Štatistický deficit II

Aj napriek tomu, že v poslednej dobe na tunajšiu stránku články pribúdajú viac menej slimačím tempom, žije si mikrosvet bratislavského (a mimobratislavského) minigolfového blogu svojim vlastným životom. Ale po interpelácií dvoch skalných fanúšikov som sa rozhodol, že je čas opäť obetovať chvíľku svojho času a ponoriť sa do hlbín slovenskej minigolfovej ligy. Jedna povinná kapitola ešte ostala nevybavená...

Pevne dúfam, že všetkým hráčom sa dobre darí a ešte stále sú mentálne pripravení vyhodnotiť číselné fakty z Veľkého Krtíša. Áno, to bol ten turnaj, pri ktorom sme boli svedkami prvých zimných mrazíkov. Dnes by som ich najradšej poslal do čerta. Teda, nie tie Krtíšske, ale celoslovenské decembrové. Vyhlasujem verejnú zbierku na tréningové sústredenie v nejakej slnkom a teplom zaliatej krajine pre dvadsiatku najlepších slovenských minigolfistov. Nech nežeriem, tak do spoločného fondu iniciatívne vkladám prvé euro ;)

Ale pozerám, že akosi bočím od témy. Späť k štatistike. Ako bolo spomenuté v poturnajovom reporte, srdce ihriska a jednoznačný kľúč k úspešnému zdolaniu okruhu sa skrýva na dráhach č. 12 a 13. Menovite rovnom a šikmom okne. Nie je prekvapujúce, že obe obsadili horné dve pozície medzi najhoršími priemermi, pričom titul dráha smrti s náskokom viac ako desatiny napokon prekvapujúco získal rovný variant (2.459). Tu dám do pozornosti aj okrajovú štatistiku porovnania všeobecného priemeru s priemerom naj 30-ich hráčov víkendu. Je jednoznačne viditeľné, že slabší/neskúsení hráči strácajú predovšetkým na najtechnickejších dráhach. Napríklad okná si TOP30 posunula na úroveň v okolí 2.150. To však rovnako nepredstavuje žiadny zázrak! Budúci rok sa skúste spýtať hráčov ako Mišo Csontos, Laco Ištván alebo Ivan Roemer. Tí totiž pri oknách darovali svojim fanúšičkám najmenej úderov (sumárny priemer z oboch dráh 1.625). No a aby som ukončil malú okennú múzu, tak pridám ešte jeden highlight. Svoju komparatívnu výhodu ukázala na dráhe smrti trnavská ADARA. Tímový priemer 1.667 už naznačuje dosť, ale keď pridám, že žiadny iný tím sa nepozrel pod 2.100, konštatovanie nadobúda tretí rozmer. Bravo!


Rýchlo však k jednotlivcom. Tentokrát sa na menoslov obzvlášť teším. A hneď pekne na začiatku ťahám z klobúka majstrovské meno. Kubo Kalník ukázal, že Krtíšske priečku sú rovnako hrateľné ako akékoľvek iné – 1.250. Ľadvine zamával Laco Derzsi, trubku zase jemne pobozkal Ivan Roemer – obaja 1.000. Segmentové remeslo nám spoločne predviedli hráči Ivan Pätoprstý a Vlado Pravotiak 1.125. Magickým skokom prechádzame k oknovej pasáži. Fotku rovného si so svojim podpisom do vitríny môže umiestniť René Šimanský (1.250), no a hneď vedľa zrejme príde šikmá alternatíva s indíciami MČ čiže Miro Čibik (1.250).
Na veľa dráhach dosiahlo mnoho hráčov rovnaký najnižší priemer, preto záverečné meno bude stelesnením kúzla dňa. 90 stupňové slimákové potešenie. Dvojkombinácia zahraná bez jedinej chyby. Novými loptami (dôkaz, že materiál sa dokupovať oplatí), s úsmevom a účelovo pre potreby tejto stránky :) Kým? Fotka nech napovie (a zároveň dá odpoveď na to, kde sa nachádza redaktor, keď nie v tomto priestore...).

PS: Katarskí šejkovia si pomýlili šport a podujatie, do ktorého chcú vliať miliardy. Minigolf sa totižto nepíše v angličtine slovom "football". A FIFA im na to skočila... (ak nechápete nevadí, Váš život to nezmení ;)
24.-28.8.