Kvalita hore, kvantita dole

Minulý rok sa na bratislavskom turnaji objavil moment, na ktorí sme doposiaľ neboli zvyknutí. Množstvo zúčastnených hráčov kleslo pod úroveň 30 mien. Vyvodzovať akékoľvek závery v súvislosti s touto cifrou bolo vtedy zbytočné, ale ak by niekto pred rokom počas turnaja tvrdil, že nech počkám rok a negatívny rekord bude prekonaný, asi by som neveril (alebo lepšie povedané, nechcel veriť).

Rok ubehol a liga sa opäť pozrela do Bratislavy. Výsledok? Nesporne zaujímavá atmosféra a niekoľko kvalitných výkonov, ale počet účastníkov nedôstojný prvo-ligovej úrovne. 26 resp. 27 hráčov a tri ligové kluby, ktoré postavili tím. Absolútny výsmech! Je mi jasné, že by som medzi hráčmi objavil niekoľkých, ktorí by bratislavské ihrisko najradšej vymazali z mapy, ale ak už má fungovať ligová súťaž s určitým rámcom, parametrami a kvalitou, podobné javy by sa jednoducho vyskytovať nemali. Samozrejme, ešte stále môže ísť o dvojitú zhodu náhod (verí tomu ešte niekto?), ale už teraz viem s istotou, že minimálne pri nastavení podmienok pre prihlásené tímy do ligovej súťaže by mala nastať zmena.
V prvom rade, prihlásenie tímu do dlhodobej súťaže je istou formou záväzku a ak ten nie je naplnený, mali by prísť na radu sankcie. Bez výhrady! Ďalej môžeme polemizovať, že či sa už dostávame do takej fázy, kedy má zmysel rozmýšľať o prechodných štvorčlenných družstvách (plus náhradník), aby nedochádzalo k pokračujúcemu rozvratu. V každom prípade nejde o optimálne riešenie (a má aj svoje nesporné negatíva), ale ak by malo pomôcť udržať počet pravidelne hrajúcich manšaftov na úrovni zabezpečujúcej atraktivitu v súťaži tímov, tak prečo nie...

No vidíte, a to som chcel písať o štatistických dátach z Bratislavy. Holt, mal som potrebu to dostať zo seba a teraz sa už môžeme venovať nekonfliktným veciam ;) Je pozitívne vidieť, že aj napriek obmedzenému počtu hráčov sa výkonnostná úroveň v rámci Slovenskej ligy má silu posúvať na vyššie stupne. Priemer TOP10-ky sa po oba hracie dni dostal na najlepšie méty v rámci uplynulých piatich rokov - 23.43 a 23.53. Na ihrisku síce nastala jedna očividná a jedna kozmetická zmena, ale celková obtiažnosť okruhu ostala viac menej nezmenená (niekde na úrovni 3/5).


So zaujímavosťou som sledoval hlavne porovnanie priemeru novej dráhy (plato) s pôvodným streďákom. A zdá sa, že šelma č. 14 nebude až takým dravcom ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať (1.557 vs. streďákových 1.763 z roku 2010), ale jednu obäť si predsa len našla a pohrýzla ju hneď dva krát. Ono dochádzalo k zlepšovaniu priemerov na veľkom množstve dráh. Skoro by som až povedal, že súperi chodili počas roku tajne do Bratislavy trénovať. Jedna dráha však predsa bola najmenej príjemnou spoločníčkou - bratislavské unikátne okno (1.882). Titul dráha smrti obhájila o jediný (!) úder pred trubkou (1.877). So sedmičkovými bláznovstvami sa takisto šetrilo - celkových 5 kúskov nepredstavuje nič, čo by zvyšovalo nutnosť volať doktora Chocholouška. Radšej zavolajte Kubovi Kalníkovi a prejavte mu rešpekt, pretože zahrať kombináciu dráh blesk-priečky-okno-trubka-plato s iba 11-imi chybami (priemer 1.275) chce istú dávku sebadôvery. Trošku menší, ale rovnako úprimný rešpekt si zaslúžia aj "zlodeji" jednotlivých dráh, ktorí sa krásne vynímajú v nasledujúcej tabuľke:

dráhahráč(i)priemer
bleskKubo Kalník1.000
priečkyMarcel Korinek1.000
vlnyRado Struhár1.125
okno/rovnéPeter Bubelíny1.250
platoM. Ištván / E. Oršulová1.000
lopingRado Struhár1.250
slimákFero Chrvala1.000
segmentyK. Kalník / M. Sodoma1.125

Napätie stúpa, majstrovstvá Slovenska a finále ligy sa nebezpečne blížia. Ešte jeden pokojný víkend a potom už prichádza súboj titanov. Ak sa ma bude minigolfový boh držať aj najbližšie dni, tak snáď na stránku stihnem ešte pred tým prihodiť aj nejaké to malé preview.

Minigolfová rošáda

Dovoľte mi hneď skraja malé autorské upozornenie. Nasledujúci text nebude úplne v súlade s tradičnými poturnajovými komentármi a môže sa stať, že na povrch sem tam preniknú emócie športovo sklamaného človeka. Ružové okuliare mám momentálne odložené na poličke, ktorá je vo výške kam mi ruka nedosiahne, a tak siahnem po tých čiernych a uvidíme, čo moja tvorivá myseľ, pod rúškou čiernej farby, vymyslí.

Zdá sa, že tento rok domáca pôda neplní takú funkciu, ako by sa štandardne očakávalo. Hneď v úvodnom ligovom turnaji roka musela ADARA Trnava na svojom fronte kapitulovať a určite to nebolo nič príjemné. Pri pohľade na celkovú tabuľku vtedajšia strata 7.5 bodu na vedúcu GK Bratislava mohla určite spôsobovať ambicióznym trnavským hráčom mierne depresívne stavy. Košický betónový príbeh bol takisto bez happy endu pre domácich bojovníkov, aj keď treba podotknúť, že tí sa čiastočne vzdali už vopred. Zraky sa teda presunuli na mohutne zabarikádovanú pevnosť bratislavských strážcov 14 bodového pokladu.

A tí, možno prekvapujúco, neboli schopní odolať mohutnému frontálnemu útoku sformovaného trnavského šíku a z bojiska odišli s početným množstvom rán. V minigolfovej terminológii to znamená dvojnásobnú prehru (o 7 resp. 14 úderov) a stratu líderskej pozície. Netreba pripomínať, že ide o veľa. V hre je talianske Vergiate, dostatočný motivačný prvok pre dvoch úhlavných sokov, ktorí ostali v osamotenom súboji o majstrovský pohár. Napätie stúpa a akékoľvek priateľstvá idú stranou.

Úsmevy stranou, priateľstvá tiež. Začína psychologická vojna...

Momentum je jednoznačne na strane trnavského klubu. Hráči majú formu, na ich tvárach vidieť sebavedomie a myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že do finálového ligového kola v Brezne pôjdu ako favoriti na zisk titulu. Má to však jeden malý háčik. Rozdiel medzi tímami ADARA Trnava a GK Bratislava predstavuje 1.5 bodu. Shakespeare by mal určite radosť. Víťaz posledného duelu berie všetko a o drámu je tak postarané až do samotného konca. Slabšie povahy nech radšej nad priebehom ani nerozmýšľajú. Každý jeden pohyb tela, myšlienkový pochod, či faktor šťasteny môžu predstavovať rozhodujúce elementy v šampiónskej mozaike. Pochopiteľne, netreba zabúdať ani na skupinku breznianskych heretikov, ktorí sa určite budú snažiť kliatbu domáceho prostredia prelomiť všetkými možnými metódami. Koniec koncov, im samotným môže byť bratovražedný súboj ukradnutý. Do vypuknutia ultimátnej bitky však zblúdilé duše ešte pár krát zazrú mesačné torzo (už tuším začínam šalieť...) a počas horúcich letných nocí možno presnívajú nejednu nočnú moru s minigolfovým podtónom.

Priebeh bodových ziskov hlavných ašpirantov na ligový titul.

Ak by sa u vás niečo podobné vyskytlo, skúste zavolať doposiaľ posledným ligovým víťazom medzi jednotlivcami, pretože ich vnútorná sila sa pravdepodobne pred MSR nachádza na tej správnej úrovni. Ak by ste si to náhodou nestihli prečítať vo výsledkovej listine, tak mám na mysli obhajcu Majstrovského titulu – Kuba Kalníka (víťaz 1. dňa v BA – 21.75) a kráľa Slovenského Pohára ročníku 2009/10 – Rada Struhára (víťaz 2. dňa v BA – 22.50).

OK, skladám čierne okuliare a ak dovolíte, v tejto chvíli zahajujem dvojtýždňový proces vymietania diabla, ktorý sa usadil v mojej palici a svoju prítomnosť dokazuje v tých najnevhodnejších momentoch...

Pozor hryzie!

Vy ste sa ešte nestihli poistiť proti potenciálnym následkom agresívneho útoku šelmy č. 14 umiestnenej v bratislavskej minigolfo-zoologickej záhrade? Ak vám môžem odporučiť, urobte tak čo najskôr. Máte ešte jeden deň čas. Potom už môže byť neskoro a dôsledky seba-zničujúce.

Síce to chcelo trochu odvahy, ale dal som si tú námahu a k tomu minigolfistožravcovi sa priblížil na život ohrozujúcu vzdialenosť. Všetko s cieľom urobiť bombastickú fotku. Našťastie alebo bohužiaľ, o žiadny bulvár sa nejedná. Všetko sa však môže zmeniť už cez nastávajúci ligový víkend. Ja však pevne dúfam, že svedkom viacnásobného krvilačného útoku nebudem, pretože to by moje fotografické oko či minigolfová duša nemuseli vydržať...

PS: Motivačnou cifrou víkendu bude suma 111. Ide o ihriskový rekord zahraný v jednom kole družstvom GK Bratislava (Buš, Havlík, Korinek, Kalník, Páleník) počas ligy v roku 2008

Košický betón nervy nelieči

Potvrdili štatistické dáta moje predchádzajúce konštatovanie o zhoršenej kvalite košického betónového povrchu? Vybral som si niekoľko základných parametrov, ktoré túto otázku môžu pomôcť ľahko vyriešiť. Samozrejme, niekto by sa mohol ohradiť, že prečo všetko vzťahujem na kvalitu povrchu a nesústredím sa na samotných hráčov, prípadne predvedenú hru. Vysvetlenie je pomerne simplicitné.

Zostava hráčov, ktorí sa zúčastnili košického ligového víkendu nijako dramaticky nevybočovala od predošlých turnajov a ako je všeobecne známe (aspoň teda pre pozorných čitateľov stránky) úroveň ligy nemá (našťastie) po stránke výkonov zostupnú tendenciu, takže hovoriť o náhlom zatmení minigolfových myslí by bolo trochu scestné. Ale pozrime sa pekne na spomínané komparatívne parametre.


200820092011
priemer víťazného tímu31.6430.8833.07
priemer najlepšieho hráča29.6729.8331.17
priemer TOP530.7030.4731.60
priemer TOP1031.2330.8732.17
hranica priemeru TOP3034.6734.8340.00
podiel esových úderov-29.77%29.42%
hráč s najvyšším podielom esových úderov-PutnokyTrnka


42.59%37.04%
podiel sedmičkových úderov-0.36%0.11%
podiel kôl pod 30 úderov10.58%8.53%5.29%

Tak čo na to hovoríte? Ja som to po zopár tréningových kolách očakával, aj keď dáta dokazujúce iba mikroskopický pokles esovej úspešnosti a naopak vylepšenie sedmičkového podielu ma úprimne prekvapili. Asi nad tým ihriskom ešte palicu nezlomím. Len ju ohnem do polohy prudko lámavej.


Tradičným štatistickým maticiam a jednotlivým dráhovým priemerom tento krát veľa textových znakov venovať nebudem. Radšej sa spoľahnem na váš bystrý úsudok a dobré oko. Malú vložku si ale neodpustím.
Z osemnástky nervových testerov vyhral opäť ten s pomenovaním veľké koleno (2.407), avšak v prípade Marcela Korinka išlo na tomto stanovišti pravdepodobne o niekoľkých príjemne strávených minút (1.500). Najväčšia lahôdka sa z môjho pohľadu ale urodila na V-čku. Laco Ištván tam totiž netestoval nervy svoje, ale naopak snažil sa zdeptať samotnú dráhu (1.333), a preto získava cenu profesora Traubnera. Každopádne ale drvivá väčšina ostatných nervových pokušení mala zreteľne vyššiu účinnosť ako tie s výrobným číslom 2009 a hráčom príliš relaxačných momentov nepriniesla. Uvidíme, čo s tým urobí Bratislavské Gladiatorium, v ktorého útrobách úž čaká krvilačná šelma s vytetovaným číslom 14...
24.-28.8.