Potvrdili štatistické dáta moje predchádzajúce konštatovanie o zhoršenej kvalite košického betónového povrchu? Vybral som si niekoľko základných parametrov, ktoré túto otázku môžu pomôcť ľahko vyriešiť. Samozrejme, niekto by sa mohol ohradiť, že prečo všetko vzťahujem na kvalitu povrchu a nesústredím sa na samotných hráčov, prípadne predvedenú hru. Vysvetlenie je pomerne simplicitné.
Zostava hráčov, ktorí sa zúčastnili košického ligového víkendu nijako dramaticky nevybočovala od predošlých turnajov a ako je všeobecne známe (aspoň teda pre pozorných čitateľov stránky) úroveň ligy nemá (našťastie) po stránke výkonov zostupnú tendenciu, takže hovoriť o náhlom zatmení minigolfových myslí by bolo trochu scestné. Ale pozrime sa pekne na spomínané komparatívne parametre.
| 2008 | 2009 | 2011 | |
|---|---|---|---|
| priemer víťazného tímu | 31.64 | 30.88 | 33.07 |
| priemer najlepšieho hráča | 29.67 | 29.83 | 31.17 |
| priemer TOP5 | 30.70 | 30.47 | 31.60 |
| priemer TOP10 | 31.23 | 30.87 | 32.17 |
| hranica priemeru TOP30 | 34.67 | 34.83 | 40.00 |
| podiel esových úderov | - | 29.77% | 29.42% |
| hráč s najvyšším podielom esových úderov | - | Putnoky | Trnka |
| 42.59% | 37.04% | ||
| podiel sedmičkových úderov | - | 0.36% | 0.11% |
| podiel kôl pod 30 úderov | 10.58% | 8.53% | 5.29% |
Tak čo na to hovoríte? Ja som to po zopár tréningových kolách očakával, aj keď dáta dokazujúce iba mikroskopický pokles esovej úspešnosti a naopak vylepšenie sedmičkového podielu ma úprimne prekvapili. Asi nad tým ihriskom ešte palicu nezlomím. Len ju ohnem do polohy prudko lámavej.
Tradičným štatistickým maticiam a jednotlivým dráhovým priemerom tento krát veľa textových znakov venovať nebudem. Radšej sa spoľahnem na váš bystrý úsudok a dobré oko. Malú vložku si ale neodpustím.
Z osemnástky nervových testerov vyhral opäť ten s pomenovaním veľké koleno (2.407), avšak v prípade Marcela Korinka išlo na tomto stanovišti pravdepodobne o niekoľkých príjemne strávených minút (1.500). Najväčšia lahôdka sa z môjho pohľadu ale urodila na V-čku. Laco Ištván tam totiž netestoval nervy svoje, ale naopak snažil sa zdeptať samotnú dráhu (1.333), a preto získava cenu profesora Traubnera. Každopádne ale drvivá väčšina ostatných nervových pokušení mala zreteľne vyššiu účinnosť ako tie s výrobným číslom 2009 a hráčom príliš relaxačných momentov nepriniesla. Uvidíme, čo s tým urobí Bratislavské Gladiatorium, v ktorého útrobách úž čaká krvilačná šelma s vytetovaným číslom 14...
Tradičným štatistickým maticiam a jednotlivým dráhovým priemerom tento krát veľa textových znakov venovať nebudem. Radšej sa spoľahnem na váš bystrý úsudok a dobré oko. Malú vložku si ale neodpustím.Z osemnástky nervových testerov vyhral opäť ten s pomenovaním veľké koleno (2.407), avšak v prípade Marcela Korinka išlo na tomto stanovišti pravdepodobne o niekoľkých príjemne strávených minút (1.500). Najväčšia lahôdka sa z môjho pohľadu ale urodila na V-čku. Laco Ištván tam totiž netestoval nervy svoje, ale naopak snažil sa zdeptať samotnú dráhu (1.333), a preto získava cenu profesora Traubnera. Každopádne ale drvivá väčšina ostatných nervových pokušení mala zreteľne vyššiu účinnosť ako tie s výrobným číslom 2009 a hráčom príliš relaxačných momentov nepriniesla. Uvidíme, čo s tým urobí Bratislavské Gladiatorium, v ktorého útrobách úž čaká krvilačná šelma s vytetovaným číslom 14...
