.6%
  • nedeľa 27.1% vs. 29.2%
Chápem, že tieto čísla sú čiastočne skreslené nováčikmi z tímu GK Trnava, ktorý je/bol túto sezónu viac menej vystavený do úlohy zberateľa úderov a skúseností, ale na analýzu úrovne ligového podujatia je ho dôležité uvádzať.

GK Trnava si podľa predpokladov hrala vlastnú ligu a ostatné manšafty sa mastili. V rámci nedeľného slotu dokonca bez rukavíc a niekedy aj pod pás... Bez rukavíc preto, lebo išlo o full-kontaktný boj zavŕšený bodovým rozpätím prvého a štvrtého najlepšieho tímu na méte 12-ich úderov. O tom ako hlboko údery dopadali pod pás rozhodne prezídium, keďže proti niektorým sporným momentom ADARA Trnava vzniesla protest. Ja sa však budem pre tento moment tváriť, že platí to, čo som vyčítal z protokolov. A podľa nich si víťazstvo rozdelili Adaráci (sobota 25.05) a Brezňanci (25.05). Zimnú prestávku však s najvyšším egom môžu prečkať hráči GK Bratislava ako lídri tabuľky.

K turnaju však musím pridať jeden pochvalný komentár. Nedeľa jednoznačne ukázala, že aj slovenská klubová liga vie byť atraktívna. Tímový boj ponúkol neskutočné grády podporované dramatickým vývojom výsledkov, početným hecovaním spoluhráčov i seba samých, či snahou vybičovať sa a predviesť kvalitu. Jednoducho atmosféra, ktorá vie strhnúť a pozdvihnúť turnajový deň na vyššiu úroveň. Len tak ďalej... a dúfam, že na budúce so všetkými tímami, ktoré sú prihlásené do súťaže.

Na záver len dodám, že prvými dvoma menami ktoré možno imaginárne vytesať na kameň víťazov eternitového ihriska vo Veľkom Krtíši sú hity roku 2010 - Miro Čibik (23.50) a Peter Bubelíny (22.25).

PS: Už niekoľko dní na ľavej lište prebieha nová anketa, zapojte sa!

Bubelíny vyučoval, Bratislava kontrolovala

Vyšné Ružbachy, pokiaľ ide o umiestnenie minigolfového turnaja, patria k mojim srdcovým záležitostiam. Príjemné prostredie, dobré zázemie a akýmsi zvláštnym spôsobom podmanivé ihrisko. Nie je to štandardný filc. Skôr, ako viacerí poznamenali, eternit potiahnutý filcom. Ale bola by škoda si ho nezahrať, obzvlášť pri pretrvávajúcich komplikáciách s organizáciou ligového podujatia na druhom filcovom ihrisku v Prievidzi (osobne dúfam, že toto tvrdenie budem môcť pre rok 2011 poopraviť). Komplikácie sa nevyhli ani tomuto turnaju, ale boli skôr materiálneho charakteru – prasknutá dráha, chýbajúca časť resp. odlúpené časti koberca, trčiace plechy... všetko sa našťastie a k spokojnosti usporiadateľa dalo do poriadku ;) Keďže sa pridalo aj príjemné počasie, nemuseli prítomní hráči špekulovať nad negatívami, ale sústrediť sa na aktivizáciu minigolfových buniek.

A zdá sa, že aktivizácia prebehla celkom úspešne. Priemer TOP10 z minuloročného druhého hviezdneho dňa (30.73) síce prekonaný nebol, ale aj cifry 32.07 a 31.80 možno označiť za slušné. Každopádne by som však chcel apelovať, aby si pre prípadný ďalší ročník Ružbašského zápolenia hráči skúsili zaobstarať surstromming (kyslý fermentovaný sleď – švédska národná pochúťka), dostavili sa na turnaj autom značky Volvo a relaxovali výhradne v pohovke značky Ikea. Rozumieme sa? Misia nesie označenie: Modrá desiatka. Pre menej chápavých... (chápem, že takí na túto stránku nechodia, ale predsa len...) snahou je objaviť v sebe švédskych predkov a dostať cifry najlepších desiatich vikingov na/pod hranicu priemeru 30-ich úderov. Jediný komu sa to tento rok podarilo bol pán Peter Bubelíny, ktorý pravdepodobne nič nenechal na náhodu a s vypätím všetkých síl pred štartom oboch hracích dní absolvoval hodinové sústredenie v prítomnosti mp3 prehrávača a tónov švédskej kapely ABBA. Oba hracie dni vyhral suverénne s náskokom 3 resp. 4 úderov (30.67 a 29.00) a 60 bodový príspevok do Slovenského pohára ho vystrelil na jeho absolútne čelo. Ostatných hráčov nechám v tomto momente na pokoji. Viacerí sa snažili, čo je chvályhodné, ale viete, ešte stále mám v mysli minuloročnú „modrú sériu“ Bušidora (ako som ho minulý rok označil), takže pri Ružbachoch mám akosi posunutú hladinu reportérskeho apetítu. Isto ma pochopíte...

Čo tímové zákopové vojny? Dvojdennú bitku roku 2009 vyhrala GK Bratislava, ktorá využila účasť a skúsenosti viacerých jej členov na MS v Odense hraných na super-ťažkom filci. Tento rok to bolo mierne odlišné. Ale iba mierne. Zlatá pozícia ostala oba dni rovnaká, ale motivácia bola posunutá aj smerom k nadchádzajúcemu Poháru majstrov. Treba však podotknúť, že nedeľná seánsa nebola ani trochu suverénna a Bratislave 1. priečku zabezpečilo až záverečné hviezdne kolo víkendu – 158 úderov (tímový priemer 31.60). Prekvapením ostáva pôsobenie ašpiranta na ligový titul – klub ADARA Trnava počas druhého dňa. Horko ťažko štvrté miesto. Takto kolegovci asi tak skoro nezískajú pozitívny vzťah k minigolfovým kobercom ;)

Je tu však opäť eternit a nie hocaký, ale čerstvý, s prívlastkom Veľkokrtíšsky. Nikto ho nikdy súťažne nehral, takže vo vzduchu visí možnosť premiérovo sa zapísať do základov ihriska víťaznými písmenami. Lákavá predstava, nenechajte si ju újsť...

Momentky z Pohára majstrov (tréning)...

Na slová nie je momentálne čas. Ľahký náznak toho, kde v súčasnej dobe testuje svoju nervovú sústavu zoskupenie pod hlavičkou GK Bratislava vám môže poskytnúť pár obrázkov z filcového gigantu vo Viedni. Konštatovanie, že ten filc je sakra ťažký, asi nikoho neprekvapí, však...




Trnavská trubka aj okno trápili

Všetci ju úzkostlivo a nedočkavo očakávali a ona konečne prišla... trošku macatejšia a s mnohými chybami krásy. Ale my jej to pre tento krát odpustíme a počkáme si na budúci rok, kedy nás vetkých určite ohúri. A o kom je vlastne reč? O slečinke, ktorá tohto roku chodila medzi trnavskými eternitovými platňami a nenápadne zbierala štatistické dáta do svojej drobučkej, niekoľkými voltami poháňanej kalkulačky. Kalkulačka to takmer nezvládla a vybuchla, ale technici odviedli kvalitnú prácu a dnes mi hodili na stôl definitívny prepis, ktorý z prístroja vytiahli.

Pri mnohých dráhach museli pôsobiť pozitívne geopatogénne sily, pretože drvivé množstvo dráh zanamenalo zlepšenie priemeru v porovnaní s rokom 2009. Jediná dráha si priemer zhoršila (pyramídy), inak všetko išlo správnym smerom (teda s výnimkou novoinštalovaných dráh, kde logicky nie je s čím porovnávať). Objektívne treba priznať, že tomu nepomohli len neviditeľné sily, ale aj slabé výkony minulého roku. Do normálnejšieho teritória sa tak najvýraznejšie priblížili ľadvina (-17.2%), labyrint (-14.7%), segmenty (-14.0%) a šikmé okno (-13.8%). Stále však záznam ukazuje až dve dráhy s priemerom nad úrovňou 2.0 - trubku s cifrou 2.082 a šikmé okno s nelichotivým priemerom 2.273. Ideálna príležitosť stanoviť si motivačný cieľ pre novú sezónu - stlačiť obe dráhy pod magickú métu. Čo poviete? Ja si to poznamenám do osobného diára a vrátim sa k tomu, keď bude príležitosť. Rovno si poznamenám aj cifru 29. To bol totiž počet milovaných sedempaličkových zápisov. Bŕŕŕ...

Obtiažnosť trnavského tankodrómu dokladuje aj ďalší tradične sledovaný údaj - esová úspešnosť resp. výskyť väčších chýb. Cez 70% sa pri esách dostal iba Laco Derzsi (70.83%), ale väčším chýbam sa v štartovom poli nevyhol nikto. Najlepšie percento svieti pri Kubovi Kalníkovi a síce 5.56%, čo predstavuje v protokole osem neželaných kúskov a na iných eternitových turnajoch by šlo o vskutku priemerný údaj, ale Trnava je Trnava. Radšej sa pozrime na tabuľu slávy, ktorá bude pomyselne zapichnutá pri areáli Národné minigolfového centra po dobu niekoľkých mesiacov s nasledovnými údajmi:

Loping - Laco Derzsi 1.250
Plato - Oliver Kažimír 1.000
Rovné okno - Oliver Kažimír 1.000
Priečky - René Šimanský 1.375
Ľadvina - Ján Tolarovič 1.000
Slimák - Juraj Palovič 1.000
Šikmé okno - Miro Čibik 1.125
Segmenty - Ľubomír Parák 1.000
Prúdy - Veronika Videnová 1.000
Trubka - Ivan Buš, Dano Kravianský, Ľubo Zontág 1.250
Blesk - Fero Drgoň 1.250

Nemecko štastné, Slováci v závere sklamaní

Hlavnú časť európskeho šampionátu máme za sebou. Svišťanie slovenských minigolfových palíc stíchlo a keďže nepatrím medzi zarytých fanúšikov KO systému na veľkých podujatiach je čas pridať zopár konštatovaní (pikošky a detaily pýtajte od samotných aktérov) už teraz.

Tí ktorí sledovali priebeh šampionátu sú určite ešte teraz nepríjemne rozladení. Objektívne akceptovateľná ôsma pozícia, ktorú naši držali prakticky počas väčšej časti turnaja, dnes podivným spôsobom zmorfovala do cifry známej ako číslo 9. Najslabšie naše dvojkolo (priemer 29.67) nás posunulo 12 úderov za susedné Maďarsko a vytvorilo tretiu vrásku na čele, ročník 2010. Postup do finále si nezabezpečil z našich nikto, ale koniec koncov to ani nikto neočakával (aspoň si to myslím) a ak by som tu a teraz písal pravý opak, jednalo by sa o výrazné prekvapenie. Konkurencia bola skutočne silná a to nehovorím o tom, že drvivá väčšina zahraničných hráčov sa môže preukázať niekoľkonásobne vyššími skúsenosťami z betónových turnajov... napríklad taký Nemci. Tí si z ostatných urobili trhací kalendár. Ich šesť nasadených hráčov sa zmestilo do prvej osmičky, pričom prvé tri pozície majú punc nemeckej spoľahlivosti - 3. Harald Elbruch 195 (E - 21.0, B - 27.8), 2. Achim Braungart-Zink 191 (E - 19.3, B - 28.5), 1. Alexander Geist 189 (E - 19.3, B - 28.0). Holt, sú to "minigolfové superstars".

Vráťme sa ale ešte k individuálnym výsledkom slovenských zástupcov. Pochvalu zaslúžia dvaja - Peťo Bubelíny (10 úderov od postupu) a Kubo Kalník (11 úderov od postupu). Ak ku zápisu týchto dvoch pridáme aj ostatné štyri zápisy, vznikne zaujímavá situácia...

51. Peter Bubelíny 32-22-33-22-34-21-33-25 222 (E - 22.50, B - 33.00)
54. Jakub Kalník 34-24-33-22-32-21-32-25 223 (E - 23.00, B - 32.75)
62. Michal Putnoky 35-22-32-24-34-24-37-25 233 (E - 23.75, B - 34.50)
64. Ľubo Zontág 37-22-35-26-38-24-33-25 240 (E - 24.25, B - 35.75)
65. René Šimanský 37-28-33-29-35-23-36-19 240 (E - 24.75, B - 35.25)
69. Ladislav Derzsi 31-25-35-28-35-24-37-29 244 (E - 26.50, B - 34.50)

(celkové priemery E - 24.13 B - 34.29, najhoršie tímové dráhy E - priečky 1.96, B - odpal! 2.42)

V čom je situácia zaujímavá? Skúste si porovnať silu týchto výsledkov s koeficientmi zverejnenými v predchádzajúcom článku. Vidíte? Možno náhoda, ale ja sa budem držať toho, že model ukázal svoju kvalitu a má zmysel s ním pracovať aj v budúcnosti ;)
A ešte jeden fakt. Trochu uštipačný a konfrontačný, ale keďže má v sebe zakompovaný prvok zaujímavosti, prečo ho nespomenúť (neberte ho zle). V slovenskej zostave sa nachádzali traja hráči pôsobiaci aj v rámci českých súťaží a traja "slovenskí ligoví patrioti". Prvá skupina s kódovým označením PU-ŠI-DE priniesla súčet 717, druhá vedená pod skratkou BU-KA-ZO 685. Zdá sa, že slovenská liga vie vycho(vá)vať zaujímavých hráčov...

PS: Naša jediná ženská účastníčka, Veronika Videnová obsadila 24. pozíciu (33 žien)

Smer Predazzo...

Hlavná udalosť minigolfovej sezóny, Európsky šampionát v talianskom Predazze, sa nezadržateľne blíži (štart hlavnej súťaže - v stredu 25.8.) a keďže zatiaľ netuším, či budem časovo zvládať na stránku pridávať krátke denné komentáre k priebehu turnaja, rozhodol som sa pre akési preview.

Ako drvivá väčšina z vás vie, bude sa hrať kombinácia betón-eternit. Aké sú však ihriská v Predazze resp. aké výsledky možno očakávať od najlepších hráčov? Výsledky z turnajov odohraných tento rok v Predazze jasne ukazujú, že technická náročnosť betónovej časti je na veľmi vysokej úrovni. Potvrdzujú to nakoniec aj ohlasy jednotlivých hráčov (dostal som napr. sms-ku od Kuba Kalníka, ktorý mi potvrdil, že náročnejší betón ešte v živote nehral). Všetky kolá, ktoré dosiahnu zelenú úroveň (pod 30) možno považovať za špičkové. Priemer okolo úrovne 30-31 za dobrý a v okolí 32-33 za solídny. Pochopiteľne, že hra mimo čiernych čísel by mala byť základom.

Priemer Slovákov na Trofeo Val di Fiemme (Predazzo): 36.50
Dráhy na ktoré treba dávať pozor (betón): 4. veľký hrad, 16. malé koleno

Eternitová časť sa zdá byť oveľa štandardnejšia. Nečaká nás žiadny divoký začiatok, ako minulý rok v podobe trubky a priečok v Odense, ale príjemná dvojkombinácia priama dráha-pyramídy. Čísla pri najlepších hráčoch budú určite atakovať najnižšie úrovne okolia priemeru 20-22, ale z hľadiska udržania pozitívnej nálady možno považovať akýkoľvek zelený výkon za akceptovateľný.

Priemer Slovákov na Trofeo Val di Fiemme (Predazzo): 25.63
Dráhy na ktoré treba dávať pozor (eternit): 4. priečky, ťažká kombinácia 11.,12. a 13. dráhy - šikmé okno, trubka, prúdy

V mužskej kategórii sa nám podľa súčasných oficiálnych údajov predstaví 84 hráčov (žien bude 33). Mužských tímov je do súťaže prihlásených 10. Skladba tímov naznačuje, že Slováci by mali/mohli zdolať Francúzov a Maďarov a prípadne sa pobiť o slušné siedme miesto s Holanďanmi. Ak budú točiť dvojkolá pod 57, tak verím, že sa im to podarí ;) A kto že bude hájiť naše farby na Majstrovstvách Európy? Určite ste si už všimli fotky s menami pod hlavičkou stránky, cez ktoré si budete môcť pohodlne kliknúť a skontrolovať výsledok svojho "obľúbenca". Ja som si však vyhradil kúsok svojho času aby som si rozanalyzoval ich pôsobenie na slovenskej pôde v roku 2010 (ligové turnaje + MSR). Kľúč bol jednoduchý. Každý turnaj získal svoj priemer na základe výsledkov TOP5. Ten som potom porovnal s účinkovaním hráča na tomto turnaji a pridelil mu koeficient (napr. ak TOP5 dosiahla na turnaji priemer 24 a daný hráč 25, obdržal koeficient +1). Čím nižší priemerný koeficient hráč za rok 2010 získal, tým bol svojimi výkonmi presvedčivejší...
  • Peter Bubelíny: 0.24 (turnajov 9, abs. TOP3: 4x, TOP10: 8x)
  • Jakub Kalník: 0.68 (turnajov 9, abs. TOP3: 4x, TOP10: 8x)
  • Michal Putnoky: 1.17 (turnajov 3, abs. TOP3: 0x, TOP10: 2x)
  • René Šimanský: 1.44 (turnajov 7, abs. TOP3: 2x, TOP10: 4x)
  • Ľuboš Zontág: 1.88 (turnajov 11, abs. TOP3: 2x, TOP10: 6x)
  • Ladislav Derzsi: 1.94 (turnajov 7, abs. TOP3: 1x, TOP10: 3x)
Pre porovnanie:
  • Ladislav Ištván: 0.93 (turnajov 11, abs. TOP3: 3x, TOP10: 8x)
  • Oliver Kažimír: 1.23 (turnajov 7, abs. TOP3: 1x, TOP10: 6x)
  • Maroš Jágerský: 1.52 (turnajov 7, abs. TOP3: 0x, TOP10: 5x)
  • Marcel Korinek: 1.97 (turnajov 9, abs. TOP3: 3x, TOP10: 4x)
Zopár faktov a predstavovačiek máme za sebou, teraz už pomaly začnite trénovať svoje palcové svalstvo, čoskoro sa zíde...

PS: Podarilo sa mi získať inštruktážne videá Predazzských ihrísk, pozrite sa na ne:

ETERNIT

BETÓN

Inteview s Kubom Kalníkom

Okrem toho, že je Kubo Kalník hráčom GK Bratislava a aktuálnym minigolfovým majstrom Slovenska, je aj mediálnou hviezdou, na ktorú si posvietil aj portál minigolfnews.com (MN). Prepis rozhovoru s ním prinášam aj na tejto stránke...

MN: V prvom rade vďaka za to, že si nám poskytol rozhovor. Mohol by si nám povedať niečo o sebe pre tých, ktorí ťa nepoznajú?
JK: Bývam v Bratislave, kde som sa aj narodil. Mám 21 rokov a študujem na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov na Žilinskej univerzite. Okrem minigolfu sa tiež venujem basketbalu a rád čítam knižky.

V krátkosti:
Profesia: študent na vysokej škole
Dátum narodenia: 1988
Začiatok minigolfovej kariéry: 2003
Používaná palica: Nifo Ryner
Obľúbená lopta: 3D Bratislava since 1992
Obľúbený povrch: filc
Technický tip: počas tréningu na domácich dráhach sa pokúšať o hranie komplikovanejších úderov s cieľom vylepšiť si techniku

MN: Nedávno si sa stal Majstrom SR, mohol by si nám o tomto turnaji povedať niečo viac?
JK: Na základe výsledkov z tréningových kôl som neočakával, že by sa mi mohlo podariť vyhrať. Ale nastala zmena a počas ostrej súťaže som sa cítil v pohode a skutočne si užíval samotnú hru. Mimochodom, počasie počas celého turnaja bolo drsné - tropické teploty a k tomu väčšina dráh nebola umiestnená v tieni, takže už dohrať turnaj do konca bolo malým víťazstvom.

MN: Ako doposiaľ vnímaš tvoju tohtoročnú sezónu (okrem MSR)?
JK: Začiatok sezóny nebol úplne podľa mojich predstáv, ale skúsenosti, ktoré som nadobudol na medzinárodných turnajoch sa postupom času začali prejavovať. Pochopiteľne že aj tímový duch v rámci GK Bratislava mi pomohol sa dostať do dobrej formy.

Takto nejak vyzerá tímový duch počas turnaja...

MN:
Skús porovnať úroveň Slovenského minigolfu s minigolfom v iných európskych krajinách...
JK: Myslím, že nás čaká množstvo práce, aby sme boli porovnateľní so zvyškom „minigolfovej Európy“. Bohužiaľ, minigolf nie je na Slovensku tak populárnym športom ako to je v niektorých iných krajinách. Počet aktívnych minigolfových hráčov nedosahuje vysoké hodnoty, takže prioritou by v súčasnosti mala byť propagácia nasledovaná budovaním nových ihrísk, predovšetkým filcových a betónových.

MN: Ako často trénuješ prípadne hráš minigolf?
JK: Tréningu venujem tri dni v týždni a snažím sa zúčastňovať všetkých turnajov Slovenskej minigolfovej ligy.

MN: Mohol by si sa s nami podeliť o nejaké dojmy z minuloročných MS v Odense?
JK: Podľa mňa bol tento turnaj zorganizovaný na vysokej úrovni. Veľmi sa mi páčilo prostredie a predovšetkým možnosť sadnúť si na tribúnu a sledovať ostatných hráčov z netradičnej perspektívy. A takto by som mohol pokračovať aj s inými vecami...

MN: Aké budú tvoje ciele na nadchádzajúcom turnaji v Predazze?
JK: Moje očakávania nie sú vysoké, pretože nepatrím k betónovým špecialistom, ale pochopiteľne sa vynasnažím dosiahnuť čo najlepší výsledok. Uvidíme...

MN: A o ktorom zo Slovenských hráčov si myslíš, že by mohol uspieť?
JK: Mohol by to byť Ľubo Zontág, pretože sa tento rok už zúčastnil Predazzského turnaja a oboznámil sa s dráhami. Jeho výsledky na eternite boli skvelé, ešte však musí popracovať na betónovej časti.

MN: Tvoji favority na zlaté medaile v individuálnych kategóriách?
JK: Ťažko povedať. KO systém je v tomto veľmi zradný.

MN: Myslíš že v Predazze prerazí niektorí minigolfista alebo krajina?
JK: Áno, mohol by to byť celkom úspešný turnaj pre talianskych hráčov, keďže hrajú na domácej pôde.

MN: Povedz nám, aký bol doposiaľ tvoj najkrajší minigolfový moment?
JK: Určite počas tohtoročných Majstrovstiev SR, keď som sa stal šampiónom a môj tím vyhral ligový titul.

MN: A najhorší?
JK: Sranda, ale na žiadny si nespomínam :)

MN: Aký je tvoj názor na KO systém uplatňovaný na medzinárodných šampionátoch?
JK: Táto schéma turnaja podstatne zvyšuje šance slabších hráčov na celkové víťazstvo. Ja si však myslím, že podujatie tohto typu sa hrá štyri dni, nie iba pár kôl, takže by som bol veľmi rád, keby sa na MS a ME vrátil pôvodný systém určenia víťazov.

MN: Na záver špeciálna otázka, ak by si si mohol vybrať z medzinárodných hráčov, ktorého by si najradšej prijal do bratislavského klubu?
JK: Ak by som mal túto možnosť, tak mojou voľbou by bol Anders Olsson, pretože patrí k najlepším hráčom na svete (momentálna jednotka svetového rebríčka). Ale predpokladám, že nie som jediný, ktorý by ho rád videl vo svojom klube.

MN: Ešte raz vďaka za poskytnutie rozhovoru a veľa šťastia v Predazze.
JK: Tiež ďakujem.

(prevzaté z minigolfnews.com)

Majstrovské štatistiky

Resty sa majú plniť a tak je na čase vytiahnuť z kúzelného klobúka magickú tabuľku s tajomnými dubnickými dátami. Žeby tam bolo skryté aj nejaké tajomstvo, ktorého podstata má širší význam? Ale kdeže, skôr iba zopár rafinovaných čísel, ktoré v priemere navodzujú celkom príjemný pocit. Veď posúďte sami.

V Dubnici sa na dráhach aj poľovalo.

V rámci ôsmych okruhov (finále nepočítam) sa TOP desiatka hráčov rozhodla, že posunie hranicu priemeru zahraných výsledkov opäť o niečo nižšie ako hráči TOP10 predchádzajúceho roku. A nebol to posun hociaký, ale významný. Dostali sme sa totiž na solídnu úroveň 23.91 (pre porovnanie pozri graf). Podobne teší aj konštatovanie, že opäť priemery jednotlivých dráh začínajú číslovkou jeden. Treba však podotknúť, že u tradičnej Dubnickej dráhy smrti - trubky, to bolo tesné (1.994). K významným zlepšeniam došlo predovšetkým na koši (-15.6%), lopingu (-11.4%) a rovnom okne (-10.0%). Čo však Dubničania urobili s bleskom (+11.9%), netuším ;)

Z celkového počtu dvanástich sedmičiek (tú výzvu na vyberanie jedného eura za každú jednu od hráčov s výkonnostnou triedou 4 a lepšie by stalo za to fakt zvážiť, vážení hráči :) padla plná polovica na ničom štandardnejšom ako je streďák. A to prosím nepíšem tento rok prvý raz! Čo takto zaradiť do tréningu aj nejaké to dohrávanie, hm? Možno by to celkom stálo za to a ušetrilo niekoľko zbytočných, opakujem, zbytočných úderov. Pre tých, ktorí si odniesli z turnaja priemer 2 a viac, povinnosť...

Štatistika tímov (jeden deň - finále ligy) vyzerá celkom zaujímavo. Dráhy si rozdelili všetky tímy, pričom najviac uchmatla GK ADARA Trnava. Najvzácnejší úlovok leží na dráhe č. 11 (áno, je to trubka), kde na konkurenciu tento klub získal cenných pár úderov (priemer 1.583). Fiaskom však možno jednoznačne označiť košických 2.300 zo streďáka. Nie, nie, takto to nepôjde. Pripomínam, dohrávky...

Niektoré indivíduá nám na dráhach predvádzali tradičné tanečné kreácie najvyšších kvalít. Ale predtým než prejdem k predstaveniu samotných aktérov nedá mi, aby som si nespomenul na osobu, ktorá 76.39% tanečných krokov odpálila s takou razanciu, že sa mi zatočila hlava a v článku venovanom Dubnickým Majstrovstvám som jej zabudol venovať fotografický prídavok. Dámi a páni, dodatočný potlesk pre malého dona Kubitta, ktorý od 18. júla na kameru pózuje výhradne s vyhrnutým golierom, ženami v pozadí a výrazom zadumaného milovníka...minigolfu. Hejá!

Poďme ale k našim tanečníkom. Ako prvý sa predstavuje latinomilovník so špeciálnou choreografiou španielskej dvojitej panvovej vlny - Laco Ištván (známka 1.250) a hneď za ním do sály prichádza a salto mortále ukazuje Laco Derzsi (1.125). Začína nám to pekne. Zahanbiť sa však nechce nechať hviezda štandardných tancov, Kubo Kalník, ktorý si pred seba stavia tri priečky a ukazuje nám krásny quick-quick-slow pohyb (1.000). Úžasné! Trošku slimačím tempom (ale zámerne) prepletá nohami Mišo Csontos (po štyroch tanečných kolách nahradený Peťom Bubelínym - MC 1.000, PB - 1.125), no a v labyrinte otočiek sa nám stráca Marco Gróf (1.000).
Už ale počuť nádhernú trubkovú melódiu a na parket prichádza duo Radík / Struhár R. (1.250), ku ktorým sa ihneď pridáva trojica Buš-Korinek-Kupcová v zvláštnej 90-stupňovej krokovej variácii (1.000). Diváci sa pomaly dostávajú do varu. A v tom ich určite udrží mladá a dravá krv s okenným flamenco tancom v interpretácii Bartoša-Vetráka-Zontága (1.000). Bezchybné! Nastáva čas zlatého klinca. Tanečná skupina "Bleskové nohy"... Bože, to sú pohyby. Vlado Pravotiak a Ľubo Zontág to skrátka na záver vedia rozpáliť (1.125). Bravó! Ovácie pre všetkých tanečníkov.

Po tanečnej show mám ešte jednu vec, ktorú by som vám chcel odkázať/ukázať. Takú malú minigolfovú hádanku s rýchlym riešením (pozri video) a konštatovaním, že v minigolfe niekedy skutočne rozhodujú milimetre...

Ruská misia - Soči 2010

DEŇ3
Tak a je dobojované... teda, pokiaľ máme na mysli Slovenských reprezentantov. 32 úspešných juniorov a 16 junioriek bude ešte v priebehu zajtrajška bojovať o medajle v rámci play-off. Do tých sa v prípade dnešného super výkonu mohol pozrieť aj Oliver Kažimír, ale výkon 30-25 logicky stačiť nemohol. V konečnom účtovaní chýbalo 8 úderov. Napriek tomuto konštatovaniu Oliver vešať hlavu nemusí. Potvrdil, že v rámci juniorských šampionátov zastáva pozíciu lídra slovenskej reprezentácie a stabilne bojuje o možnosť pozrieť sa do finále. Malý palec hore dávam aj druhému Košičanovi, Danovi Kravianskemu (dnes 27-28). Celkovo skončil 48. a za Oliverom zaostal päť úderov. U ostatných chalanov spievať ódy nebudem. Zahraté výsledky ich určite netešia a pravdepodobne im ešte zopár dní bude výriť hlavami, kde porobili chyby a čo mohli zahrať lepšie. Malá kritika, nech sa objaví kdekoľvek (napríklad aj tu), má v tomto prípade opodstatnenie. Minulý rok 7. miesto vo Waldshute, tentokrát iba posledné 9. v Soči, ale čo mrzí najviac je strata až plných sto úderov na ôsmych Čechov. Ale pre športovcov by to malo predstavovať hybnú silu pre zlepšovanie sa....

No a aj tá hrozivá bilancia na eternitovej trubke, kde sme hrali priemer 3.08! Nech sa na to pozerám z viacerých uhlov, tak do hlavy mi to nejde. Tá trubka musela byť brutálna (veď aj celé pole "vyčarovalo" nelichotivý priemer 2.32). Už sa teším až mi na niektorom ďalšom tohtoročnom turnaji juniori o nej porozprávajú zopár štiplavých príbehov. A možno aj o tom ako si užili celý turnaj, veď podujatie tohto rangu nie je iba o športových výkonoch, ale aj o všetkom ostatnom, čo s takouto veľkou akciou súvisí...


DEŇ2
Kým po prvom dni šanca na odpútanie sa od posledného miesta žila, po druhom už musím vytiahnuť bielu vlajku a reálne konštatovať koniec nádeji na zdolanie momentálne stále ôsmych Čechov (1038 úderov), pretože vymazanie 63-úderového manka v dvoch kolách predstavuje Mission:Impossible. Kým ostatné tími vytiahli muníciu vyššieho kalibru a triafali terče s podstatne vyššou istotou, našim streďajšia etapa nevyšila vôbec podľa predstáv a nikto nezaznamenal pamätný výkon, o ktorom by minigolfoví kronikári mali potrebu hovoriť ďalšie mesiace.

Množstvo čiernych výsledkov pri našej výsledkovej tabuli osvetlil iba jeden zelený a to v podaní Dana "Lejmona" Kravianskeho, ktorého vyhlasujem našim hráčom 2. dňa. Jeho zápis má podobu 23-35-27 (E-B-E, priebežné 47. miesto). Úspech by zo Soči ešte stále mohol priniesť Oliver Kažimír (dnes 30-30-25, priebežne 38.) strácajúci na play-off pozície 4 údery. Bolo by skvelé, keby konečne pretrhol prekliatie z minulých rokov a prezmenu postúpil, povedzme, o jeden jediný úder. Pochopiteľne, že to vyžaduje koncentrovaný výkon so zelenou numerologickou príchuťou. Kauči, zadajte si zajtra do svojich GPS-iek adresu Oliver Kažimír ;)

Zvyšní štyria mladí páni dnes zadali do zápisu súťaže krásy nasledovné miery:
Lukáš Barylík (53.) 30-33-31
Miro Čibik (57.) 29-35-27
Matej Bartoš (61.) 29-41-29
Radovan Struhár (63.) 32-36-26

PS: Stredový a veľký vulkán na betóne (náš priemer 3.00 resp. 2.67), ako aj trubka na eternite (2.67) neprestávajú spôsobovať našim bolesti hlavy. Skúste tie päste, talizmany a krky šamanov mačkať ešte o ďalšie 2 newtony silnejšie. Uvidíme, či to pomôže...

DEŇ 1
Juniorské majstrovstvá v Soči dnes začali zaznamenávať prvé ostré súťažné momenty. Priamo z tábora našich hráčov bohužiaľ žiadne informácie sieťou nepritekajú (asi Rusi vyhlásili Slovákom embargo), ale nevadí, na prvé tri okruhy (betón-eternit-betón) sa môžeme pozrieť aj bez toho.
Prvé konštatovanie dňa, značne suché, hovorí o poslednej 9. pozícii pre slovenských chalanov s malou stratou šiestich úderov na susedov z Čiech (dominujú borci z Nemecka a prekvapivo Talianska). Pripomínam, že máme za sebou tri z celkových ôsmych okruhov, takže šanca lepšie sa vyspať a zaútočiť je reálna. Nevidím žiaden dôvod na rezignáciu.

Druhé konštatovanie bude prívlastkom. Prvý deň označujem ako Košický. Trnavský turnaj veľa naznačil o forme našeho juniorstva, prológ majstrovstiev to do značnej miery potvrdil. Najlepším bol neprekvapujúco Oliver Kažimír s výkonom 31-23-31, čo stačí na priebežné snubné delené 23. miesto. V rámci tridsaťdvojky, ktorá má zaručený postup do play-off ešte možno nájsť Lukáša Barylíka, ktorý MOS betón počas prvého dňa prešiel zo slovákov najlepšie a je iba jediný úder za Oliverom - výkon 31-26-29. Tretím košickým motorom bol priebežne 46. (zo 64.) Daniel Kraviansky 34-24-32. Čo ostatní? Miro Čibik 34-28-32 (53.), Matej Bartoš 38-29-28 (56.) a Rado Struhár 32-32-41 (62.).

Moje štatistické očko postrehlo, že betónová časť okruhu má v svojom srdci zákerného nepriateľa, stredový vulkán. Celkový priemer dosiahol úrovne 2.66, pričom sa tu urodilo iba 17.4% esových úderov (priemer Slovákov - 3.00). Eternit tiež ponúka pravdepodobne zaujímavú a nervovo vypätú chvíľu, sekundy strávené na trubke. Priemer 2.41 (!) rozširuje zreničky doširoka (Slováci sú tesne pod ním). Hovoríme totiž o Majstrovstvách sveta, priatelia, preto keď budete mať telepatické vnuknutie, že niektorí z našich je na menovaných dráhach, skúste päsť, talizman, prípadne šamanov krk stisnúť o dva newtony silnejšie, ok!?

Trnavská ohňová zem opäť pálila

Presne 12 dní trvala prestávka medzi koncom minulej sezóny a štartom tej novej s ročníkovým označením 2010/11. Obdobie síce krátke, ale prinieslo niekoľko zaujímavých noviniek z tábora jednotlivých tímov. V snahe zachytiť čo najviac rošád sa môžme presunúť do Trnavy. Dočasné účelové spojenie dvoch trnavských tímov sa skončilo a do tohtoročnej ligy vyslali dva manšafty (Adara Trnava a GK Trnava), čím sa počet účastníkov opäť dostal na párny počet 6 kusov. Kým od novotvoriaceho sa mužstva (s pár ostrieľanými mazákmi) GK Trnava nemožno reálne očakávať žiadne výrazne ašpirácie na ligový stupeň víťazov, u "adarákov" zbrojili s vedomím, že na zvládanie Slovenskej ligy a Českej extraligy (keďže v Čechách bola odsúhlasená účasť jedného slovenského manšaftu v extralige - práve ADARA Trnava, a jedného v moravskej lige - 1. MTGC Prievidza) budú potrebovať široký káder. Prišla tak mladá puška z Prievidze s tvárou Mira Čibika a o trošku staršia brokovnica zpoza hraníc, ktorá sa bude snažiť na ihriskách ostreľovať slovenských hráčov českými nábojmi - Ivan Roemer. Takisto zaujímavý a tak trochu telenovelový prestup (nechcite detaily, pretože by to bolo na 452 dielov a toľko času nemáme) sa uskutočnil aj na linke 1.MTGC Prievidza - GK Bratislava. Právo hájiť farby jediného klubu z hlavného mesta bude mať nikto menší ako Laco Trnka.

Nechajme však prestupy prestupmi a pozrime sa na to, čo sa dialo počas úvodného víkendu novej sezóny v Trnave. Niektorí si možno ešte spomenú ako som sa rozpísal o kvalite výkonov na výsledkovej tabuli počas minuloročného turnaja v Trnave, teraz by som bez problémov mohol pokračovať v podobnom duchu. Ale neurobím tak (možno až v štatisticky zameranom článku ;). Trnavské eternitové ihrisko Národného minigolfového centra môže s kľudným svedomím ašpirovať na titul najťažšieho regulárneho eternitu v rámci Slovenska (obzvlášť po nahradení priamej dráhy a rovného véčka za streďák a neférovú trubku). Viacerí kvalitní hráči si do zbierky pripísali čierne výkony a vytrhali zopár vlasov. Priemer TOP10 sa vyštveral na vysokú úroveň 25.58 resp. 25.85. V porovnaní s minulými piatimi rokmi však priemer prvého dňa vyznieva, aj na ihrisku s vyššou náročnosťou pre spomínanú zmenu dvoch dráh, najlepšie). Len pre porovnanie podotknem, že minulý rok TOP10 pristala na línii s ceduľkou 26.35.


Po oba hracie dni sa pod magickú hranicu 100 úderov na 4 okruhy dostal vždy iba jeden hráč. Na sobotnej párty sa najviac odviazal Laco Derzsi, ADARA Trnava s výkonom 93 úderov (23.25), čo bolo plných 8 úderov(!) od dvojice René Šimanský a Ján Tolarovič (25.25). Druhý deň sa za mixážny pult postavil Oliver Kažimír, GK Bankov Košice a jamoval (čítaj džemoval:) nevídaným spôsobom. Odosobnil sa od faktu, že mu pri nohách horia trnavské eternitové ohne a po troch kolách s počtom 66 úderov poslal zvyšok poľa do kolien. Záverečné kolo síce neprinieslo melodické vyvrcholenie, ale stačilo na pohodlné víťazstvo s náskokom troch úderov (24.25) pred nováčikom slovenskej ligy, Ivanom Roemerom (25.00) a Marcelom Korinkom (25.50). Určite pozitívna informácia pred nadchádzajúcimi MS juniorov v Soči.


Niekoho by mohla napadnúť otázka (vlastne ja aj viem, že už niektorých napadla), či má význam sa na takomto ihrisku trápiť. Odpovedám jednoznačne. Má! Ešte stále ide o prijateľnú eternitovú prechádzku v porovnaní s nekompromisnou tortúrou na eternite položenom v Odense na MS 2009. Snáď len poznámočka, že by bolo príjemné hrať raz do roka aj "mäkký" turnaj na ihrisku s normou 21-22. Pre zmenu...

Čo sa dialo v tímoch? Podobne ako v jednotlivcoch, aj v súťaži družstiev tvorili zelené cifry menšinu utláčanú červenokožcami a černochmi (najlepšie kolo víkendu zahrala GK Bratislava - 123, jediný zelený priemer). Košická squadra si dala letný pohov a pritiahla na západ iba s trojicou hráčov (veľká škoda pri súčasnej forme dua Kažimír-Kraviansky), GK Trnavu som už okomentoval vyššie (2x 5. miesto), no a 1.MTGC Prievidza do nového ročníka nastúpila s oslabenou zostavou (čo spolu s herným výpadkom úradujúceho kráľa Slovenského pohára, R. Struhára, bola smrteľná kombinácia stačiaca na dvojité 4. miesto). Dovolím si tvrdiť, že sezóna bude v réžii troch klubov, z ktorých každý jeden za normálnych okolností môže pomýšľať na ligový titul. Naznačili to už výsledky z Trnavy. Všetky tri kluby hrali na inej úrovni ako zvyšok. Prvé víťazstvo ročníka vzala domáca ADARA o jediný úder pred GK Bratislava. To zrejme pripomenulo bratislavským chlapcom spomienku na minuloročnú prehru o smiešne 2 údery a druhý deň rivalovi uštedrili nie hocakú, ale prosím pekne 27 úderovú facku. Nech sa páči ;)


Liga si dáva pauzu, je čas sledovať juniorov na šampionáte v Soči, seniorov v Chebe a mužov na majstrovstvách v Predazze. Potom sa snaď v septembri zídeme na ligovom turnaji v Ružbachoch...

Dubnica či Kubnica?

Tak podobná otázka by sa celkom príznačne hodila použiť tesne po prezretí si výsledkovej listiny z Majstrovstiev Slovenska, ktoré sa uskutočnili pred pár dňami v Dubnici. Ja som opäť trošku zaspal dobu a mnohí ma už predbehli v odreportovaní výsledkov (mne to samozrejme vôbec nevadí ;), takže ja sa k majstrovstvám vrátim svojským štýlom. Veď ma poznáte (ak nie, pomôžem Vám fotkou)...

Dubnické trojdňové dobrodružstvo malo špecifický charakter. A to hneď z viacerých dôvodov. O umiestnení resp. presunutí turnaja sa rozhodlo prakticky niekoľko dní pred termínom Majstrovstiev, hralo sa v rámci zmeneného ligového modelu (finále ligy tímov iba v rámci prvého dňa), jeden deň bol čisto o súbojoch jednotlivcov, došlo k prerušeniu hracieho dňa (hovoríme o cca. troch hodinách) pre mimoriadne silné horúčavy a chýbali protokoly... Všetko body, ktoré stojí za to okomentovať. Až na ten posledný, to som iba tak hodil do pléna. Stalo sa a viac krát by sa nemalo alebo inak povedané "chybička sa vlúdila"...

Majstrovstvá Slovenska v dráhovom golfe by mali patriť k vrcholom sezóny. Z podstaty názvu podujatia vyplýva, že ide o mimoriadny turnaj, ktorému by mala zodpovedať tak organizácia, ako aj kvalita výkonov. Keďže na poslednú chvíľu a zo známych dôvodov došlo k zmene miesta turnaja, bolo mi oznámené jedným z mojich hlavných sponzorov z radov finančných žralokov, aby som sa tohto roku vyhol akejkoľvek konfrontácii so švédskymi, nemeckými, či českými turnajmi. A vzhľadom k tomu, že reč peňazí je mi svätá, slovo dodržím. Ale jednu vetičku si dovoliť môžem. Turnaj prebehol so cťou, úsmevy zapisovateľky minigolfistov bavili a výsledková tabuľa sa mi náhodou veľmi páčila ;)

Čo sa týka prestávky kvôli slnku, všetko je vec diskusie. Klimatické zmeny sa jednoducho dejú a fungovať v 35-ich stupňoch na ostrom slnku je podľa môjho názoru pre organizmus dosť agresívna skúsenosť. Jasne, nechcem zachádzať do extrému a robiť z minigolfistov primabaleríny. V zahraničných krajinách zrejme k podobným riešeniam nepristupujú, ale tam na turnajoch funguje rádovo oveľa viac hráčov a prestávky medzi kolami dosahujú podstatne vyšších časových periód. Nie 20-30 minút, ako na Slovensku. Z tohto pohľadu rozhodnutie predsedníctva turnaja rešpektujem, aj keď z odstupom času môžem povedať, že dve hodiny by plne postačovali.
Pokiaľ ide o model MSR, všetko treba určitým spôsobom zosúladiť s bodovaním Slovenského pohára (SP). Preto som predostrel verziu finálového ligového dňa (sobota) s bodovaním do SP 45-imi bodmi a dňa zameraného čisto na súboje jednotlivcov. Niekto môže povedať, že eliminovaním tímovej súťaže počas druhého dňa sa vytráca náboj turnaja. No ale, keď sa pozriem na Slovenskú termínovú listinu, tak nevidím žiadny turnaj zameraný čisto na individuálne výkony. MSR poskytujú ideálnu príležitosť práve pre taký model, aby sa medzi sebou "bili" všetci minigolfisti bez rozdielu farby pleti a klubového trička. Netvrdím, že sa bránim rozumným nápadom, ale opakujem: všetko treba zladiť s bodovaním do SP. Ideálne by však bolo nemeniť štýl turnajov každý rok. Pokiaľ ide o MSR, maximálne iba prispôsobovať s rešpektovaním základných pilierov schémy.

Prejdime ale k samotnému dianiu na dráhach, pretože to si zaslúži priestor predovšetkým. V tímovej súťaži to vrelo. MTGK Brezno prišlo s jednoznačnou misiou obhájiť prvenstvo z posledného ligového turnaja roku 2009 a dúfať v zakopnutie prievidzských zadákov. Táto kombinácia bola totiž kľúčom k striebornému pódiovému stupňu v celkovej bilancii týmov. A stalo sa... Ukázalo sa, že 1. MTGC Prievidza bez Tibora Mészárosa a Maka Jágerského nemá taký drive, aby motala súperom hlavu. Na najlepšiu trojicu turnaja nestačila a tak musela fotografom pózovať "iba" s bronzovými medailami na prsiach (o motiváciu viac pred ďalšou sezónou postarané...).

ADARA Trnava (504 úderov), GK Bratislava (503 úderov)a MTGK Brezno (501 úderov) sa počas štyroch okruhov na dubnickom "pekáči" smažili až nebezpečne blízko vedľa seba. Rozhodla až cieľová fotka, ktorej podrobné preštudovanie zafungovalo na mimické svalstvo breznianskych hráčov mimoriadne pozitívnym spôsobom. Načo botulotoxín? Stačí poriadny finiš v ligovom závere Slovenskej minigolfovej ligy a strieborná radosť...

Radosť najväčšia však niekoľko dní driemala v hlavách nikoho iného, ako patrónov tejto stránky, dunajských chlapcov z GK Bratislava, ktorí pre klub vybúchali historicky tretí ligový triumf. Posledný ligový úder sezóny bratislavského hráča (zakončený spŕškou minerálnych bubliniek, keďže lepšie neboli v ten moment k dispozícii) vyzeral asi takto:


Aby som ale vyzdvihol aj slovenské minigolfové individuality, ktorých sa v Dubnici zišlo na súčasné pomery relatívne dosť. Trojica, ktorá všetkým ostatným ukázala, ako sa má pristupovať k úderu má vo svojich občianskych preukazoch následovné dáta - René Šimanský (23.56), Peter Bubelíny (23.44) a dominátor majstrovského víkendu a príčina nadpisového zmätku, Jakub Kalník (22.89). Všetci traja spolu s novým kráľom Slovenského pohára - Radom Struhárom (302b) môžu na ostatných hráčov pozerať od novej sezóny z trošku vyššieho stupienka, ale páni, nie že to budete zneužívať...


Majstri Slovenskej republiky 2010:
muži (19) - Jakub Kalník, GK Bratislava (22.89)
ženy (3) - Veronika Videnová, ADARA Trnava (25.44)
seniori (10) - Michal Putnoky, ADARA Trnava (24.44) - obhájil
juniori (10) - Radovan Struhár, 1. MTGC Prievidza (24.11)
juniorky (1) - Viktória Vašková, 1. MTGC Prievidza (22.89)

Víťazi Slovenského pohára 2009/10:
muži - Peter Bubelíny 292,5b
ženy - Vanda Kupcová 157b - obhájila
seniori - Tibor Mészáros 196b
juniori - Radovan Struhár 302b
juniorky - Adriana Feješová 49b - obhájila

Ďalší ligový ročník je za nami, nový štartuje už čoskoro. Ideálna možnosť začať s čistým štítom, novými cieľmi a motiváciou. Chcem vidieť show, ráznu a príťažlívú. Užívajte si minigolf rovnako ako to vedia niektorí hráči na turnajoch...


PS: Štatistika bude, nestíham...
24.-28.8.