Na začiatku plieskal Bratislavský bič

Približne niekedy v marci (záleží od počasia) sa väčšina minigolfistov definitívne preberie zo zimnej letargie a ide hľadať stratený úder (horší prípad) alebo sa psychicky preorientovávať z halových podmienok na outdoorové (lepší prípad). Všetko za účelom riadneho nastavenia formy na štart ligového ročníka, ktorý za štandardných okolností nastáva v prvých májových dňoch. Osud, vôľa, či zhoda okolností – vyberte si čo vám najviac pasuje - určili že v roku 2011 bude v kalendári poznámka o zahájení ligy zaznačená už pri dátume 26. marec. Pre spiaceho minigolfistu skoro, pre halového nadšenca ideálna príležitosť využiť úderovú prax zo zimných turnajov. Netreba ďalej rozoberať či ide o správny prístup, radšej opäť nahliadnime do útrob trnavského halového ihriska, ktoré malo tento krát česť privítať prakticky takmer celú Slovenskú špičku v rámci prvého ligového víkendu jarnej časti.

Schválne som si pred napísaním tohto článku pozrel moje komentáre k úvodným ligovým turnajom roka z predošlých dvoch rokov a konečne môžem zmeniť atmosféru textu. Vtedy som sa vyjadroval v štýle – „miestami čísla na výsledkovej tabuli nepripomínali štatút 1. ligy... vlasy stavali dupkom... nakúpiť sa dali všetky možné veľkosti, aj proporčne gigantické sedmičky a tých sa nákupných košoch našlo pomerne veľa“ a pod. Teraz ale našťastie môžem urobiť obrat a zamerať sa na pozitíva. Hneď prvým je veľmi povzbudivá účasť (dokonca obohatená o päť postáv českej školy). Účasť však nie je všetko. Dôležitá je pochopiteľne kvalitatívna stránka. V tomto momente je ešte ťažké povedať do akej miery bola ovplyvnená relatívne nižšou obtiažnosťou ihriska (tento rok sa budem snažiť prideľovať jednotlivým ihriskám stupne obtiažnosti – trnavské halové získalo hodnotu 2 z 5-stupňovej škály), ale aj napriek tomu si dovolím tvrdiť (jednoduchým porovaním s halovými MSR na totožnom ihrisku), že predvedená hra mala isté prvky so srdcom pripravenej delikatesy. Veľa zelených čísel, vyrovnanejšia liga tímov (GK Trnava je späť medzi „živými“ vhodným angažovaním dua Švejda, Andrássy), pomenej trapasov, vypäté súboje, nízke rozdiely na špici... Veď kedy naposledy sa po odohraní hracieho kola uskutočnil rozboj čítajúci päť lačných šeliem zbesilých zmocniť sa primátu Absolútneho víťaza? Tak to má vyzerať. Šesť hodín poctivého boja, aby si človek mohol dať ultimátnu „rýchlu smrť“ so svojimi rivalmi pred zrakom ticho závidiacich ostatných hráčov. A viete kto bol najväčšou šelmou v Trnave? Ist-ONE, na matričnom úrade známy ako Ladislav Ištván (priemery 22.50 a 22.00). Zúčastnil sa dvoch absolútnych rozbojov a oba zakončil zovretou päsťou. Jasná výzva pre súperov.

Laco Ištván síce potešil svoj fan-club (dokonca zaznamenal aj jedinú 19-ku), ale jeho tímu MTGK Brezno to príliš nepomohlo (zdá sa, že čo i len teoretická šanca na titul už pominula). Naopak pozornosť sa sústredila na súboj momentálnych gigantov – domáceho tímu ADARA Trnava a majstrovskej GK Bratislava. Prvý deň bol pod absolútnou kontrolou druhého menovaného a víťazstvo s priemerom 23.1 možno radiť k pamätným. Nedeľná seánsa však priniesla mierne inovovanú zápletku. Bratislava síce odpálila prvý kruh až piatym najlepším súčtom, čo nahrávalo o poznanie lepšie hrajúcej Trnave, ale zvyšné 3 okruhy sa vrátila k sobotnej agresívnej hre. To zabezpečilo boj o 1. miesto až do posledných chvíľ s konečným 2 úderovým happy-endom pre GK Bratislava (23.45). Rozhodujúci ťah k obhajobe titulu? Psychologicky významný, ale každopádne ešte nie definitívny.


Dáme si malú pauzu a pokračujeme v Častej. Nezabudnite sa odosobniť od zeleného číselného prídelu z Trnavy. Častá predstavuje šálok kávy s extra horkou príchuťou. Iba dva pod-stovkové výkony z minulého roku nech sú mi svedkom...

PS: Fotodokumentáciu mám bohužial tento krát veľmi mizivú, takže galéria sa bude musieť zaobísť bez tohto turnaja...

Halové víťazstvo a lá Čibik

Tohtoročnú zimnú minigolfovú sezónu možno v kontexte predchádzajúcich rokov hodnotiť ako relatívne bohatú. Okrem tradičných prievidzských turnajov na Magure sa do zápisníkov hráčov dostalo aj nové 18-jamkové ihrisko v Trnave, ktoré po dvoch testovacích open turnajoch do tretice privítalo takmer celú špičku Slovenskej ligy. Ako je to možné? Nuž, prebehli prvé halové Majstrovstvá SR. Poďme sa spoločne pozrieť na to, čo sa dialo a kto šokujúco aj počas zimného „oddychového obdobia“ fungoval na 98-oktánovom palive.

V prvom rade, keďže som si sám trnavské indoorové ihrisko vyskúšal, musím pochváliť usporiadateľa resp. Trnavský golfový klub, že dráhy sú v skvelej kondícii a okrem drobných výnimiek (ku klinom, resp. polohe slimáka mám svoje výhrady a určite nie som sám) poskytujú príležitosť pre kvalitného hráča dostať sa do tranzu a viesť sa na príjemnej hráčskej eufórii. Okná (tie minigolfové) by ste tu hľadali márne. Že škoda? Nemyslím si. Množstvo ihrísk tento nervy drásajúci skvost ponúka, tak prečo by nemohlo byť aj ihrisko, ktoré má svoje srdce umiestnené v inej dráhe. To „staré“ trnavské ho skrýva v trubke. Štatisticky, ale aj technicky najnáročnejšej dráhe (počas halových MSR priemer dosiahol 1.985). Z celkového hľadiska ihrisko jednoznačne vyzýva prinášať zelené cifry (modrá tiež nie je utópia). Obtiažnosť osciluje niekde pod úrovňou stredne ťažké a v rámci slovenských súťaži možno očakávať, že víťaz sa bude pohybovať na úrovni 22.50.

Presne túto cifru sa rozhodol atakovať aj hráč ašpirujúci na pozíciu lídra juniorskej reprezentácie - Miro Čibik (náskok po šiestich kolách pred druhým v poradí – 5 úderov). Neurobil žiadnu výraznú chybu (okrem jednotiek a dvojok by ste v zápise márne hľadali iné cifry) a konkurencii pred ligovým kolom, ktoré sa čoskoro uskutoční na rovnakom mieste, poslal sladký pozdrav: „Som tu a nebudete to mať so mnou ľahké...“. No a ja ako zástupca konkurencie odpovedám: „Konkurencia nespí a je pripravená rozohrať divadlo, po ktorom diváci tlieskajú!“. Či už to bude Juraj Palovič (23.33), René Šimanský (23.50), alebo niekto iný, kto chytí líderskú zástavu, dôležité ostáva, aby to malo šťavu, náboj a aby ligové súboje začali rok 2011 v takom štýle, aký bol k videniu na sklonku toho minulého, vo Veľkom Krtíši.

Halové MSR ponúkli ideálnu príležitosť naladiť sa na ostrú súťaž a ešte aj niečo viac. Súťaž párov, ktorá u nás doposiaľ nemala obdoby. 17 dvojíc, 8 postupujúcich, iba jeden víťazný. Jednoznačný kľúč. Tvrdý, ale férový. Po šiestych kolách sa rozostavili figúrky na šachovnici, ale hneď v prvých vyraďovacích súbojoch padali králi a kráľovné. Až tri najlepšie tandemy po základnej časti nezvládli agresívne rošády a kapitulovali. Naopak psychologickú odolnosť ukázala mazaná dvojica bratislavských ikon Buš - Korinek a 1. majstrovský párový titul si po finálovom odstrelení dua Ištván M. – Csontos (5:1) nechala pre seba. Pre niekoho prekvapujúce, pre mňa nie. Bavíme sa o KO a tam platí úplne iná rovnica. Kde a kedy si ju opäť vyskúšame síce ostáva nateraz tajomstvom, ale jedno je isté. Minigolfová lovecká sezóna dostáva zelenú...

24.-28.8.