MINIGOLF BRATISLAVA

Sklenka sem, sklenka tam...

2009-10-22T20:52:00.002+02:00

Dubnické čísla boli čiastočne naznačené v predchádzajúcom článku, štatistické gro však prichádza na radu teraz. Treba poznamenať, že v Dubnici sa naplno prejavila sklenková eufória. Niektorým sklenky priniesli radosť, iní voľbu tohto materiálu prekaučovali (nie, sklenka na priečkach skutočne nebolo to pravé orechové). Faktom však je, že na dvoch dráhach si tento druh lopty svoju prácu splnil svedomito.

Na pyramídach tak mohlo dôjsť k medziročnému zlepšeniu o 13.85%. Druhou myslenou dráhou bolo samozrejme relatívne ľahké dubnické okno ("iba" 12. štatisticky najobtiažnejšia dráha okruhu), kde sklenka plne zužitkovávala lievikový kruh (videl som ju nepadnúť snáď iba jeden krát) a padala a padala... Bohužiaľ (alebo "bohudík"), nenašiel sa žiadny hrdina, ktorý by sklenený špeciál vyskúšal na koši. Tomu ja hovorím adrenalín ;)

Adrenalínom však bolo aj hranie už známej neférovej trubky, ktorá nesklamala a cez nervové zakončenia jednotlivých hráčov sa vydriapala až na post dráhy smrti - priemer 2.059. Zaujímavé však boli pozície iných dráh. Ľadvina vie na niektorých ihriskách prichystať hráčom nejedno nemilé prekvapenie, tá dubnická ale patrí k pomerne mierumilovným a eso-ľúbivým, keďže išlo o vôbec štvrtú najľahšiu dráhu. Podobne netradične sa umiestnil aj blesk, 9. pozícia a neexistencia päťky, šestky, či sedmičky jednoznačne naznačuje, že agresívny systém "na priamo" tu jednoducho nenašiel veľa priaznivcov. Na opačnom spektre skončil bláznivý most (15. miesto a zhoršenie priemeru o hrozivých 15.83 percenta!). Inde relatívne jednohubka, tú vážna prekážka pre skórovanie esa (padlo ich iba 76 - 2,24 na hráča), ale treba uznať, že stav jedného z mantinelov každopádne nebol plne vyhovujúci. Nech je ako je, zlepšený medziročný priemer až na pätnástich dráhach vystreľuje môj palec do pozície ukazujúcej jednoznačne nahor.

Svoju štatistickú robotu si opäť tvrdo odpracoval mladík z Prievidze s írskym designom vlasov. Rado Struhár esoval čo sily stačili a zároveň dával veľký pozor na to, aby na dráhach nezmätkoval. Výsledkom je 104 es (72.22 percentná úspešnosť) a iba 1 väčšia chyba (0.69%), no predpokladám, že váš tip, kde sa to stalo, by nesmeroval správnym smerom. Bola to totiž "trojka" na koši. Nevadí, stávajú sa aj horšie veci. Ale tie nás momentálne zaujímať nebudú, pretože sa pozrieme na popravčiu čatu, ktorá nekompromisne skoncovala s jednotlivými dráhami (keď tak nad tým premýšľam, to taktiež neznie príliš radostne, že!?).

Pyramídy preskočíme, lebo tam sa jednoducho esovalo, ale vlny už priniesli možnosť vytiahnuť sa. Najvražednejší pohľad tu používal Ľubo Parák (1.250). Dubnický loping je každoročne lotériou, no výherné lístky pre tento rok si zabezpečila dvojica Erika Oršulová - Rado Struhár (1.375). Znalcom priečok sa ukázal byť Vlado Pravotiak, ktorý zjavne používal zbrane vyššieho kalibru, pretože postačovalo osem dobre mierených rán (esovka). Na slimáku iba jeden testovací úder použil Ľuboš Zontág, zvyšných osem však zvoj cieľ našlo bez problémov (1.125). Z nížiny sa presuňme na náhornú plošinu, (vyvýšená časť ihriska) pretože labyrint, vulkán ani ľadvina neponúkli osamotené top-výkony.

Tam sa hneď z kraja esovalo. Zameriavač si totiž na prúdoch najlepšie nastavili ostrieľaní minigolfisti - Ľubo Andrássy a Vanda Kupcová. Čo dubnická trubka? Najlepší výkon bol na úrovni priemeru 1.375, ale keďže ho dosiahli až štyria borci, nebudem menovať. Meno však spomeniem pri okne. Minulý rok tu esového bobríka držal Kubo Kalník, tento rok úloha prischla inému bratislavskému skautovi. Ivan Buš nezaháľal a výsledkom je 8x číslo 1. Na akomkoľvek okne potešiteľná správa. Kubo však svojej povesti neušiel a parádu vystrúhal na segmentoch. Pri esovom amoku mu sekundoval iba Laco Ištván. Aj napriek tomu, že most bol v Dubnici prekliatou dráhou, našiel sa človek, ktorý esá z jamky lovil podozrivo často. Ivan Pätoprstý, priemer 1.250. No a dráhovú štatistiku zakončíme príznačne na blesku a s hráčom, ktorý celý blok otváral. Predpokladám, že jeho meno už vie každý vysloviť bez zakoktania, takže len pre poriadok - Radododo Stuhahahááár (1.125).

Ligová štatistika si dáva pauzu, uvidíme čo prinesie "magurská jedenástka". Predtým však ešte prinesiem môj pohľad na pozície v Slovenskom pohári, pretože aktuálna situácia si nejaký ten komentár určite zaslúži. Do počutia, priatelia...

Brezno späť v hre

2009-10-17T22:51:00.004+02:00

Mysleli ste si, že som na Dubnicu a minigolfový turnaj, ktorý sa v nej pred nejakým časom uskutočnil zabudol? Omyl! Na Dubnicu sa nezabúda nikdy a na chvíle, ktoré síce už majú niekoľko dňovú patinu, si rád spomeniem. Obzvlášť keď nám svietilo slnko a teploty boli vysoko blahodárne, nie to čo máme vonku teraz (mimochodom počas celého roku, až na jeden turnaj, nám počasie a poveternostné podmienky priali k všeobecnej spokojnosti).

Tamojšie dráhy si prišlo omakať 34 neukojených minigolfistov (resp. v sobotu ešte 35), ktorí chceli byť pri rozlúčke so súťažným minigolfovým rokom na Slovensku. Prvá bojová línia z klubu ADARA Trnava sa nachádzala na fronte vo Vadúze a tak by niektorí mohli v Dubnici očakávať miernejšie výkony. Aby som bol adresnejší, papierovo sa predpokladala čiastočne nižšia úroveň priemerov. Ale, čuduj sa svete, nič takého sa neudialo. Práve naopak. Ak si zoberieme najlepších 10 hráčov víkendu, tak ich priemer sa dostal na najnižšiu úroveň za posledných 6 rokov (24.81). Pre istotu som vzorku rozšíril aj na TOP20, ale graf v podstate potvrdzuje to, čo som tvrdil už po predchádzajúcich turnajoch. Liga výkonnostne (aspoň pokiaľ hovoríme o horizonte posledných piatich rokov) neupadá!

V Dubnici nastala obroda manšaftu z Brezna. Ešte niekoľko týždňov nazad, počas filcového turnaja v Prievidzi, bolo márne hľadať MTGK Brezno na výsledkovej tabuli, pretože tím nasadený nebol. Dnes MTGK Brezno môže vyčkávať na odpálenie novej sezóny s relatívne príjemnými pocitmi (aspoň v nadväznosti na výkony z konca sezóny). Dubnický turnaj ich totiž zastihol v skvelej forme. V sobotu síce ešte nestačili (26.60) na machrov z Bratislavy, ktorí vyhrali s komfortným náskokom 21 úderov (25.55), a zároveň museli odrážať nápor exmajstrov z Prievidze (26.85), no do nedeľného rána sa vyspali do ružova a hlavne druhá polovica hracieho dňa bola z ich strany unikátna. Súčtami 116 a 118 poslali všetkým vrúcny pozdrav a zaknihovali vôbec prvé tohtoročné víťazstvo (24.65), ktoré ja osobne vnímam z hľadiska ligovej atmosféry a zdravej konkurencie veľmi pozitívne. Na druhé sa posunula 1. MTGC Prievidza (25.65), no a tretie, tak trochu utrápené, si domov odniesla Bratislava (26.20). Suma sumárum, jesenným ligovým šampiónom sa stala GK Bratislava, ale rozstupy v ligovej tabuľke predznamenávajú tuhý boj o absolútny primát budúci rok. Ako Bratislava, tak aj Prievidza a Brezno ešte budú mať totiž možnosť využiť domácu pôdu (aspoň ja osobne s tým počítam, o termínovej listine samozrejme rozhodne zimná konferencia).

Jednotlivci stepovali v rytmoch platne, ktorú niekto zabudol vymeniť. Všetko známe piesne, medzi ktorými nechýbal ani tradičný šláger v podaní Rada Struhára (najlepší víkendový priemer 23.125). Ale... vyzdvihnem určité bonusy, ktoré sa oplatí spomenúť. 4. a 3. miesto (absolútne) Peťa Bubelínyho dokazuje, že po dánskej stáži sa naladil na tú správnu vlnu, z čoho samozrejme výrazne profituje MTGK Brezno. No a máme tu aj netradičné mená v horných poschodiach výsledkových listín, čo ma veľmi teší, pretože minimálne u jedného z nich som tvrdil, že to bude len otázkou času. Posúďte sami. Sobota – Jaroslav Murín (9. miesto absolútne, 2. medzi juniormi), nedeľa – Marco Gróf (9. miesto absolútne). Mladí hráči, nové mladé pušky...

TOP3 deň1
1. Rado Struhár, 1.MTGC Prievidza 22.50
2. Jakub Kalník, GK Bratislava 23.50
3. Marcel Korinek, GK Bratislava 23.75

TOP3 deň1
1. Laco Ištván, MTGK Brezno 23.25
2. Rado Struhár, 1.MTGC Prievidza 23.75
3. Peter Bubelíny, MTGK Brezno 24.25

Bodka na záver - Ajajaj song v podaní Rada Ledníka.

Ukážka kvalitnej video-propagácie minigolfu

2009-10-11T15:02:00.001+02:00

Dobre zvládnutá propagácia patrí k silným zbraniam v arzenáli marketingových špecialistov a práve marketingoví odborníci resp. minigolfoví nadšenci z Nemecka vytvorili mimoriadne atraktívny klip venovaný podpore minigolfu v spolkovej republike. Názov kampane je výstižný - "Do the right thing" (Konaj správne) a jeho prevedenie jednoznačne dokazuje, že minigolf za žiadnych okolností nie je nudným športom. Práve naopak, ponúka množstvo neopakovateľných a emotívnych momentov. Až sa sám niekedy čudujem, že ho na Slovensku aktívne nehrá viac ľudí. Koniec koncov, emotívne zážitky sú veľmi podobné. Kvality shotu môžete posúdiť sami...

Prievidzské okno podlamovalo nohy

2009-10-05T19:20:00.002+02:00

Nedávno sa v kolóne zasekli štatistiky k ružbašskému víkendu, tento krát podobný osud stretol aj čísla z prievidzského ligového dvojkola. Nedá sa nič robiť, moja osoba zaznamenáva v poslednom období značné syndrómy minigolfového "vypálenia sa" (bohužiaľ to bolo cítiť aj na dráhach) a tak to potom vyzerá aj na blogu. Ešte šťastie, že sezóna si dá na chvíľu oddych a dopraje ho aj mne, ale predtým, než sa uložím na zimný spánok (alebo nazvime to radšej obdobie tvorivej hybernácie, aj keď človek nikdy nevie...) ostáva dopovedať nedopovedané.

Nepredpokladám, že liga hraná čisto na prievidzskom novom eternite bude každoročnou tradíciou (vzhľadom k existencii filcovej osemnástky), takže štatistika plných ôsmych okruhov na tomto ihrisku môže byť pokladaná za malú oslavu. Ihrisko to určite nie je jednoduché, ale vysoko férové a aj vzhľadom k nízkemu veku, kvalitatívne vyhovujúce ligovým potrebám. Srdce okruhu sa nachádza cca. uprostred, kde si majestátne hovie šikmé okno. Prvých sedem dráh odohraných relatívne v pokojnom móde, avšak potom, šup, ôsma dráha a ostrý test nervovej sústavy a správneho gripu, švihu a presnosti. Dôkazom je výstup z analýzy, ktorý hovorí zrozumiteľnou rečou. Šikmé okno - priemer 2.561 (druhá najhoršia - trubka 2.083). Jednoznačný titul dráha smrti a dovolím si tvrdiť, že jedno z najzradnejších a najzákernejších miest na slovenských eternitových ihriskách (v tejto súvislosti ma napadá, že by sa oplatilo vymyslieť anketu práve na tému najnepríjemnejšia eternitová dráha v SR, podnety mi môžete ihneď začať posielať na email).

Aj nepríjemná trubka vie vyčariť úsmev

Hráčom víkendu, ako je známe, sa stal junior Rado Struhár. Aj tu číselná mágia neklame a výsledkovú listinu krásne dopĺňa. Tri štvrtiny (pre tých ktorí holdujú percentám, 75%) všetkých jeho esových atakov skončilo úspešne v jamke. Keď sa k tomu pridá najnižšia kazivosť (1.39% veľkých chýb), nie je čo riešiť a stačí len utrieť prach na polici určenej pre nové víťazné trofeje. Slovenský minigolf však nie je iba o Radovi Struhárovi. Osemnásť dráh ponúka dostatok možností odniesť si čiastkové víťazstvo a sprivatizovať si niektorú z dráh (či aj viac) pre seba. Ako to teda vyzeralo na tomto poli? Začnime lopingom. Dráha, ktorá väčšinou predstavuje neznámu, si nezgustla na Petrovi Murínovi a Ivanovi Pätoprstom (1.250). Ľadvina v Prievidzi najlepšie fungovala Kubovi Kalníkovi (esovka), lovcom slimákov sa stal pre zmenu ďalší matador Laco Ištván (esovka), ktorý tak zakončoval mimoriadne úspešnú pasáž so štyrmi esovými dráhami po sebe (od streďáku vrátane)!

Smrteľnému oknu život do žíl vlial Rado Struhár (1.625). Hneď na ďalšej máme mostového špecialistu Marcela Korinka, ktorý sa o dráhu podelil s breznianskym lodivodom Vladom Pravotiakom (esovka). Pred trubkou si senzor nastavil Ivan Pätoprstý a ten ho nesklamal v ani jednom prípade (esovka). Keď už sme pri Ivanovi, smolné pôsobenie na okne ho nakoplo takým spôsobom, že pasáž most - vulkán odohral v duchu par excellence, čo predstavuje iba 5 chýb v priebehu ôsmych okruhov. Veľmi, ale veľmi slušné. Prejdime však na záverečnú pasáž. Ďalšia technická dráha na radare - priečky. Tie sadli adarskej úderke Palovič/Andrássy (1.250). Pri prúdoch si chuť nenechal pokaziť Peter Bubelíny (esovka), vlnám Adieu! zamával dvojlístok Rado Struhár/Ivan Švejda (esovka) a segmentovým gurmánom sa ukázal byť Ľuboš Zontág (esovka). No a kto si pred záverečným podpisom do výsledkového protokolu zakričal "Yes" na blesku najviac? Marcel Korinek s Oliverom Kažimírom (obaja 1.125). A čo ostatní? Niektorí sa zašívali, iným padali sedmičky (35 kusov), alebo jednoducho nemali dostatok šťastia preniknúť medzi vyvolených. Možno nabudúce...

Titul späť v Hardenbergu, ADARA uzatvára TOP10

2009-10-04T12:51:00.000+02:00

Tak a už máme uzavretú minigolfovú sezónu aj na medzinárodnom fóre. Vadúzsky betón, podľa všeobecných výsledkov, určite nebol prechádzkou ružovým sadom, avšak našli sa určite pozoruhodné momenty. Dva krát zahratá cifra 23. Kým? Hráčmi nemeckého Hardenberg Pötter - Timo Greiffendorf, Uwe Ludwig. Famózne tímové kolo so súčtom 157, čo je priemer 26.17 (áno, hovoríme o betóne!). Zodpovední? Hráči nemeckého Hardenberg Pötter. Najlepšie štyri výkony pochádzali od hráčov z jedného klubu a dostali sa do intervalu 27.3 - 27.7. Tušíte z ktorého? Predpokladám, že áno. No predsa, Hardenberg Pötter.

Tieto indície jednoznačne potvrdzujú oprávnenosť nového klubového majstra medzi minigolfovými "bláznami". Stal sa ním toľko spomínaný Hardenberg Pötter s komfortným náskokom 48 úderov. Tento nemecký manšaft si tak opäť mohol po troch rokoch vychutnať toľko známy pocit zasadnutia na absolútny trón (už 9. titul európskeho klubového šampióna). Svieži severný vietor tento krát nemrazil na chrbte tak intenzívne, ale predsa to stačilo na to, aby dvaja švédsky rivali obsadili zvyšné dva pódiové stupne. Obhajca, tím Uppsala BGK vybojoval tretiu priečku, BGK Joenkoeping druhú. Pre poriadok dodám, že v dámskej súťaži prekvapil švajčiarsky MC Effretikon, ktorý ako jediný zdolal hranicu priemeru 30.0 a zaknihoval historicky prvý madzinárodný klubový titul.

Ako sa darilo slovenskému zástupcovi? Niektorým sa 10. miesto z 13-ich účastníkov bude máliť, iní naopak vyjadria rešpekt. Faktom je, že očakávania určite neboli v rovine - "Tak, čo? Bude ADARA bojovať o finále (TOP6)?". Špička je mimoriadne silná a rozmýšľať v týchto dimenziách nemá skutočne momentálne zmysel. Desiate miesto predstavuje reálny kompromis, kde vôbec netreba lámať palicu, ale na druhej strane, ani usmievať sa doširoka. Zamrzí, že individuálne sa nenašiel jednoznačný líder, ktorý by prenikol v absolútnom poradí vyššie, ale koniec koncov, o tom toto podujatie ani nebolo. Tím na prvom mieste.

Na budúci rok sa pohár majstrov presťahuje do blízkej Viedne na tamojší vražedný filc. Kto bude hájiť slovenskú trikolóru tam, ukáže ligová jar roku 2010...

ADARA pripravená na vadúzsky betón?

2009-09-30T13:12:00.001+02:00

Prvý októbrový deň bude v znamení štartu poslednej zo série tradičných a uznávaných medzinárodných minigolfových podujatí. Pohára majstrov. Ten v roku 2009 zavítal do lichtenštajnského hlavného mesta Vaduz, kde po dobu troch dní bude prebiehať na betónových platniach nefalšovaný súboj o klubového kráľa medzi deviatimi žeskými tímami a trinástimi mužskými, medzi ktorými sa pokúsi svoju kvalitu predať aj aktuálny slovenský majster ŠK ADARA 2000 Trnava. Hráči majú dostatočné skúsenosti, neostáva nič iné, len im popriať dobrý úder, pôžitok z hry a snáď aj príjemné (alebo radšej príjemne prekvapujúce) umiestnenie. Priebežné výsledky si môžete jednoducho kontrolovať klikom na logo šampionátu. Pripomínam, že obhajcom pohára majstrov v mužskej ako aj ženskej kategórii sú manšafty švédskeho Uppsala BGK a možno očakaváť, že vietor bude aj tento krát mať silne severný nádych.

V Ružbachoch sa zbytočnými údermi šetrilo

2009-09-20T22:54:00.002+02:00

Tak ako patria k minigolfu prekážky, k bratislavskému minigolfovému blogu analýzy a štatistiky. Stará sezóna je nanávratne preč a v novej stihli byť odohrané dva ligové turnaje, no štatistický prídel akosi nikde. Holt, ako mi bolo oznámené, nastali nepredvídateľné časové posuny a čísla ostali na hraniciach Európskej únie, kde čakali na vybavenie potrebných vízových dokladov. Dnes však šťastlivo dorazili a hneď vo dverách mi zamávali podpísaným a orazítkovaným platným povolením, takže so štatistickými maticami a inými špecialitkami sa budeme stretávať aj počas sezóny 2009/10 (snáď tomu nič nepredvídateľné nezabráni). Priemery sa budú vytvárať sumárne za celý víkend (NIE každé kolo zvlášť), aby bola zabezpečená kontinuita s predchádzajúcim obdobím.

Prejdime však na prvú neodbavenú položku - filcový turnaj vo Vyšných Ružbachoch. O zvýšenej hernej úrovni dokladovanej zlepšenými priemermi TOP10 som sa rozpísal už v samotnom poturnajovom reporte (viď článok), no podotknem ešte jeden fakt. Vo svete zúri finančná kríza, tak prečo by krízový režim nenasadili sumárne aj všetci ligový hráči? Všeobecný priemer hraný na ružbašskom okruhu zaznamenal medziročne pokles 3,62% (39.43 vs. 38.00). HDP percentuálne klesá, početnosti zlých úderov v slovenskej lige tiež. Cha!
Dvomi krízovými spolubojovníkmi (pozor nemýliť si s predstaviteľmi aktuálnej kampane), ktorí mali najnižšiu preferenciu "nakupovať" sa stali Július Klein (48.15% es) a Radovan Struhár (7.41% veľkých chýb).

Aj pre Ružbachy som vytvoril imaginárne ocenenie (názov nechám na Vás), keďže tamojšie ihrisko ponúka zaujímavú a mimoriadne anatomickú dvojkombináciu dráh. Vag*na a ľadvina. Čo poviete? Našlo sa množstvo takých, ktorým ju tráviaci aparát odmietol spracovať a museli ísť na nútený výplach. Opakom však bol Ivan Buš, ktorý si z nich odniesol skvelý dvojpriemer 1.583 (pochvala však ide všetkým, ktorý sa dostali pod cifru 2.000). Mimochodom ľadvina sa stala dráhou smrti s "famóznym" resp. mimóznym priemerom 2.891.

V tímových štatistikách hneď z kraja zaujme fakt, že najviac dráh s najnižším priemerom uhral klub 1. MTGC Prievidza (8 +1 delená) a tím víkendu, GK Bratislava, ostal "iba" na méte 6 kusov (z toho jedna delená), avšak na tých bol vysoko efektívny. Vo výpočte sa nachádza, tradične, smrteľná dráha - ľadvina (2.111), ale napríklad aj jedna z kľúčových a pre bratislavských študentov večernej školy gynekológie, obľúbená vag*na (1.667 a zisk na konkurenciu 0.222 úderu na kolo). Medzi najlepšími hráčmi (ktorí sú samozrejme súčasťou nasadenia tímov) môže byť rozloženie priemerov rozdielne oproti konsenzu a to bol prípad aj ružbašského turnaja. Medzi tímovými hráčmi strašila predovšetkým dráha č.17 (priečky), ktorú uchmatol prievidzský manšaft (2.250). Ten si domov vzal aj dôležitú a telom klamúcu dráhu "trezor" (2.361). Tímová esovka sa nevyskytla, avšak najbližšie k nej mali Košičania na holubníku (1.048, iba dve chyby). A čo vztýčený varovný prst? Ten posielam manšaftu GK ADARA Trnava. Je síce jasné, že zostava nie je tá majstrovská, známa z minulého ročníka, ale streďák, kasička a trezor sa dajú hrať lepšie ako so stratou viac ako dva údery na jedno tímové kolo.

Ivana Buša som spomínal už o niekoľko riadkov vyššie a spomeniem ho ešte raz v odseku venovanom zlodejom jednotlivých dráh. Chalanovi to na turnajoch sype, tak čo už narobím (aj sa mi tuším o ňom snívať začne;). Nie len, že v turnaji obhájil víťazstvo aj tento rok (vyhral nedeľnú časť), on si vám, vážení, opäť uchmatol podobne ako loni ľadvinu (1.333). Neskutočné a škandalózne! Dosť bolo Ivana Buša v tomto článku! Radšej sa pozrime na začiatok okruhu a iných hráčov. Najlepší vstup do kola na jednookne predvádzal Oliver Kažimír (1.167). Kvalitou pokračoval aj na gentlemane (esovka), kde mu však už sekundoval Maroš Jágerský. Priekopa bola hrou pre Rada Struhára (1.667) a ďalší geografický úkaz, priesmyk, dôkladne prebádal brezniansky geológ Laco Ištván (1.167). Titul oknára získava Oliver Kažimír. Nestačilo mu jedno, potreboval dokázať svoju expertízu aj na dvoch (1.667). Nech sa páči. Čo sa však páčilo Ivanovi Švejdovi a Petrovi Murínovi (1.333) bol určite ružbašský uhol. Vymerali si ho parádne.

Ja som si chúťky robil na sympatickú slečnu kasičku, avšak netušil som, že istý Miroslav Čibik nemal pochopenie pre moje zámery a kasičku mi ukradol čistou esovou sériou. Vŕŕŕ! Ďalší Prievidžan, Laco Trnka, sa snažil dokázať, že aj schránka môže byť esovkou. Veľa nechýbalo (1.167). Takticky mimoriadne dôležitý trezor najlepšie zvládla juniorská Majsterka SR, Aďa Feješová (1.833), no a na záver som si nechal čerešničku, ktorú každý rád vychutnáva. Postávala pri nekonečných priečkach a volala sa Radka... pardón, Rado Ledník (1.833). Hip hip, hurá...

PS: Pasáž od streďáku až po trezor bola z hľadiska priemeru oveľa lepšia oproti minulému roku, úžina a bočná jamka však prekvapivo spôsobovali vyššie ako očakávané problémy.

Facebook natiahol ruku aj na slovenský minigolf

2009-09-18T20:16:00.001+02:00

Internet je dynamicky sa vyvíjajúci priestor ponúkajúci obrovské spektrum možností. K najzásadnejším určite patrí možnosť flexibilnej komunikácie a efektívneho šírenia informácii. Prečo to spomínam na minigolfovom blogu? Dôvod je prostý. Hráč košického klubu Classic, Richard Kováčik, totiž využil výhody najmasovejšej virtuálnej sociálnej siete a na známom Facebooku vytvoril stránku Slovenského zväzu dráhového golfu resp. miesto umožňujúce diskutovať o všetkom možnom čo súvisí s dianím vo Slovenskom minigolfe. Na podrobnosti sa ma nepýtajte. Ja osobne Facebook nevyužívam (áno, cítim sa byť normálny), ale táto aktivita má moju plnú podporu, keďže je robená s úmyslom zvýšenia propagácie a pritiahnutia viacerých ľudí k vášni menom minigolf. A o to ide...

Richard Kováčik : "Na základe Českého minigolfového zväzu som sa nechal inšpirovať a vytvoril stránku aj pre Slovenský zväz. Aplikácia je na vyššej úrovni ako návštevné knihy a určite poskytuje viacero možností. Teraz sa stačí len prihlásiť a každý môže komunikovať o svete minigolfu."

Odkaz na stránku SZDG v rámci Facebooku

A keď už tak spomínam propagáciu a Riša, neodpustím si ešte drobný doplnok. Nedávno totiž na svojej stránke zverejnil slovenskú minigolfovú ročenku sezóny 2008/09. Aktívni hráči si tak môžu pripomenúť ako sa bojovalo, váhajúci minigolfisti zase pozrieť, že minigolfová liga skutočne existuje a má svoje čaro, aby k sebe pritiahla aj nové tváre. Textovo a fotodokumentačne prispela moja maličkosť (úryvky známe z bratislavského blogu), zvyšok je práca Richarda ;)

Prievidzský parný valec

2009-09-16T23:22:00.002+02:00

Ligoví minigolfisti vedia kam nadpisom narážam, tím neligovým odkazujem, že ide o výstižné a krátke naznačenie toho, kto počas druhého septembrového víkendu, mimochodom z hľadiska počasia mimoriadne blahodárneho, mútil vodu v slovenskej ligovej súťaži. Predchádzajúci report som zakončil otázkami, tak prečo rovno nenadviazať, keďže odpovede sú známe a jednoznačné.

GK Bratislava konkurencii neušla, i keď chvíľu to vyzeralo aj na prievidzskom eternite, že ružbašský rozlet nebude zastavený. Úvodné tri okruhy zvládlo bratislavské kvinteto veľmi dobre a do posledného vstupovalo z prvej pozície, no záver dňa mal černejší nádych ako by bolo na výsledkovej tabuli zdravé a chlapi sa pobrali na post 3 (26.65) prešprintovaní druhou prebudenou GK ADARA Trnavou 26.55 (silnejšia zostava v porovnaní s Ružbachmi) a víťazným zoskupením 1.MTGC Prievidza (26.05). Čo však na prvom hracom dni bolo najpikantnejšie je fakt, že všetkých päť tímov sa zmestilo do intervalu sedemnástich úderov. Vskutku zreteľná vyrovnanosť.

Druhý deň však žiadne divočiny nezaznamenal. Prakticky všetky tímy si úderovo polepšili (okrem GK Bankov Košice) a najlepšie opäť zo súboja vyšli domáci (24.95) nasledovaní GK Bratislavou (25.85) a tretím MTGK Brezno (25.95), ktorému na bedňu pomohol predovšetkým tretí okruh, kedy zapísali cifru 118 (najlepšie tímové kolo víkendu). Z hľadiska postavenia v rebríčku družstiev teda Prievidza rázne naznačila, že s ňou treba počítať. Dotiahla sa na GK Bratislavu na rozdiel jedného bodu a zvyšku poľa ušla. Sú za nami síce iba dva z ôsmych víkendov novej sezóny ale indície ako by to mohlo počas zvyšku roka vyzerať sú poodkryté.

Highlightom posledných dní medzi jednotlivcami jednoznačne ostáva fungovanie prievidzského žolíka Rada Struhára. Po Ružbachoch som písal, že víťazstvo juniora v absolútnej kategórii nie je na Slovensku jav každodenný a pozrite sa, opäť môžem použiť tú istú formulku s tým rozdielom, že tento krát Rado nechal naštartovaný valec počas celej dĺžky oboch hracích dní a po chrbtoch sa nám prešiel niekoľko krát s rezultátom dvoch absolútnych víťazstiev (23.25 a 22.25). A to si stihol aj 108x (áno, to je počet zaznamenaných es) z chuti zakričať, len aby bolo jasné kto drží hlavné páky. Skutočne impozantný vstup do sezóny, ktorý vytvára zaujímavý priestor pre ďalšie sledovanie podobného počínania. Snáď to bude povzbudením aj pre staršie ročníky, aby sa nenechali zastrašiť juniorským reprezentantom a vytasili svoje zbrane. Dámy a páni, odhoďte slepé náboje a začnite strieľať ostrými. Prechádzame na neutrálnu pôdu Dubnice a tam sa môže diať hocičo. Chceme boj. Tvrdý, ostrý, ale férový...

TOP3 deň1
1. Rado Struhár, 1.MTGC Prievidza 23.25
2. Juraj Palovič, GK ADARA Trnava 24.25
3. Peter Bubelíny, MTGK Brezno 24.25

TOP3 deň2
1. Rado Struhár, 1.MTGC Prievidza 22.25
2. Marcel Korinek, GK Bratislava 22.75
3. Tibor Meszáros, 1. MTGC Prievidza 23.25

Bodka na záver
Aj majster tesár sa utne alebo nie vždy to ide podľa predstáv.
Hlavne, že je zábava...

Rekordný rušbašský víkend

2009-09-10T21:58:00.002+02:00

Strážca vstupných dverí do minigolfovej sezóny 2009/10 si dal trochu načas a tak sa plánovaný výkop neuskutočnil 5.9.2009 o 12.00, ale o niekoľko minút neskôr. Nevadí, všetci mu to prepáčime, pretože priniesol so sebou aj kúzelnú vílu, ktorá časť svojej mágie vliala do rúk vybraných hráčov a tí, zdá sa, vedeli ako s neštandardným elementom naložiť. Ale to by som predbiehal.

Uplynulý víkend 49 hráčov (z toho jeden mal podozrivo poľský prízvuk a občiansky preukaz) prišlo ukázať, ako je naladených do novej sezóny slovenskej ligy. Jedny dlhšie súťažne oddychovali, ďalší zarezávali na betóne v Nemecku, no a iní zase mali veľmi kvalitnú prípravu v Dánsku na tamojšom kráľovskom filci. Z tohto pohľadu bolo veľmi zaujímavé sledovať konfrontáciu práve hráčov, ktorí mali takzvane "nahrané" a tých, ktorým sa počas absencie vytvorila vyššia hladina súťažného apetítu.

Filcové ihrisko v Ružbachoch patrí k mimoriadne priateľským. Príjemné prostredie, spojenie hráča s prírodou, kvalitné zázemie pre hráčov, neutrálna pôda a relatívne menej náročných 18 dráh (pochopiteľne, že to myslím obecne, pretože niektoré z nich samozrejme vedia vydolovať z človeka adrenalínovú zásobu), ktoré umožňujú technicky zdatným hráčov radovať sa častejšie ako je na filci zvykom. Osobne som veľmi rád, že práve tento turnaj nebol vyškrtnutý z termínovej listiny (obzvlášť pri existencii iba dvoch filcových ihrísk na Slovensku). Áno, genéza nebola jednoznačná a chvíľami to vyzeralo všelijako, ale práve táto motivácia ma priviedla k myšlienke vziať rolu organizátora. Ušil som si na seba bič, pretože stíhať funkciu organizátora, ŠTK, predĺženej ruky SZDG, fotografa, no a samozrejme hráča je vysilujúce. Nervy sa mi v Ružbachoch pekne našponovali, ale aspoň mám skúsenosť a s odstupom krátkeho času aj celkom pozitívny pocit (ale rád si dám s organizáciou na dlhšie obdobie pokoj;).

Čo sa však dialo na samotných dráhach? Pre neznalých treba pripomenúť, že liga dostala nový kabát a zaujímavý taktický prvok naviac. Sobota a nedeľa sú od tohto ročníka totiž dva nezávislé hracie dni t.j. dve ligové kolá. Každý deň ponúka možnosť rozdielnej nominácie tímových hráčov, ich vzájomného poradia v rámci tímu, no a samozrejme jednotlivcom dáva väčšiu šancu "vytiahnuť" sa na ostatných v rámci daného hracieho dňa resp. smoliarom začať v nedeľu ráno s čistým štítom.

Najlepšiu hru oba dni predvádzali dunajskí borci z GK Bratislava (33.67 a 31.73), ktorí ani na moment nepustili nikoho pred seba a zaslúžene zaklincovali dve víťazstvá. Obzvlášť extatický nedeľný výkon s priemerom tímu na úrovni lepšej ako hral absolútny víťaz v jednotlivcoch minulý rok je pozoruhodný. K drobným prekvapeniam turnaja možno pripísať pôsobenie 1.MTGC Prievidza. Prvý deň ešte tesné druhé miesto (33.80), no druhý až štvrté (34.60), čo nie je pre filcových špecialistov určite niečo, čo by si chceli dať za golier. Treba však povedať, že Prievidza si vyšší bodový zisk za umiestnenia prekaučovala, pretože v sobotu nechala Rada Struhára "sedieť na lavičke náhradníkov" a ten v daný deň valcoval. Pochopiteľne ide o špekuláciu, ale opodstatnenú. Silnejšie ako minulý rok sa javila východná partia okolo Olivera Kažimíra - GK Bankov Košice. V sobotu ešte síce tretia (34.07, 4 údery strata na Prievidzu), no v nedeľu mohutným záberom a s prehľadom, druhá (32.27). Spomenúť si zaslúži aj v nedeľu tretie MTGK Brezno (34.00).

Predtým ako naplno rozviniem odstavec pre jednotlivcov, nemôžem nevyzdvihnúť pozitívny fakt. Úroveň hry v Ružbachoch má rastúci trend (pravdepodobne to je ešte do istej miery ovplyvnené krátkou históriou tamojšieho ihriska), čo dokumentujú výsledky. TOP10 roku 2008 drží ceduľku s priemerným číslom 33.18, sobotná "desiatka" roku 2009 cifru 32.27, no a bonbónikom je nedeľné zoskupenie s numerom 30.73! Nemalou mierou tomu dopomohli juniori (v sobotu traja v TOP10, v nedeľu štyria), pričom sobotné vystrájanie juniora Rada Struhára, 1.MTGC Prievidza (29.00) malo charizmu a punc absolútneho víťaza (jav zriedkavý v posledných rokoch slovenskej ligy). Kým v sobotu vystrájal junior, nedeľné slnečné lúče rázne preťal BUŠIDOR. Nabil, odistil a troma presnými ranami si urobil poriadok (a potvrdil, že tomuto ihrisku rozumie). Na portáli minigolfnews.com som jeho trojkolo 28-25-29 (27.33) označil ako "blue run" (viď článok). Uvidíme ako dlho tento nekompromisný slovenský filcový rekord vydrží.

Spokojný Ivan Buš ... "čaaa-yess"

Liga nespí, liga letí. Tryskovým pohonom hneď nasledujúci víkend na novom eternitovom ihrisku v Prievidzi. Zaberie tento krát 1.MTGC Prievidza naplno? Alebo pôjde GK Bratislava do mierneho trháku? Čo ostatní? Odpovede hľadajte v mestskom parku...

OFICIÁLNE VÝSLEDKY

Ukričaná anketa XIII

2009-08-29T11:54:00.000+02:00

Pomerne dlhú dobu ste mali možnosť sa na stránke vyjadriť k hlasitým prejavom radosti na turnajoch. Ako iste mnohí vedia, pred nedávnom som sa vrátil z Majstrovstiev sveta a na danú stránku minigolfového zápolenia som si posvietil. A musím povedať, že výsledok je presne taký aký som očakával. Úspešné údery sú sprevádzané hlasitými pokrikmi, ktoré sa ešte zintenzívňujú počas play-off súbojov. Hráči sa zdajú byť na to zvyknutí a rozhodcovia to viac menej kvitujú, aj keď boli momenty (Laco Trnka by vedel hovoriť), kedy sa k hráčovi pristavili a taktne ho upozornili a zvýšenú hlučnosť. Napomenutia nepadli, čiže jednoznačne vyplýva, že radosť je tolerovaná, pokiaľ je prirodzená a nešponovaná do oblastí za hranicou 120 decibelov ;)

Podobný postoj zastávam aj ja. Som rád, ak počas ligového kola možno počuť viacerých hráčov burcovať manšaft, prejavovať neskrývanú radosť z hry a zintenzívňovať atmosféru podujatia. Ono je to potom zaujímavejšie a lákavejšie aj pre nestranného pozorovateľa. Samozrejme, nie sme na futbale a existujú bariéry, kedy by si mal každý inštinktívne uvedomiť, že okrem neho je na ihrisku viacero ďalších hráčov, ktorý v danom momente môžu zahrávať kľúčový úder, ale názor, že minigolf by mal byť tichý šport nepodporím. Na medzinárodných podujatiach sa hrá v hlasnom prostredí (okrem výkrikov sa k prerušovaniu ticha pridáva aj napr. ohlasovanie hráčov usporiadateľom), prečo by sme sa my mali učiť niečomu inému?

Z výsledkov ankety možno vyčítať viac-menej totožnú preferenciu. Takmer dve tretiny (63%) hlasujúcich decibelovú radosť akceptujú. Proti nim stojí o poznanie menšia skupinka jedenástich nespokojných (22%), ktorým hluk nevonia, no a sedem minigolfových samurajov (14%) je natoľko ponorených do vlastnej hry, že okolité hlasné elementy si nevšímajú resp. ich ignorujú. Takže dostatočne presvedčivé číslo na to, aby sme slovenský súťažný poriadok nemuseli upravovať o sankciu za výkrik počas turnaja (výkriky so zámerom vyrušiť iného hráča samozrejme potrestateľné ostávajú). Uf, to som si oddýchol...

Čoskoro začína nový ligový ročník, a prečo si pred jeho výkopom nedať vizionársku anketu. Niekoľko minigolfový tvárí bude určite mútiť slovenské minigolfové vody intenzívnejšie ako zvyšok poľa a odmenou im bude post na špici slovenského pohára. Kto však bude po závere sezóny pozerať na všetkých zhora? To už je úloha na vaše vnemové receptory a centrá logického myslenia (aj keď logika tu možno nebude hrať tú najrozhodujúcejšiu úlohu). Tento rok sa vyvoleným stal René Šimanský. Či triumf zopakuje, je v otáznej rovine, keďže ako kmeňový hráč tímu ADARA sa jeho poľe pôsobnosti bude zrejme prioritne zameriavať na fungovanie v zahraničnej lige (to platí aj pre iných hráčov tohto klubu), ale ako obhajcu ho do zoznamu zaradím. Sú tu však aj iné mená. Trnka, Ištván, Kalník, Korinek, Kažimír, Tolarovič... a ďalší. Faktor účasti odhadnúť neviem, ale možnosť vybrať si svojho favorita Vám beztak ponúkam.

NOVÁ OTÁZKA :
Koho favorizujete na post kráľa Slovenského pohára sezóny 2009/10?

Odense 2009 za nami

2009-08-24T20:11:00.000+02:00

“Je dohrané. Aspoň pokiaľ ide o hráčov v slovenských farbách”. Tak takúto vetu som mal pripravenú použiť po ukončení základnej hracej časti. Poďme však pekne postupne. Tím nakoniec skončil na deviatom mieste, čo priebeh súťaže jasne naznačoval. Ono sa to v podstate papierovo dalo očakávať už pred samotným šampionátom (obzvlášť pri absencii siedmeho hráča, ktorý by umožnil využiť výhodu náhradníka). Vyslovený neúspech to nie je, ale superlatívy, či akékoľvek pochvalné slová môžeme pre tento krát odložiť na inokedy. Určite hnevá hlavne fakt, že eternit sa zdá byť permanentným strašiakom pre slovenskú výpravu na akomkoľvek medzinárodnom turnaji (priemer v Odense dosiahol 29.00).

Ak by som už však mal vypichnúť jednu vec, tak ňou bude samozrejme Laco Trnka, ktorý o play-off zabojoval, ale chýbal povestný chlp (jeden smiešny úder na možnosť hrať rozboj o play-off reps. dva údery na istý postup). Je to smola. Človek má až pocit, že Slováci nemajú kúsok šťastia, keď si spomenie aj na posledné medzinárodné pôsobenie juniora Olivera Kažimíra.

Decibely Laca Trnku na trezore

KO súboj by bol určite aspoň malým lahodným dezertom. Veď kto vie, čo by sa mohlo stať. Tí, čo sledovali play-off výsledky online určite zaregistrovali prehru víťaza základnej časti Carl-Johana Rynera proti domácemu hráčovi Allanovi Schwabovi, ktorý sa po rozhodujúcom údere duelu na filcovej ľadvine radoval ako by sa práve stal majstrom sveta (na druhej strane, Ryner sa na zahraničnom portáli po súboji rozpísal o neférovosti play-off systému, čomu sa ja osobne ani nečudujem, keďže voľba filcových dráh do play-off bola minimálne sporná). Okamžiky z play-off súbojov, ktoré som ešte stihol zachytiť ráno pred odchodom späť na Slovensko si môžete pozrieť v pripojených videách. Dodávam, že najlepšiu psychickú odolnosť a stabilitu úderu v rozhodujúci deň ukázal švéd Jonas Gustafsson (3. po základnej časti), ktorý sa tak stal novým majstrom sveta. Majsterkou nežnejšieho pohlavia je Sandra Weaver (známa ešte pod dievčenským menom Nordin, 4. po základnej časti). Prirodzene, švédka.

Musím povedať, že atmosféra v hale bola fantastická a tak trochu je človeku ľúto, že nevidel aj rozhodujúce momenty o titul absolútneho kráľa minigolfu. Ale už len tých niekoľko dní tréningu a samotný „ostrý“ turnaj ukázal špičkový minigolf a ponúkol nezabudnuteľné chvíle, ktoré sú každopádne cennou skúsenosťou. Obzvlášť možnosť zahrať si popri svetových resp. európskych veličinách musí dodať minigolfový apetít snaď každému.

Organizácia bola na vysokej úrovni, lokalizácia turnaja do krytej arény dodala podujatiu špecifický ráz (obrovským plusom sa ukázala byť možnosť sledovať priebeh hry z vyvýšenej tribúny) a charakter oboch ihrísk preveril kvalitu hráčov (a trénerskeho zázemia) dokonale (podľa stránky minigolfnews.com išlo o vôbec najobtiažnejší filc hraný na medzinárodnom fóre).

Najlepšie filcové kolo turnaja nakoniec vystrelil Carl-Johan Ryner spoločne s Walterom Elbruchom. Modrá hodnota s cifrou 26 nabáda zdvihnúť palec niekoľko krát hore. Niekto by očakával, že pri eternite sa budeme baviť o osemnástkach, ale nestalo sa, čo svedčí o náročnosti kombinácie dráh, ktoré boli v Odense pripravené (padli iba tri devätnástky). Zo slovenských hráčov ostali najlepšie výsledky pri jednotlivých systémoch na úrovni 33 (Laco Trnka - filc) a 24 (Peter Bubelíny - eternit).

Na záver len dodám jedno konštatovanie. Potvrdilo sa, že minigolfové veľmoci sú stále tie isté a technicky a organizačne pripravené na vysoko kvalitnej úrovni. Pre Slovensko by mali byť v budúcnosti prvotným cieľom na porovnávanie sa tímy Holandska, Dánska a prípadne absentujúceho Portugalska, či prebúdzajúceho sa Maďarska (najmä vďaka dvojici Pálinkás, Fazekas). Reálne sú za určitých predpokladov zdolateľné. Zvyšok je úplne inde a v súčasnosti nemá zmysel to podrobne pitvať (odpoveď je v kategórii triviálnych). Ale jednu vec viem iste - ak by som bol minigolfovým trénerom, tak inštruktážne videá hry švédskych alebo nemeckých minigolfistov by som určite použil ako materiál pri výchove mladých hráčov.

OFICIÁLNA VÝSLEDKOVÁ LISTINA TURNAJA

Frekvencia Odense MS09

2009-08-16T14:19:00.006+02:00

DEŇ1+2
Majstrovstvá sveta v Odense začali písať svoju históriu (pre zatiaľ pozostávajúcu z tréningových dávok). Svojou trochou sa pokúsim prispieť aj ja formou akýchsi zápisiek z diania počas jednotlivých dní (resp. počas dní, kedy bude možné prispievať a bude existovať z mojej strany dostatočná chuť;).

Slovenský tím získal prvý oficiálny tréningový slot v sobotu medzi 13. a 18. hodinou. Keďže do Dánska sme sa dostavili niekedy okolo 10. a museli vyriešiť ubytovacie a drobné organizačné formality, priestor na relax po pomerne komplikovanej ceste, bol minimálny. A tak sa šlo rovno na vec. Vytvorili sa dve pracovné skupiny – eternit testovali Ivan Buš, Peťo Bubelíny a moja maličkosť, no a filcové šialenstvo (a to myslím doslova) si mohli na vlastné oči resp. ruky vyskúšať predpokladaní lídri manšaftu – Kubo Kalník, Laci Trnka a Ištván.
Za seba môžem oznámiť, že eternit sa javí byť relatívne v poriadku, a napriek netradičnej a rešpekt vzbudzujúcej koštelácii dráh, to nie je až také zlé, ako by sa mohlo zdať na prvý moment. Prirodzene, 18 dráh skýva svoje nástrahy (ultra strmé a vysoké plato je jednou z nich) a samotný turnaj môže každého hráča nemilosrdne vytrestať, ale dobré čísla tu jednoducho sú reálne hrateľné.

To filc už toľko optimizmu neprináša. Prvý deň som síce pričuchol iba k pár dráham, ale počas druhého tréningového dňa, som si obtiažnosť overil aj ja. A poviem vám, ide o neriedené peklo. Prevážna väčšina dráh vyžaduje precízne údery hrané pomerne vysokou silou (vyplíva to už zo samotnej dĺžky dráh, ktorá je skrátka iná ako v Prievidzi alebo Ružbachoch). Vyššia dávka technickej zdatnosti je tu nutnosťou. Ale stačí sa pozrieť na Švédov, či Nemcov a človek vidí, že ono to ide (aj keď nie vždy podľa predstáv - videl som Haralda Elbrucha stratiť nervy na vag*ne po troch neúspešných pokusoch) . Ich hráč pristúpi k filcovému blesku a tri krát po sebe zahrá silnú liftovanú ranu s výsledným esom. Bez problémov. Poviem vám, dobrá škola...
Ešte len dodám, že pohľad na samotný športový priestor a konštrukciu filcových dráh od firmy NIFO obzvlášť, je impozantný. Toľko na teraz.

PS: Všetci z tímu pozdravujú všetkých.

DEŇ3+4

Tréningový ošiaľ bol včera prerušený otváracím ceremoniálom, na ktorý sa dostavil aj najslávnejší odenský rodák, sám Hans C. Andersen. Vyrozprával jednu zo svojich známych rozprávok a zároveň svojou rukou rozhodol o rozlosovaní tímov. Slovensku bolo prisúdené Dánsko, ale vzhľadom k tomu, že sa hrajú štandardne trojice tak sa poradie posúva a Slovenskí hráči majú Nemcov, Talianov, Dánov, či Čínaňov. Napríklad taký Laco Trnka sa môže tešiť na Haralda Elbrucha, resp. Harald na Laciho. Uvidíme, ako sa to prejaví na samotnej hre.

Oficiálna stránka majstrovstiev zverejnila prvé odhady čísiel, ktoré možno očakávať od najlepších na eternite a filci. Pre eternit sa predpokladajú priemery na hodnote 21, filcová hodnota sa ustálila na méte 30. Opakujem, ide o odhad pre TOP hráčov. Filc je mimoriadne náročný a miest, ktoré môžu priniesť malú pohromu je veľa. Psychická sila bude určite patriť z základným parametrom úspechu. Už teraz vám garantujem, že ak by som robil poturnajovú štatistiku ja, sedmičiek by som vysoko pravdepodobne narátal neúrekom.

Prvé náznaky z kôl slovenského tábora nenaznačujú, že dobrý výsledok bude hodnota pod úrovňou 40 úderov (filc), eternit ostáva zatiaľ otázny. Ešte na večernom trojhodinovom tréningu treba povylaďovať niektoré signály a dobre sa vyspať do ostrého súťažného rána...

Exluzívne foto z Odense

2009-08-08T17:47:00.003+02:00

V piatok 7.8. bol v Odense položený majstrovský filc, ktorý sa tak môže začať pripravovať na mikro súboje s hráčmi. Počas víkendu budú inštalované prekážky a nastavené sklony a ťahy dráh. Eternit by mal uzrieť svetlo reflektorov až v pondelok.

Waldshutské juniorské echo

2009-08-05T15:37:00.013+02:00

Podobne ako minulý rok, aj tento nevynechám možnosť zopár slovami priblížiť a okomentovať juniorské majstrovstvá resp. výsledkové pozície slovenských reprezentantov (priebeh turnaja a hernú analýzu s radosťou prenechám našim kaučom). Pár dní nazad som na chvíľu koketoval aj s myšlienkou urobenia predturnajového ratingu jednotlivých hráčov, na základne objektívne zvolených kritérií, ale z plánu zišlo, takže ostáva iba čítať medzi riadkami. Niečo zo seba určite vychŕlim.

DEŇ 1

Úvodný hrací deň máme za sebou, pozrime sa čo priniesol a či bol pre slovenských juniorov úspešný. Prvé kolo sa zahájilo na betóne a treba povedať, že štart to nebol nijako zlý - Kažimír 29, Kraviansky 30, Mjartan 30, celé kolo potom 187 (31.167), čo v tdanú chvíľu stačilo na 7. miesto s minimálnou stratou na TOP5. Prišiel však eternit. A zdá sa, že ten je skutočne slabinou juniorských búchačov na medzinárodných podujatiach. Priemer 26.167, najslabší výsledok zo všetkých tímov. Druhé betónové kolo bolo síce horšie v porovnaní s našim prvým, ale v rámci hracieho poľa išlo opäť o 7. najlepší výsledok. Zosumarizované a podčiarknuté - po prvom dni na výsledkovej tabuli svieti celková pozícia číslo 7 a na vyšší stupienok už badateľná strata 26 úderov.

Rozbime však molekulu na menšie častice. Tie predstavujú jednotliví hráči. Najlepšie sa zatiaľ javí Mišo Mjartan - 30. pozícia (výkon 30-23-30), hneď za ním nasleduje Lukáš Barylík - 38. pozícia ( 32-26-28). Tu sa trochu zastavím. Lukáš bol nasadený ako náhradník pravdepodobne na základe signálov z tréningových kontrolných kôl. Osobne ma toto rozhodnutie prekvapilo, pretože ako betónového špecialistu a hráča, ktorého výsledky z posledných ligových, či chebského turnaja boli relatívne v poriadku, som ho medzi nasadenými očakával, ale rozhodnutie koučov rešpektujem.
V prvých dvoch kolách rolu lídra potvrdzoval Oliver Kažimír, ale 35-ka na betóne ho zrazila na 42. miesto. (29-23-35). Ostatní hráči telegraficky: Daniel Kravianský 49. (30-27-33), Ľuboš Zontág 49. (33-27-30), Miro Čibik 60. (32-27-36), Rado Struhár 62. (32-27-36). Uvidíme, čo prinesie deň s poradovým číslom dva.

DEŇ 2

Druhá pasáž turnaja by z hľadiska pôsobenia slovenského tímu mohla získať viaceré prívlastky. Vo vzduchu viseli obavy, keďže sa hrala kombinácia eternit-betón-eternit, avšak po šiestich kolách možno konštatovať relatívnu spokojnosť. Aj napriek dvom eternitovým kolám, ktoré zhodne patrili až k 9. najlepším, si slovenská repre udržala solídnu 7. priečku pred Dánskom, Fínskom a Ruskom. Je to opäť predovšetkým vďaka pôsobeniu na betóne a čiastočne aj vďaka zlepšeným výsledkom na eternite, kde tretie eternitové kolo už bolo lepšie v porovnaní s tým prvým o nezanedbateľných 12 úderov.

Ak by som mal vypichnúť niektoré podstatné a z hľadiska priebehu dôležité momenty, tak by som spomenul tieto:

opäť veľmi kvalitný štart Olivera Kažimíra do hracieho dňa, ktorý bol tento krát aj kvalitne zakončený (23-28-23)
smolná 34-ka Ľuba Zontága hneď v úvodnom eternitovom kole a jeho následné vystriedanie
hráčske prebudenie Ľuba Zontága a slušný súčet betón-eternit 52, pričom záverečné eternitové kolo s hodnotou 21 a 17-imi (!) esami vzbudzuje rešpekt
TOP moment - fantastický hrací deň benjamínka slovenského manšaftu - Mira Čibika, ktorého dnešné miery mali vysoko atraktívny, možno až sexi charakter 23-26-22. Mimochodom jeho trojkolový výkon bol siedmym najlepším spomedzi všetkých zúčastnených (74) juniorov!

Určite všetko okamihy hodné večernej diskusie medzi hráčmi a trénermi. Niektorým sa darilo, iný naopak stratili a oproti prvému dňu v poradí klesli. Aké sú však šance, že sa niekto zo Slovákov pozrie do play-off, na ktoré má nárok TOP32 hráčov? Myslím si, že celkom reálne. Oliver zaostáva za cutom iba o jediný úder. Trojica Čibik-Mjartan-Kraviansky potom už o 6-8 úderov, čo je síce pomerne náročná úloha dohnať v dvoch kolách, ale Mirov výkon môže poslúžiť ako vhodná inšpirácia. Napokon, vývoj hráčskych výkonov voči cutu si môžete pozrieť na grafe.

DEŇ3

Siedma pozícia nakoniec predsa len ostala definitívnou. Útok na šiestych Čechov bol prakticky nemožný pre vysokú úderovú stratu po dvoch hracích dňoch, no a Dáni (ktorí boli v tesnom závese za nami) nezatlačili a ani nemohli, pretože jeden z ich hráčov zo zdravotných dôvodov odstúpil a náhradníka do Nemecka nepriniesli. Záverečné dve kolá neboli ničím výnimočné z hľadiska predchádzajúceho vývoja. V oboch čiastkový výsledok patril k ôsmemu najlepšiemu. Pohľad na tými, ktoré slovenskí hráči nepokorili však jasne naznačuje, že so zvesenými hlavami cestovať domov vôbec nemusia. Nesklamali a niektoré momenty určite ostanú ešte nejakú dobu v pamäti.

Asi hlavným bude fungovanie Mira Čibika. Osobne ho na tomto mieste (a za seba) titulujem "Hráčom" výberu 2009. Včerajší výkon som spomínal, dnes pridal slušnú dvojkombináciu 23-29 (eternit-betón), spomedzi našich bol druhým najlepším a v rámci turnaja obsadil konečnú 40. pozíciu. Najlepším hráčom sa neprekvapujúco stal Oliver Kažimír (dnes 24-29), ktorý držal postupové opraty do posledných momentov vo vlastných rukách, ale 2 údery nakoniec rozhodli, že do play-off sa nepozrie a domov pôjde s 36. najlepším výkonom. (mimochodom do play-off postúpilo všetkých 7 juniorov z Nemecka!) Škoda. Štandard si odohral tretí najlepší z tímu - Mišo Mjartan (46. miesto, dnes 26-30) a dokázal tým, že jeho miesto v rámci reprezentácie má pevné základy.

Open publication - Free publishing - More minigolf

Účasť na šampionáte, okrem športových výkonov, určite splnila svoj zásadný účel. Prísun dodatočných informácií o európskom minigolfe ako aj nezanedbateľné skúsenosti, ktorých nie je nikdy dosť. Možno práve tie budú v budúcnosti pre niektorého z chalanov jedným z faktorov úspešného zaradenia sa medzi špičku mužskej kategórie v Slovenskej lige.

Blesk, priečky, okno, trubka....

2009-08-03T08:06:00.001+02:00

Kým vonku momentálne vyčíňa mimoriadne silná vlna vysokých teplôt, na našom blogu budú teraz úradovať majstrovské štatistiky. Ich vypovedacia hodnota by mala byť dostatočne relevantná, keďže meteo-podmienky počas turnajového víkendu v Bratislave boli (až na občasný silnejší vietor v sobotu) viac ako priaznivé. No aj napriek tomuto faktu žiadny z hráčov (zišla sa takmer celá slovenská špička) nezapísal kolo s cifrou začínajúcou jednotkou. Čo to znamená? Že bohužiaľ šampanské, ktoré som chladil pre potenciálneho "osemnástkara" sa odkladá na dobu neurčitú, keďže moja výzva bola časovo ohraničená práve Majstrovstvami SR. Takže sledujte blog, možno sa s niečím podobným ozvem aj v budúcnosti.

Najlepších desať hráčov turnaja hralo v porovnaní s minulým rokom o čosi lepší priemer. 24.22 Vs. 24.38. Opäť zanedbateľný rozdiel, ktorý naznačuje, že ligová úroveň má (mala) viac menej stabilnú úroveň bez rastúceho, či klesajúceho trendu. Svoju vlastnú cestu si na turnaji razil neskorší víťaz Marcel Korinek, ktorý atakoval fenomenálnu hranicu 80% úspešnosti skórovania es, avšak druhý hrací deň nakoniec finálny rating skresal na 77.78% (8 kôl). Najmenej škvŕn vo výsledkovom protokole možno pre zmenu nájsť u breznianskej opory - Laca Ištvána (2.08% veľkých chýb). Kategóriu "najviac esových dráh turnaja" si odnáša Ľuboš Zontág (6 kusov), pričom určite najcennejší je skalp nevyspytateľnej ľadviny.
No a keď už sme pri tých kategóriách, máme tu jednu súťaž, ktorá síce nebola oficiálne vyhlásená na turnaji (možno sa tak stane niekedy v budúcnosti), ale virtuálne tak môžeme urobiť v tomto priestore a zvýšiť tak mediálnu publicitu niektorej z minigolfových persón. Ide o najnižší súčet zahraný na bratislavskom technickom kvartete - blesk, priečky, okno, trubka (ktoré mimochodom slúži ako prípravná štvorkombinácia pred štartom sezóny). Tramta-ra-rá. Víťazom sa stáva... chvíľa napätia... Jakub Kalník, 45 úderov (priemer 1.406). Berte to ako východziu métu pre budúce ročníky tejto neoficiálne súťaže.

Ako je známe, 8.ligové kolo medzi tímami vyhrala domáca GK Bratislava a štatistika to len potvrdzuje. Bratislavská squadra si domov odniesla celkom 11 dráh (z toho dve delené), čo už je slušný náklad. Zároveň ale došlo k pretrhnutiu akéhosi mýtusu, ktorý fungoval dlhšiu dobu. Aj keď situácia je mierne zamotaná a nie úplne jednoznačná. Ak by sme totiž brali v úvahu nominovaných tímových hráčov, tak by sa najhoršou dráhou stalo okno a s touto dráhou si najlepšie poradili hráči 1.MTGC Prievidza. No v celkovom ponímaní t.j. podľa priemerov všetkých 52 hráčov sa dráhou smrti stala trubka (2.260) a tú už si GK Bratislava nenechala újsť. (1.714). Dopĺňam, že Prievidžania na okne zaknihovali priemer 1.857, čo je oceniteľný fakt hlavne v kombinácii so zradnou ľadvinou, kde takisto ich ruky makali najlepšie (1.286). Na záverečných troch dráhach okruhu si malú súkromnú oslavu vystrojilo košické zoskupenie, ktoré zaklincovávalo kolo neomylne na koši (jediná tímová esovka).

Ak by som tímové priemery bral v relatívnych súvislostiach, tak na pozitívnej strane sa žiadny manšaft výrazne neutrhol. To sa však nedá povedať o druhej strane spektra. MTGK Brezno malo totiž dráhy, kde na konkurenciu zjavne nestačilo. Najvýraznejšie to bolo možné badať na okne (priemerná strata 0.405 úderu), ale takisto aj na slimáku (0.381), či ľadvine (0.333). Veľký pozor na ne v roku 2010.

Štatistiky jednotlivcov som pre lepšiu konzistenciu analyzoval v rámci 8 okruhov, keďže tie odohrali všetci a našlo sa opäť zopár indivíduí, ktoré boli natoľko drzé, že si dovolili ukázať ostatným hráčom vztýčený prostredník a urobiť si z nich dobrý deň. Keďže tieto incidenty sú momentálne v štádiu vyšetrovania, budem sa snažiť byť pri menovaní diskrétny.

Na moste tak napríklad robili nevyberavým spôsobom Marcel K. a Martina K. (1.000). Obzvlášť nekorektne pristúpil k spoluhráčom na priečkach Maroš J. (1.250), ale ďalej to nebolo o nič lepšie. Disciplinárnym konaním si prejdú oknári Jakub K. a Peter Mu. (1.375), no a keďže Jakub K. je nepoučiteľný recidivista a prehrešku sa dopúštal opakovane, navrhujem exemplárny trest. Veď kto to kedy videl, aby hráč na trubke rozkrikoval po ihrisku, že má priemer 1.000. Neslýchané! Ďalší krikľúň rovno na pyramídach. Bez kúsku bázne a rešpektu vystrájal Ľuboš Z. (1.000). Streďák bojkotujem, lebo Jakuba K. (áno, to je stále ten istý Jakub K.) a Martinu K. nemienim opakovane komentovať (1.000).

Radšej si podám drzé prejavy Fera D. na lopingu (1.125) a Petra Mo. a Mira Č. na slimáku (1.125). Je až zarážajúce, že aj títo páni si dovolili nevyberavými gestami zosmiešniť súperov. A čo som nečakal absolútne, že ku segmentom sa postaví Jarmila M., dá si na tričko nápis "ja tu hrám 1.125" a bude s tým otravovať všetkých hráčov v okolí desiatich metrov. Toto je už príliš. Takisto ako je príliš 44 turnajových sedmičiek. Idem si dať radšej nohy do lavóra, studený uterák na čelo a pustím si dajakú ukľudňujúcu hudbu...

Bratislave patrí bitka, Trnave celá vojna

2009-07-29T13:13:00.003+02:00

O prvom hracom dni Majstrovstiev SR som písal ešte v sobotu večer, teraz ostáva začaté dopovedať. Druhý majstrovský deň už samozrejme išlo do tuhého a boj o tituly slovenských šampiónov sa aj patrične zostril. Konečná výsledková tabuľa, ktorá tento krát bola dokonca aj svetelná (pochvala organizátorovi za projektor), však žiadne veľké bomby, ktoré by otvorili ústa a spomalili dych neponúkla. Sedem kapitol, v tomto momente už ukončeného ročníka 2008/09 niečo naznačilo, finálová ôsma priniesla očakávane rozuzlenie.

Rozuzlenie, ktoré malo sladkú príchuť jednak pre nového majstra Slovenskej ligy - tím ADARA Trnava, ako aj pre domáci manšaft GK Bratislava (24.71), ktorý uplynulý víkend oplatil ADARe (25.51) porážku z minulého roku a predviedol výkon s najlepšími parametrami (mimochodom najlepší priemer víťazného tímu na bratislavských dráhach od roku 2004). Prvé miesto, sedem bodov a v konečnej ligovej tabuľke tímov posun na cenenú druhú priečku. Tretí v Bratislave skončil majster z minulej sezóny - 1.MTGC Prievidza (26.60), ktorú naopak na celkovú bronzovú priečku odsunula mizivá strata pól bodu na bratislavské komando. Na odvetu bude mať Prievidza možnosť budúcu sezónu, do ktorej však pravdepodobne už nezasiahne súčasný majster ADARA Trnava. Znie to zvláštne, zvláštne sa to aj píše, tak aspoň dúfam, že to také zvláštne nebude na turnajoch bez príslušníkov tohto silného slovenského klubu.

Odstavec venovaný kategórii jednotlivcov začnem takým malým retrospektívnym návratom. Pred štartom finálového ligového kola som naznačil môjho osobného čierneho koňa turnaja. A kto že to bol? No predsa ten, ktorý aj vyhral a prakticky štýlom štart cieľ. El Diablo Marcelino Korinek (22.89). Dodatočná gratulácia tímovému kolegovi. Tú ale posielam aj druhému v absolútnom poradí, keďže aj jeho poznám veľmi dobre. Jakub Kalník (23.11). Z juniorskej kategórie vletel do tej mužskej ako víchor a pozriete sa -2. miesto na majstrovstvách. Niekto si povedie :"Ok, veď hral doma". Omyl, Slovenský pohár neklame. Iba o pár bodov zaostal za najlepším hráčom ročníka 2008/09 René Šimanským, takže dámy a páni - pozor! Tento rok možno nevyhral, ale čo nie je teraz, môže byť v roku budúcom. Ad René Šimanský. Ten takisto potvrdzoval dobrú fazónu, v závere tlačil, ale na víťazný rozboj o 3. miesto s Makom Jágerským (24.11) už sily, šťastie, či technika nestačili. Nevadí. Status hráča, jediného hráča s výkonnostnou triedou M mu môže byť dostatočnou satisfakciou.

Ešte spomeniem prekvapenie turnaja. Ľuboš Zontág dlho bojoval o titul majstra v kategórii juniorov a aj v absolútnej kategórii sa udržiaval na popredných miestach, no v závere sa musel skloniť pred majstrovstvom sokov a nakoniec z toho bola tretia pozícia medzi juniormi. I tak si však myslím, že ide o úspech.

Majstri Slovenskej republiky 2009:
muži (21) - Marcel Korinek, GK Bratislava (22.89)
ženy (5) - Martina Kozáková, GK Bratislava (25.44)
seniori (10) - Michal Putnoky, ADARA Trnava (24.67)
juniori (12) - Oliver Kažimír, GK Bankov Košice (24.22)
juniorky (4) - Adriana Feješová, MTGK Brezno (27.56)

Víťazi Slovenského pohára 2008/09:
muži - René Šimanský 341b
ženy - Vanda Kupcová 139b
seniori - Michal Putnoky 282.5b
juniori - Oliver Kažimír 294b
juniorky - Adriana Feješová 94.5b

Čo dodať na záver. Liga si dáva mesačnú prestávku, počas ktorej však o minigolf núdza určite nebude. Juniori budú zarezávať na šampionáte v nemeckom Waldshute, slovenská reprezentácia o pár dní nato v severnejšom Odense, no a tí ostatní snáď na domácich ihriskách. Ročník 2009/10 ponúkne novinku v podobe zmeneného modelu ligových kôl, takže verím, že sa nás na sklonku augusta stretne v Ružbachoch čo najviac, aby sme si to vyskúšali na vlastnej koži.

PS: Dodatočná vďaka putuje sponzorovi podujatia - firme XELLA.

Majstrovstvá SR - deň 1

2009-07-25T21:47:00.000+02:00

Prvý deň majstrovstiev Slovenska v minigolfe sa niesol v pokojnej atmosfére sem tam prerušovanej silnejšími nárazmi vetra. Dráhy v priebehu dňa preháňalo až 52 hráčov, čo je celkom zaujímavé číslo, a predpokladám, že v tomto momente väčšina z nich sústreďuje sily pred finálovým dňom. Čiastkové výsledky (odohraných 5 okruhov) však napovedajú, kto vstúpi do druhého dňa s úsmevom a kto sa o úsmev bude musieť tvrdo pobiť. GK Bratislava vyzerá veľmi silno...

Priebežné poradie tímov:
1. GK Bratislava 612 úderov (priemer 24.48)
2. ADARA Trnava 637 úderov (25.48)
3. MTGC Prievidza 664 úderov (26.56)
4. GK Bankov Košice 689 úderov (27.56)
5. MTGK Brezno 703 úderov (28.12)

Absolútna kategória:
1. Marcel Korinek, GK Bratislava 110 úderov (22.00)
2. Ivan Buš, GK Bratislava 119 úderov (23.80)
3. René Šimanský, ADARA Trnava 120 úderov (24.00)
4. Jakub Kalník, GK Bratislava 120 úderov (24.00)
5. Maroš Jágerský, 1.MTGC Prievidza 122 úderov (24.40)

Juniorom zatiaľ dominuje Ľuboš Zontág, GK Bratislava (123 úderov), ženskú líderkou je Martina Kozáková, GK Bratislava (131 úderov), medzi seniormi sa najviac darí Michalovi Putnokymu, ADARA Trnava (130 úderov).

Aréna pripravená pre minigolfových gladiátorov

2009-07-20T23:10:00.001+02:00

Kalendár ukazuje 30. týždeň roku 2009 a práve na jeho konci sa v Bratislave uskutočnia pravé a nefalšované minigolfové slávnosti. Majstrovstvá Slovenskej republiky. Predpokladám, že minigolfoví gladiátori, ktorí sa chystajú podujatia zúčastniť už zodpovedne pripravujú všetky zbrane, aby sa s vervou pustili do svojich súperov a zabojovali tak o česť a slávu. Kým sa tak však stane, poďme sa spoločne pozrieť kto sú hlavní kandidáti na pozície určené šampiónom.

Sedem podujatí, ktoré vydláždilo cestu do majstrovského finále určilo štyri mená, z ktorých však iba jedno bude patriť absolútnemu šampiónovi s najvyšším bodovým ziskom v rebríčku Slovenského pohára (SP). Mierny náskok a vysoký štandard výkonov na ihrisku v Bratislave z predošlých rokov podporuje teóriu o René Šimanskom, ADARA Trnava (momentálne muž číslo jedna v SP) ako novom kráľovi. O stupeň nižšie určite zbrane neskladá Laco Ištván (MTGK Brezno). Tomu minulý rok bratislavský turnaj príliš nesadol, keď zlyhal predovšetkým na začiatku jednotlivých hracích dni. Možno práve tento neúspech ho vyburcuje k intenzívnej stíhacej jazde.

Tretím do partie je domáci býk - Kubo Kalník, ktorý určite bude naháňať červené čísla. Ale či to bude stačiť...? Skôr sa prikláňam k tvrdeniu, že vyrovnaný bude predovšetkým boj o druhé miesto medzi ním a Lacom Ištvánom (jasnú preferenciu tu nemám), na ktorý sa bude z diaľky pozerať ďaľší kôň zo stajne GK Bratislava - Ivan Buš. Teoretickú šancu na posun má aj on, ale tá už nie je čisto v jeho rukách a jej rozmery sú o poznanie menšie.
Nakoniec, pozrite si tabuľku úderových diferencií ukazujúcu, čo ten ktorý hráč potrebuje zahrať voči spomenutým súperom, aby vyhral SP. Netreba zabúdať, že u Laca, Kuba a Ivana zároveň platí, že dôležitý je aj vzťah k víťazovi turnaja (stĺpec max. strata na víťaza).

Šance na zisk najvyššieho bodového zisku v SP (môj subjektívny pohľad):

René Šimanský - 75%

Laco Ištván - 10%

Jakub Kalník - 10%

Ivan Buš - 5%

Štyri mená, štyria možní triumfátori. Ostatné významné persóny sa vo výpočte z objektívnych príčin nenachádzajú (menej odohraných turnajov, nevydarené niektoré turnaje...). To však neznamená, že o ich motiváciu by mala byť núdza. Stále sú v hre tituly majstrov Slovenska a tie lesk majú (nie len doma, ale aj v zahraničí). Dokonca si trúfnem zašpekulovať a naznačím tip na majstra Slovenska v kategórii mužov. Nevyslovím to priamo, ide o neprehliadnuteľnú osobu, ktorá na bratislavskom eternite pomerne často loví loptičky z jamiek po prvých úderoch a určite sa potuluje v statickej podobe aj na týchto stránkach. Ak netušíte, nevadí... aspoň sa na pár sekúnd zadívajte na nasledujúcu sekvenciu troch motivačných fotiek.

No, ale ja už pomaly končím. Za pár momentov mi letí lietadlo smer Švédsko. Vyrážam totiž na trojdňové sústredenie do Uppsali, kde mám naplánované tréningové jednotky s trojicou Olsson-Ryner-Brown. Do videnia na turnaji...

PS: Atak na výkonnostnú triedu M možno očakávať od dvoch hráčov - Šimanský, Ištván L.

Zlodeji breznianských dráh

2009-07-18T09:42:00.002+02:00

Ak by sme vzali a porovnali výsledkové listiny z Brezna roku 2008 and 2009 príliš veľa štatistických odchyliek na čelných pozíciách by sme nezaznamenali. Víťaz tohto roku bol o dva údery slabší ako víťaz minulého roku, TOP10 naopak zahrala o čosi lepší priemer (24.175) ako najlepšia desiatka roka predošlého (24.288). Breznianske ihrisko sa dá charakterizovať ako férové a v náročnosti je možno o čosi ľahšie ako bratislavská osemnástka, ktorá je na programe menu budúci týždeň. Je preto trochu prekvapujúce (negatívnym spôsobom), že kôl s prívlastkom "dvadsať a menej" sa urodilo žalostne málo. Aby som bol konkrétnejší, boli dve. Preberte si to, ako chcete. Ešte šťastie, že "sedmičky" neboli hitom dňa. Nazbieralo sa ich síce 16, pričom najhlučnejšia bola pani Labyrintová (!), ale tento rok bolo už horšie, takže nemám potrebu rozvádzať hypotézy na tému trasúcich sa rúk a podlomených nôh.

Naopak, naladím sa optimisticky, nasadím špeciálne ružové okuliare, ktoré mám položené pri monitore (sem tam ich síce možno vymením za čierne) a do šéfkuchárskeho kotla nahádžem štatistické ingrediencie všetkého druhu, aby ste nemali pocit analytického hladu. Čo tu máme ako prvé? Dajme esovú istotu preloženú takmer bezchybným priebehom. Najviac es vystrúhali na breznianskom strúhadle Laco Trnka a René Šimanský (75%), ktorému prvenstvo na pódiu zabezpečila kombinácia s najmenšou kazivosťou (výkony 3 a viac) - výborných 1,39% (2 veľké chyby).

Najštiplavejšou dráhou sa očakávane stalo šikmé okno (2.165), ktoré spálilo jazyky viacerým kvalitným hráčom a pohodlné neboli ani odchody z lopingu - najmenej es (88), 17. štatisticky najhoršia dráha. Celkom zaujímavý je aj pohľad na čiastočne vykostený výsledkový zápis pozostávajúci iba z dráh druhej polovice. Tam totiž najlepšie kulinárske špeciality predvádzal Košický mladík Daniel Kraviansky (90 úderov). A to mal mimochodom najviac esoviek zo všetkých. Plných šesť. Je to juniorská nádej, oplatí sa vypichnúť.

Tímovým štatistikám z pochopiteľných dôvodov dominovala ADARA Trnava, ktorá mala na svedomí najviac víťazných dráh (6), pričom najvýraznejšie zapracovala na rovnom okne (náskok 0,213 úderu) a bezchybný punc získala jej aktivita na vulkáne (priemer 1.000). Takto to má vyzerať. Naopak poľutovania hodné je pôsobenie domáceho Brezna na trubke (strata na konkurenciu až 0.500 úderu!) a priemer 2.500 vybúchaný prievidzskými hráčmi na smrteľnom šikmom okne tiež veľa víťazných zaťatých pästí určite nepriniesol. A čo myslíte, pre ktorý manšaft bola dráha smrti delikatesou? Netušíte? No predsa pre hráčov, ktorí majú kvalitné výkony na štatisticky najnáročnejších dráhach jednotlivých ihrísk predplatené. Áno, je to GK Bratislava ;) Mali ste vidieť môj úsmev, keď mi to vypľula na monitor štatistická tabuľka.

Nechajme ale tímy tímami a skočme na chvíľu nazrieť do tábora plného zlodejov jednotlivých dráh. Hneď na lopingu sa uskutočnila takmer dokonalá krádež, kde dlhé prsty ukázal René "Šimo" Šimanský (1.125) a nebyť tej jednej chyby, bol by to určite jeden z pamätných momentov turnaja. Na priečkach v akcii pokračoval jeho komplic z víťazného stupňa, Kubo Kalník, ktorý si ich len tak medzi rečou vyesoval. To na najrešpektovanejšej dráhe (šikmé okno) strieľal ostrými nábojmi domáci pištoľník Peter Stančík (1.500). Doslova bleskový odchod z dráhy bol spozorovaný u Maroša Jágerského štýlovo na blesku a s priemernou rýchlosťou 1.000 úderu. Úplne nové meno, a to nielen u nás na blogu, ale aj v rámci ligovej súťaže, sa objavuje na poslednej dráhe prvej polovice okruhu (uhol) - Matúš Macula (1.000). Viac nových mien!

Plynulo prechádzame do druhej polovice a konkrétne na ľadvinu. Tie svoje majú dúfajme v poriadku Ľubo Parák a Mišo Mjartan, umelú brezniansku, ale funkčne využili na skórovanie priemeru 1.000. Surférom kola je Marcel Korinek, ktorému za kreácie na vlnách patrí výsledná známka 1.125. Máme surféra, môžeme mať aj trubkára. Sólo a capella zahral virtuóz Laco Trnka (1.000). O zmenu mena má právo požiadať Michal Ištván. Ak by chcel, navrhujem Michal Segmentovič (1.125). No a ešte jedno odporučenie, pre Dana Kravianskeho - opäť sa rozbieha stavba diaľníc, takže na projektoch premostení sa môžeš s kľudným svedomím zúčastniť. Odborná skúška na breznianskom moste ti vyšla za 1. Aby ma na bratislavskom turnaji náhodou nezlinčovali, tak ešte spomeniem čistú prácu dvoch Mišov, Csontosa a Ištvána, na rovnom okne. Pekné.

K individuálnym výsledkom pridávam technickú poznámku resp. rečnícku otázku(y). Ako je možné zahrať sedmičku na lopingu a dokonca dve na segmentoch (???). To chodia ufóni už aj do Brezna? Alebo nevieme zapisovať výsledky tak ako sa má?

Dvojanketa za nami

2009-07-14T19:33:00.001+02:00

Podaktorí možno už zabudli, ale nedávno skončili (netradične) dve ankety, ktoré by sa patrilo zopár slovami zhrnúť a vyhodnotiť. Hlavná otázka bola orientovaná na dráhu karabach a posudzovanie úderov na nej v nadväznosti na technický stav - konkrétne neexistenciu schodíka. Ako už bolo spomínané, nikde nie je definované (aspoň som to v žiadnych regulatívoch a pravidlách neobjavil), že schodík existovať musí. Platí však fakt, že dráha musí byť konštruovaná tak, aby minimalizovala prvok náhody. Keďže u nás existuje viacero karabachov bez schodíka, existencia neželaného a do istej miery neovplyvniteľného efektu môže v slovenskej lige nastať. Sporné situácie takisto. Preto zopakujem, že schodík v rozpätí 0,5cm - 1,5cm by bol komfortným riešením a zamedzil by zbytočným diskusiám. Ak by však takáto náprava nebola na turnajoch zabezpečená, je nutné pristúpiť k uniformnému a pokiaľ možno striktnému posudzovaniu situácii na "plochých" karabachoch.

Anketa (zapojilo sa 30 hlasujúcich) vyšla v prospech uplatnenia technického esa (43%). Riešenie jednoduché, avšak nie garantujúce 100% objektivitu. Dva diametrálne odlišné údery (zlý/dobrý) môžu znamenať vybehnutie loptičky a aktiváciu technického esa. Opačný postoj, to jest uznanie chyby a pokračovanie v ďalšom údere, presadzuje 8 ľudí (26%). Alternatívny prístup v podobe nového úderu našiel podporu u štyroch osôb (13%). Za predpokladu, že vybehnutie/preklopenie loptičky nastane pár krát za turnaj, môže ísť o pohodlné riešenie, avšak častá aplikácia nového úderu na karabachu by čiastočne zvyšovala početnosť úderov (hrací čas). Autoritatívny prístup v podobe individuálneho posúdenia rozhodcom je určite dobrou možnosťou, ale iba v prípade existencie nehrajúceho rozhodcu, ktorý ma dostatočný prehľad o dianí na dráhach. Hrajúci rozhodca (náš prípad) nemôže objektívne posúdiť situáciu, pokiaľ úder nevidel a diskusia s hráčmi môže byť pomerne komplikovaná.

Konečný verdikt je preto obtiažny - každé riešenie má svoju vnútornú logiku, ale aj slabé miesto, takže vhodný by zrejme bol široký konsenzus resp. finálne hlasovanie predsedníctva.

Okrem hlavnej otázky tu dva týždne trónila aj špeciálna anketa zaradená pri príležitosti tematického článku venovaného minigolfovej osemnástke (viď článok). Tá sa stále ešte nenašla a prekvapených určite nebude 58% hlasujúcich, ktorí neveria, že sa do konca sezóny 2008/09 nájde. Optimistom (42%) dáva šance ešte turnaj v Bratislave. Dôvodom absencie osemnástok môže byť buď technická náročnosť slovenských eternitových ihrísk, alebo (menej príjemný dôvod) nedostatočná kvalita hráčov. Osobne sa prikláňam k prvej možnosti, pretože si nemyslím, že by sme nedisponovali hráčmi schopnými 18x v priebehu kola tasiť tromfové eso, len holt špička je užšia a pravdepodobnosť zahratia absolutória o to nižšia.

Do budúcnosti mám v talóne pripravených zopár nových otázok (určite sa nechám inšpirovať aj portálom minigolfnews.com, keďže tamojšie ankety sa mi celkom pozdávajú) a hneď tú najbližšiu zvolím takticky. V Brezne sa intenzívne, možno dokonca povedať intenzívnejšie ako na iných turnajoch (aspoň čo ja pamätám), prejavovala radosť po skórovaní esa formou hlasitých výkrikov. Na jednej strane je na dráhach cítiť, že sa niečo deje a prostredie získava atmosféru vrcholového podujatia, na druhej strane môže existovať skupina ľudí, ktorým to pri hre prekáža. Môj názor si schovám do vyhodnotenia (samozrejme, že zahlasujem), vám ponúkam priestor na pravej lište. Hlasujte...

Nová otázka: Aký máte postoj k hlasným prejavom radosti na turnajoch?

Minigolfový monopol?

2009-07-11T10:57:00.003+02:00

Odborná literatúra definuje monopol ako výhradné alebo rozhodujúce postavenie jednotlivca, skupiny ľudí, organizácie alebo štátu v nejakej oblasti. Má skupina ľudí zoskupená pod hlavičkou ŠK ADARA 2000 Trnava v slovenskom minigolfovom ponímaní momentálne monopol na víťazstvo? Zdá sa, že čiastočne áno. Existencia turnajov hraných na filcovom povrchu však dominanciu trnavského manšaftu narúša a ponúka šancu aj iným tímom. Ide totiž o minigolfový štandard, s ktorým sa momentálni lídri slovenskej ligy akosi nevedia zžiť. Zatiaľ.

Siedme kolo sa však na radosť "adarákov" hralo na breznianskom eternite, no a keďže na ten sú špecialisti a zároveň disponujú dvoma hráčmi základu, ktorí na danom ihrisku minigolfovo vyrastali, ich šance na triumf dosahovali vysokých hodnôt. A ku žiadnemu prekvapeniu ani nedošlo. ADARA s prehľadom a bez sebemenšieho zakopnutia vytrela všetkým zrak, zobrala víťazstvo a pomaly môže chystať majstrovské oslavy. Tie by reálne mohol narušiť iba výrazný herný skrat na blížiacich sa Majstrovstvách SR v Bratislave (nie, nikto to neočakáva).
Základ úspechu spočíval v kvalitnej a žiadnymi výraznými kazmi nepoznačenej hre. Štvorica hráčov základu skončila v TOP6, čo je myslím dostatočne výpovedný fakt. Prvé tri hracie kolá bola síce ADARA ešte pelotónu na dohľad, ale vo štvrtom nasadila trhák v podobe kola za 110 (priemer 22.0!), na ktorý nikto nebol schopný zareagovať. Ostal tak iba boj o druhú pozíciu. Ten napokon zlepšeným výkonom v priebehu turnaja zapísala 1. MTGC Prievidza (25.37), pred GK Bratislava (25.80), ktorá už kalibruje zbrane na finálové podujatie ligového ročníka 2008/09.

Boj medzi jednotlivcami mal pikantný charakter a dokonca sa pritrafila aj dramatická vložka, keď o zvýšené hodnoty adrenalínu na centimeter štvorcový sa postarali nenápadné breznianske kliny. Výsledkom bolo iba jedno zničené vedro... a tak trochu sporný verdikt. Nebudem rozvádzať, aby som nevíril prach. Radšej vyzdvihnem dostihové preteky troch plemenných žrebcov, ktorý pochádzajú z kvalitných stajní a postarali sa o dramatický šprint na cieľovej rovinke. Veniec víťaza však nakoniec pristál na hlave René Šimanského, ADARA Trnava (23.13), ktorý ako prvý hráč sezóny 2008/09 zaknihoval druhé víťazstvo. Dlho to vyzeralo, že prvým bude šampión Laco Trnka, 1.MTGC Prievidza (23.50), ale ten sa v závere musel uspokojiť so striebornou pozíciou. Tretím do party ostala hviezda GK Bratislava Kubo Kalník (23.75).

Nadchádzajúce podujatie sa presťahuje do Bratislavy a boj o body bude určite vysoko intenzívny, pretože, ako je známe, majstrovstvá SR sú zaplatené 1.5 násobne, čo môže do rebríčka slovenského pohára priniesť zaujímavé zmeny. Očakávať možno aj tuhý boj o druhé miesto v tímoch, ktorý ešte zďaleka nie je rozhodnutý. GK Bratislava je doma štandardne silná a prípadné víťazstvo a pozitívne okolnosti môžu zahrať v prospech jej posunu na cenenú druhú priečku.

Pre prípad krátkej pamäte niektorých hráčov ešte pripomeniem, že v Brezne som božskú osemnástku nenašiel (prišla iba jej 19-ročná sestra v sprievode Michala Putnokyho), ale niekto spomínal, že sa chystá do Bratislavy. Žeby...

Kategórie:
muži (22) - René Šimanský, ADARA Trnava (23.13)
ženy (3) - Vanda Kupcová, MTGK Brezno (26.63)
seniori (9) - Michal Putnoky, ADARA Trnava (23.88)
juniori (8) - Oliver Kažimír, GK Bankov Košice (25.38)
juniorky (2) - Marianna Murínová, GK Bankov Košice (34.00)

bodka na záver - majstrovský jazyk...

Tak trochu iný minigolf - COBIGOLF

2009-07-09T20:39:00.000+02:00

Minigolfové odvetvie nie je limitované iba na základné a v našich zemepisných šírkach najznámejšie systémy - eternit, betón, filc. Podsystémov a rôznych hybrydných kombinácií existuje oveľa viac a v tomto duchu bolo celkom zaujímavé sledovať diskusiu na portáli minigolfnews.com venovanú práve štruktúre a vyšpecifikovaniu jednotlivých hracích štandardov (anglicky zdatnejší si ju môžu pozrieť tu). Jedny fungujú na báze zaužívaných/tradičných dráh (betón/eternit), ktoré určitým štýlom inovujú, iné zase nezaprú škandinávsky pôvod a operujú s povrchom filcového typu, ďalšou skupinou sú potom rôzne typy adventure či fantasy golfu. O niektorých netradičných typoch som písal aj na našom blogu (fúzovaný MOS) a niektorí si možno ešte spomenú na príspevok poľských minigolfových nadšencov, ktorí si minigolf vybudovali v telocvični a vyzerá to tak, že použili všetko možné, čo im prišlo pod ruku. Išlo doslova o minigolfovú divočinu. Bez urážky. Systém, ktorý predstavým tento krát divočinou nie je a spája doposiaľ známe prvky, ale aj napriek tomu ho pokojne môžeme zaradiť do kategórie - exotika. Označovaný je ako COBIGOLF.

Podstata spočíva v tom, že na dráhach sú okrem prekážok (ktoré sú mimochodom netradičné) umiestnené aj malé bránky známe z kriketu, takže loptička musí okrem prekonania prekážky prejsť aj priestorom bránky. V prípade, že loptička prekoná bránku, ale nedostane sa cez prekážku, pokračuje sa z označeného bodu (ktorý sa nachádza práve za bránkou). Existujú dve varianty tohto systému - betónový (12m dráhy), kde sú postavené dve kriketové bránky a eternitový (6m), kde je bránka len jedna. Veď nakoniec presvečte sa sami, fotky vám určite poskytnú lepšiu predstavu, o čom to tu vlastne "točím".

Návrat kráľovských analýz

2009-07-01T22:18:00.000+02:00

S počítačmi má človek niekedy komplikovaný život. Komplexný model analýzy hráča, ktorý som vytvoril v tvorivom ošiali minulý rok, bol uložený v súbore na mojom osobnom notebooku. Ten však nedávno musel putovať do servisu a s ním aj daný súbor. Bohužiaľ, akosi som ho pozabudol stiahnuť na USB kľúč a spustiť na inej mašinke. A čas bežal a notebook bol v servise už takmer 2 mesiace, ale konečne minulý týždeň dorazil a umožnil mi opäť sa patrične vyhrať s dráhovou štatistikou a aplikovať ju na toho ktorého hráča GK Bratislava. Ostatní si môžu dať na chvíľu pauzu, keďže tento príspevok je opäť raz patriotický (jedine, že by ma mali chuť finančne nadotovať a potom urobím analýzu aj iným :). Plním si tak resty za tri turnaje odohrané v roku 2009 - Trnava, Košice, Prievidza. Tri povrchy, tri rozdielne minigolfové ponímania.

Len malé pripomenutie pre poriadok veci. Graf zachytáva dráhu po dráhe priemer hraný vybraným hráčom, pričom pomocné linky predstavujú priemery víťaza resp. všeobecný priemer. Tieto čísla sú známe už z tradične uverejňovanej priemerovej matice, avšak pridanou hodnotou je delikatesa v podobe ratingu pridelenému hráčovi na každej dráhe. Zohľadňuje sa princíp porovnania výkonnosti voči ostatným hráčom, čo je určite zaujímavý a lákavý bonus. Ale teraz už samotná analýza...

Trnava - máj 2009

Košice - máj 2009

Prievidza - jún 2009

180.5 metra filcového ošiaľu

2009-06-28T13:11:00.002+02:00

Práve k tejto cifre som sa dopracoval, keď som si poctivo premeral dĺžku všetkých dráh položených v prievidzskom mestskom parku. To či je to veľa, alebo až príliš veľa nechám na vás. Ja osobne si myslím, že priemer približne 10m na jednu dráhu je dostatočný na to, aby overil schopnosti aj nervy každého minigolfistu. A to si predstavte, že na tohtoročných majstrovstvách sveta v Odense dosiahnu filcové dráhy celkovú dĺžku 213 metrov (nechcem nikoho strašiť;). Rakúsky Wasserpark vo Viedni disponuje dokonca ihriskom, ktorého celková méta leží na omračujúcich 232 metroch (12.86m na dráhu). Ešte sa vám netočí hlava? Počkajte si na štatistiky zo šiesteho podniku tohtoročnej sezóny. Uvarte si kávičku, pokojne sadnite a vyložte nohy na stôl, začíname...

Aby to hráči nemali jednoduché, tak prakticky polovicu turnaja sa museli vyrovnávať s dažďom, chladom a viacnásobným prerušením hry, avšak ani to nespôsobilo zreteľnejší pokles priemeru TOP10 oproti turnajom z predchádzajúcich dvoch rokov (37.470). Esami sa v porovnaní s inými ihriskami logicky šetrilo - najlepšie obišiel Laco Trnka s pomerom 36.11% (približne 6.5 esa na kolo), avšak sedmičkových "potešení" bolo neúrekom. Keby každá sedmička musela byť vykúpená jednou minútou skákania na trampolínach, ktoré sa nachádzali tesne pri ihrisku, správca by stopky zastavil na cifre 112 minút. Uf! Z pochopiteľných dôvodov dosiahla najvyšší kvocient sedmičkovosti dráha číslo 4 (slušne nazvaná vulkán), ktorá protokoly obohatila o 37 kúskov. Zároveň opäť zaujala štatút dráhy smrti s unikátnym priemerom 3.162 (minuloročné MSR priniesli priemer 3.490!). Pre mňa osobne je miernym šokom 13 sedmičiek na holubníku. Až mám pocit, že v protokoloch sa kompenzovali chyby a na danej dráhe to reálne až tak zle nevyzeralo, ale budem sa snažiť veriť tomu, čo hovorí papier, a preto zdvihnem varovný prst.

Z oficiálnych výsledkov by sa mohlo zdať, že odstavec zameraný na tímové štatistiky by mohol dostať podtitul 1.MTGC Prievidza a ono je to skutočne tak. Až na jedenástich dráhach boli najlepší, pričom najviac vyžmýkali súperov na trojici holubník (náskok 0.417 úderu), monza (0.306) a kasička (0.222). Ale aby som neskĺzol do fádnosti, pozriem sa aj na iné manšafty. Dve priemerovo najobtiažnejšie dráhy už tradične odniesla ťažká parta z GK Bratislava (vulkán 2.333 a ľadvina 2.694), jedinou tímovou esovkou sa môže pochváliť ADARA Trnava (prirodzene na bočnej jamke), no a gastroenterológa bolo nutné volať Košičanom pre silné bolenie brucha na prievidzskom filcovom bruchu (strata na konkurenciu v priemere 0.556 úderu).

Pohľad na jednotlivé mená, ktoré sa zapíšu do štatistickej mini siene slávy s podtitulom Prievidza 2009 začnem všeobecným konštatovaním. Prvá dráha - jednookno - najviac "próbe" úderov, no žiadny hráč s priemerom pod 2.000. Mierne sklamanie. O tom však nemusí hovoriť nové minigolfové meno v tejto časti štatistického prídelu - Matúš Hlaváč. Úžina mu nebola dostatočne úzka, a tak na nej vystrúhal najlepší priemer 1.333. To najlepšiu vag... moment ,ešte raz (aby som bol diplomat a ostal politicky korektný). Najlepší vulkán, prepitujem VULKÁN, mala Martina Kozáková od nás z GK Bratislava s výborným skóre 1.500. Priečky boli dráhou, na ktorej hráči zaznamenali najmenej, iba 6 es. To však nebol prípad slovenskej minigolfovej superstar - Laca Trnku, ktorý si tu určite z chuti zakričal "yes" dva krát a dopomohol tým priemeru 2.000. To ho asi naladilo natoľko, že hneď na nasledujúcej dráhe, gentlemen, takisto dokázal svoju vrcholnú palebnú silu (1.333).

Druhú tretinu okruhu (priekopa) jednoznačne najlepšie začínal hráč, ktorého som na tomto mieste článku aj očakával, vzhľadom k tomu, že som bol svedkom jeho tréningových úderov na priekope. Hráč GK Bratislava, Ľuboš Zontág, priemer 1.500. Ďalšia privatizácia prebehla na kameňoch. Štatistická matica najlepší priemer ukázala Ľubovi Parákovi (1.500), avšak ten sa k dráhe postavil iba v dvoch kolách (do tretieho už nenastúpil), takže primát najlepšieho kamenára presúvam Ivanovi Bušovi takisto so skvelým priemerom 1.833. Liftovací trenažér v podobe bočného okna patrí opäť Lacovi Trnkovi (1.500), na uhle svoj talent predviedol jeden z prísľubov prievidzskej liahne, Miro Čibik (1.500). Správnu kombináciu na odomknutie trezoru poznal Rado Struhár, ja vám ju prezradím - 1.833. Súkromnou dráhou sa stala ešte jedna označovaná ako dvojokno, kde prepracovanou technikou úderu exhiboval Oliver Kažimír (1.667).

Na záver sa ešte oplatí spomenúť esový streďák u René Šimanského, Laca Trnku, Eriky Oršulovej a bezchybný holubník pre náčelníka Tibora Mészárosa. Tibor sa v závere obzvlášť činil, veď na monze, holubníku a ľadvine nebol nik lepší ako práve on. Ak by ste ho náhodou chceli vyzvať na súboj, máte možnosť už čoskoro v Brezne, ale pozor, oskalpovať vás poľahky môže aj tam...