Cesta na MS 2011 už začala

Pre tých, ktorí pravidelne navštevujú známy minigolfový portál minigolfnews.com táto novinka nebude ničím neznámym. Majstrovstvá sveta sa po 18 rokoch sťahujú opäť do Mekky minigolfového športu, priamo do Švédska, no a zdá sa, že organizátor nechce nechať nič na náhodu. V tomto období, niekoľko mesiacov pred samotným šampionátom, spustil oficiálnu stránku.

Viaceré sekcie síce ešte nie sú kompletné a neponúkajú vyčerpávajúce informácie, ale už teraz si môžete pozrieť fotografie dokumentujúce vývoj stavby samotného ihriska v Tantogardens. Čo je však dôležitejšie, sekcia venovaná obom ihriskám (eternit+betón) obsahuje cenné dáta ako pristupovať k jednotlivým dráham - systém, popis úderu, vhodnú loptu (aplikovateľné na teploty v okolí 20-ich stupňov). Už teraz s kľudným svedomím môžem napísať, že skladba úvodných eternitových dráh predstavuje podstatne prijateľnejšiu kombináciu ako tomu bolo v Odense 2009.

Ide o začiatok a časom možno očakávať rozrastanie jednotlivých sekcií o množstvo menej či viac podstatných noviniek/informácií. Uvidíme, či budú prospešné aj pre Slovenských zástupcov, ktorých účasť je v rukách zväzových funkcionárov, ale samozrejme aj samotných hráčov.

Štatistický deficit I

Deficit momentálne vykazuje nielen účet verejných financií, ale ako ma upozornilo moje nepriateľské druhé ja, tak aj naša sekcia venovaná číslam a štatistike z ligových turnajov. Ak sa chcete dozvedieť prečo, sledujte bratislavskú stránku aj v najbližších dňoch, čo to naznačím ;)
Ale aby som nemystifikoval, tak radšej šupom prejdem na to podstatné. Štatistický prídeľ z Vyšných Ružbachov. Áno, to bol ten turnaj, ktorý sa uskutočnil pred siedmymi týždňami. Ten čas skrátka letí neskutočným tempom a dnes keď píšem tento text, tak väčšina minigolfistov už funguje v stave posezónnej hybernácie.

Dráha disponujúca schopnosťou okamžite zvyšovať krvný tlak.

To čo naznačili dáta zozbierané z Trnavského turnaja, potvrdila aj Ružbašská ligová zastávka. Pozitívny trend vylepšovania priemerov na jednotlivých dráhach. V porovnávacom súboji s predchádzajúcimi dvoma ročníkmi vyšlo tento rok víťazne až 14 dráh, pričom najväčšia zmena bola zaznamenaná na ľadvine (-14.5%). Pozoruhodné priemerové liftingy prebehli aj na uhle (-14.0%), gentlmenovi, (-12.9%) či napr. bočnom dvojokne (-11.2%). Ľadvina sa prostredníctvom elegantnejšieho zápisu v protokoloch zbavila titulu dráha smrti v prospech iného telesného orgánu mimoriadne obľúbeného obzvlášť medzi mužskou časťou populácie. Netušíte? Pozrite si štatistickú maticu. Dodám len, že dráha s touto charakteristikou zaznamenala ako jediná markantné zhoršenie priemeru s novou hodnotou 2.629. To je vskutku veľa. Odsek zakončím konštatovaním, že najlepšie túto anatomickú dvojicu zvládol Peter Bubelíny sumárnym priemerom 1.417.

Métu 50 percentnej úspešnosti skórovania esami na jednotlivých dráhach sa síce opäť nepodarilo na Ružbašskom filci prekonať nikomu (najbližšie bol pochopiteľne P. Bubelíny 47.22%), ale od toho aby som tu spomenul nových patrónov niektorých dráh ma to neodradí.
Hneď prvú dráhu môžeme dočasne premenovať na marku. Prečo? Pretože tak bol voľakedy označení okrsok krajiny, ktorému vládol mark(o)gróf. Ten náš si ju označil kódom 1.167. Školu gentlemanov má pre zmenu právo viesť Laci Trnka (esovka). Kto je najväčším znalcom... hm, ako to napísať decentne... svalovo-väzivovej trubice, ktorá je súčasne ženským kopulačným orgánom? Tak to neviem, ale dohodnime sa na tom, že na rok tento titul môžeme po bezchybnom výkone prideliť Oliverovi Kažimírovi. K Oliverovi sa v rámci lekárskeho konzília pridávajú ľadvinári Bubelíny a Zontág (1.333).

Prejdime ale k štandardnejším pojmom minigolfového sveta. Priesmykom zľahka prešiel Palo Buchcár istený Ivanom Bušom (1.167). Zjavenie, ktoré nikto nečakal sa objavilo na bočnom dvojokne - debutant v tejto rubrike - Jano Masarik (1.167). Falše zjavne fungovali... Minuloročnú kvalitu na streďáku potvrdil Marcel Korinek. Tento krát bez jedinej chyby. Podobne stopercentný bol aj Peter Močiarik na kasičke. Urobiť esovku z trezoru by sa rovnalo zázraku, ale priemer 1.667 Ivana Tkáča predstavuje solídnu úroveň. Na záver som si nechal zástupcu českej školy - Ivana Roemera. Tomu sa zapáčila úžina a priemerom 1.333 si na nej určite udržiaval pozitívnu náladu.

Zostaňte naladení na vlnovej dĺžke bratislavského blogu, premiérová štatistika z Krtíša pribudne čoskoro (prinajhoršom do Vianoc ;)
24.-28.8.