Mikulášsky prídel z Magury

Zatiaľ čo v rámci svetového golfu ešte stále zamestnáva množstvo zahraničných spravodajských kanálov kuriózna (aj keď to vyzerá, že viac-menej triviálna) aféra Tigera Woodsa, na poli slovenského minigolfu je kľud a hrobové ticho. Čo z toho vyplýva? Tiger by si mal vybaviť registráciu v niektorom zo slovenských minigolfových klubov, začať hrať ligu a mal by pokoj. Ale nie o tom som chcel...

Keďže sa (takmer) nič u nás momentálne nedeje, treba opäť trošku nakopnúť rozumové receptory slovenských minigolfistov. A najlepšie tých, ktorí sa zúčastnili nedávneho magurského víkendu. Aj tam totiž fungovala visutá štatistická jednotka, ktorá na dráhach zbierala cenné dáta. Tie dorazili dnes v mikulášskom balení, takže ich môžem teraz a v tomto priestore okomentovať. Hneď z kraja pripomínam, že došlo v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi k pozoruhodnej obrode úrovne (merané prostredníctvom priemeru TOP20). Takmer všetky dráhy zaznamenali pozitívny progres (výnimkou je iba labyrint, drobný pokles priemeru o 3.7%). Najmarkantnejšie to bolo badať na segmentoch. Do nedávnej histórie ešte strašiak, avšak prišiel doktor Trnka, vybral fonendoskop, popočúval pacienta a predpísal medicínu. A tá, čuduj sa svete, zafungovala úžasne. Informácia sa rozšírila a výsledkom je konečne solídny segmentový priemer 1.545 (zlepšenie o 20.3%!) a takmer trojnásobný počet esových zásahov v porovnaní s februárovým turnajom (pri rovnakom počte hráčov). Asi ani netreba podotýkať, že najlepší priemer si zo segmentov odniesol práve Laco Trnka (1.000).

Keď už sme pri výkonoch na konkrétnych dráhach, pozrime sa, čím sa vytasili ostatní minigolfoví bádatelia. Alebo žeby úradoval iba Trnka? Čiastočne áno. Urologické vzdelanie predviedol na ľadvine (1.000), zarebeloval aj na prúdoch (1.000) a v tandeme s Marcelom Korinkom sa nestratil v labyrinte (1.000). Aha, ešte som zabudol, že blesk v jeho podaní obohatil štatistickú maticu obohatil o cifru 1.143. Holt, kto umí, ten umí, kto nie, ten čumí. Čumieť však nemusel čerstvý dedko, Tibor Meszáros na lopingu (1.222) a ani partička M. Jagerský/M. Ištván na najťažšej dráhe ihriska - šikmom okne (obaja 1.444). Nikoho ďalšieho už špeciálnym spôsobom vypichnúť nemôžem a tak si budete musieť vystačiť s tým, že vám poprajem šťastnú ruku pri predvianočných nákupoch a snáď sa ešte tento rok pri nejakom článočku stretneme.

Ma-Ma-Ma-Magura

Nie, nemám žiadny lingvistický problém s vyslovením miesta, kde sa uplynulý víkend zišlo 27 organizmov, ktoré odložili športovú hybernáciu a nechali si do žíl napumpovať zopár miligramov pravého a nefalšovaného minigolfového adrenalínu (pozor, substancia veľmi návyková!). Totiž, výsledková tabuľa jasne naznačila, kto v konečnom účtovaní hral prím. Dešifrácia kódu by vyzerala následovne: Maroš-Marián-Marcel. Stále nič? Nevadí. Zvyšok reportu je to od toho, aby dal adekvátnu odpoveď a uviedol veci na poriadok.

Magurské víkendy sa už stali neoddeliteľnou súčasťou pre minigolfových fajnšmekrov, ktorí si na jediné kryté ihrisko na Slovensku chodia pravidelne jednak udržiavať formu/úder, či jednoducho sa zabaviť (niektorí aj na úkor druhých) a zasúťažiť si s ostatnými tak trochu iným než obvyklým spôsobom. Metelica, ani snežné výlevy neskorej jesene turnaj tento krát nesprevádzali, ale zato prišiel víchor zvaný Trnka, ktorý v prvý hrací deň (7 kôl) s patričnou razanciou poohýbal všetky možné dráhové spoje a výsledkom bolo ohromujúcich 84.42% es a priemer 13.43. Klobúk dole.

Druhý deň však víchor neprerástol v uragán, ale za záhadných okolností zmizol a v následnej hmle, ktorá sa rozľahla novembrovou Prievidzou, najlepšie orientačné schopnosti (=minigolfový um ;) ukázal malý veľký muž - Maroš "Mako" Jágerský. Ten turnaj vyhral s minimálnym náskokom jedného úderu (14.67) pred Mišom Ištvánom (14.78) a prekvapením víkendu, Ivanom Švejdom (14.78), ktorý o druhú priečku nakoniec prišiel až v rozboji. O vyrovnanosti špičky svedčí aj rozdiel medzi prvým a šiestym v poradí - zanedbateľné 2 údery.

Všeobecne však treba konštatovať, že úroveň a kredibilita "Magura open" išla jednoznačne hore. Osemkrát bola pokorená méta 12-ich úderov na kolo (k vytúženej 11-ke chýbal skutočne iba krok), priemery sa výraznejšie vylepšili (TOP10 hrala 15.09, pričom minulú zimu sme sa dostali na 15.86 resp. 16.19!) a pole čiastočne vyrovnalo, čo bolo badateľné hlavne v párovej súťaži. Z trinástich dvojíc do play-off z prvej pozície smerovalo duo obhajcov Derzsi/Šimanský nasledované šošonskou úderkou Švejda/Andrássy, avšak k podivu púť oboch skončila hneď v štvrťfinálovom rozstrele (obzvlášť strata vedenia 4/0 dvojky Derzsi/Šimanský v súboji s juniormi Grófom/Zontágom je len ťažko uveriteľná). KO súboje patrili k mimoriadne dramatickým a dovolím si tvrdiť, že náboj a atmosféra, ktorý v sebe skrývali boli cenným testom schopností (hlavne psychických) jednotlivých hráčov. Hranie pod tlakom je na medzinárodnom fóre fakt.

Klinickú smrť v štvrťfinále prežil tretí pár základnej časti Korinek/Havlík, ktorý nazrel do priepasti lemovanej portrétmi Vlada Pravotiaka a Laca Ištvána. Dve dráhy pred koncom súboja ešte prehrávali 1/3, avšak zázračne vyrovnali a následne v rýchlej smrti pečatili postup a o niekoľko momentov neskôr aj celkový triumf po semifinálovom a predovšetkým finálovom súboji nad párom Csontos/Ištván M. (3/2). Poviem vám, moment rozhodnutia o postupe po údere na rozhodujúcej dráhe bol po emočnej stránke fantastický zážitok. Aj o tom je magurské (a akékoľvek iné) play off. Nikto si nemôže byť istý ničím. Rozhodujú detaily a sila momentu. Nepochybujem, že na začiatku budúceho roku o podobné momenty núdza určite nebude...

Výsledková listina z turnaja

Sklenka sem, sklenka tam...

Dubnické čísla boli čiastočne naznačené v predchádzajúcom článku, štatistické gro však prichádza na radu teraz. Treba poznamenať, že v Dubnici sa naplno prejavila sklenková eufória. Niektorým sklenky priniesli radosť, iní voľbu tohto materiálu prekaučovali (nie, sklenka na priečkach skutočne nebolo to pravé orechové). Faktom však je, že na dvoch dráhach si tento druh lopty svoju prácu splnil svedomito.

Na pyramídach tak mohlo dôjsť k medziročnému zlepšeniu o 13.85%. Druhou myslenou dráhou bolo samozrejme relatívne ľahké dubnické okno ("iba" 12. štatisticky najobtiažnejšia dráha okruhu), kde sklenka plne zužitkovávala lievikový kruh (videl som ju nepadnúť snáď iba jeden krát) a padala a padala... Bohužiaľ (alebo "bohudík"), nenašiel sa žiadny hrdina, ktorý by sklenený špeciál vyskúšal na koši. Tomu ja hovorím adrenalín ;)

Adrenalínom však bolo aj hranie už známej neférovej trubky, ktorá nesklamala a cez nervové zakončenia jednotlivých hráčov sa vydriapala až na post dráhy smrti - priemer 2.059. Zaujímavé však boli pozície iných dráh. Ľadvina vie na niektorých ihriskách prichystať hráčom nejedno nemilé prekvapenie, tá dubnická ale patrí k pomerne mierumilovným a eso-ľúbivým, keďže išlo o vôbec štvrtú najľahšiu dráhu. Podobne netradične sa umiestnil aj blesk, 9. pozícia a neexistencia päťky, šestky, či sedmičky jednoznačne naznačuje, že agresívny systém "na priamo" tu jednoducho nenašiel veľa priaznivcov. Na opačnom spektre skončil bláznivý most (15. miesto a zhoršenie priemeru o hrozivých 15.83 percenta!). Inde relatívne jednohubka, tú vážna prekážka pre skórovanie esa (padlo ich iba 76 - 2,24 na hráča), ale treba uznať, že stav jedného z mantinelov každopádne nebol plne vyhovujúci. Nech je ako je, zlepšený medziročný priemer až na pätnástich dráhach vystreľuje môj palec do pozície ukazujúcej jednoznačne nahor.

Svoju štatistickú robotu si opäť tvrdo odpracoval mladík z Prievidze s írskym designom vlasov. Rado Struhár esoval čo sily stačili a zároveň dával veľký pozor na to, aby na dráhach nezmätkoval. Výsledkom je 104 es (72.22 percentná úspešnosť) a iba 1 väčšia chyba (0.69%), no predpokladám, že váš tip, kde sa to stalo, by nesmeroval správnym smerom. Bola to totiž "trojka" na koši. Nevadí, stávajú sa aj horšie veci. Ale tie nás momentálne zaujímať nebudú, pretože sa pozrieme na popravčiu čatu, ktorá nekompromisne skoncovala s jednotlivými dráhami (keď tak nad tým premýšľam, to taktiež neznie príliš radostne, že!?).

Pyramídy preskočíme, lebo tam sa jednoducho esovalo, ale vlny už priniesli možnosť vytiahnuť sa. Najvražednejší pohľad tu používal Ľubo Parák (1.250). Dubnický loping je každoročne lotériou, no výherné lístky pre tento rok si zabezpečila dvojica Erika Oršulová - Rado Struhár (1.375). Znalcom priečok sa ukázal byť Vlado Pravotiak, ktorý zjavne používal zbrane vyššieho kalibru, pretože postačovalo osem dobre mierených rán (esovka). Na slimáku iba jeden testovací úder použil Ľuboš Zontág, zvyšných osem však zvoj cieľ našlo bez problémov (1.125). Z nížiny sa presuňme na náhornú plošinu, (vyvýšená časť ihriska) pretože labyrint, vulkán ani ľadvina neponúkli osamotené top-výkony.

Tam sa hneď z kraja esovalo. Zameriavač si totiž na prúdoch najlepšie nastavili ostrieľaní minigolfisti - Ľubo Andrássy a Vanda Kupcová. Čo dubnická trubka? Najlepší výkon bol na úrovni priemeru 1.375, ale keďže ho dosiahli až štyria borci, nebudem menovať. Meno však spomeniem pri okne. Minulý rok tu esového bobríka držal Kubo Kalník, tento rok úloha prischla inému bratislavskému skautovi. Ivan Buš nezaháľal a výsledkom je 8x číslo 1. Na akomkoľvek okne potešiteľná správa. Kubo však svojej povesti neušiel a parádu vystrúhal na segmentoch. Pri esovom amoku mu sekundoval iba Laco Ištván. Aj napriek tomu, že most bol v Dubnici prekliatou dráhou, našiel sa človek, ktorý esá z jamky lovil podozrivo často. Ivan Pätoprstý, priemer 1.250. No a dráhovú štatistiku zakončíme príznačne na blesku a s hráčom, ktorý celý blok otváral. Predpokladám, že jeho meno už vie každý vysloviť bez zakoktania, takže len pre poriadok - Radododo Stuhahahááár (1.125).

Ligová štatistika si dáva pauzu, uvidíme čo prinesie "magurská jedenástka". Predtým však ešte prinesiem môj pohľad na pozície v Slovenskom pohári, pretože aktuálna situácia si nejaký ten komentár určite zaslúži. Do počutia, priatelia...

Brezno späť v hre

Mysleli ste si, že som na Dubnicu a minigolfový turnaj, ktorý sa v nej pred nejakým časom uskutočnil zabudol? Omyl! Na Dubnicu sa nezabúda nikdy a na chvíle, ktoré síce už majú niekoľko dňovú patinu, si rád spomeniem. Obzvlášť keď nám svietilo slnko a teploty boli vysoko blahodárne, nie to čo máme vonku teraz (mimochodom počas celého roku, až na jeden turnaj, nám počasie a poveternostné podmienky priali k všeobecnej spokojnosti).

Tamojšie dráhy si prišlo omakať 34 neukojených minigolfistov (resp. v sobotu ešte 35), ktorí chceli byť pri rozlúčke so súťažným minigolfovým rokom na Slovensku. Prvá bojová línia z klubu ADARA Trnava sa nachádzala na fronte vo Vadúze a tak by niektorí mohli v Dubnici očakávať miernejšie výkony. Aby som bol adresnejší, papierovo sa predpokladala čiastočne nižšia úroveň priemerov. Ale, čuduj sa svete, nič takého sa neudialo. Práve naopak. Ak si zoberieme najlepších 10 hráčov víkendu, tak ich priemer sa dostal na najnižšiu úroveň za posledných 6 rokov (24.81). Pre istotu som vzorku rozšíril aj na TOP20, ale graf v podstate potvrdzuje to, čo som tvrdil už po predchádzajúcich turnajoch. Liga výkonnostne (aspoň pokiaľ hovoríme o horizonte posledných piatich rokov) neupadá!

V Dubnici nastala obroda manšaftu z Brezna. Ešte niekoľko týždňov nazad, počas filcového turnaja v Prievidzi, bolo márne hľadať MTGK Brezno na výsledkovej tabuli, pretože tím nasadený nebol. Dnes MTGK Brezno môže vyčkávať na odpálenie novej sezóny s relatívne príjemnými pocitmi (aspoň v nadväznosti na výkony z konca sezóny). Dubnický turnaj ich totiž zastihol v skvelej forme. V sobotu síce ešte nestačili (26.60) na machrov z Bratislavy, ktorí vyhrali s komfortným náskokom 21 úderov (25.55), a zároveň museli odrážať nápor exmajstrov z Prievidze (26.85), no do nedeľného rána sa vyspali do ružova a hlavne druhá polovica hracieho dňa bola z ich strany unikátna. Súčtami 116 a 118 poslali všetkým vrúcny pozdrav a zaknihovali vôbec prvé tohtoročné víťazstvo (24.65), ktoré ja osobne vnímam z hľadiska ligovej atmosféry a zdravej konkurencie veľmi pozitívne. Na druhé sa posunula 1. MTGC Prievidza (25.65), no a tretie, tak trochu utrápené, si domov odniesla Bratislava (26.20). Suma sumárum, jesenným ligovým šampiónom sa stala GK Bratislava, ale rozstupy v ligovej tabuľke predznamenávajú tuhý boj o absolútny primát budúci rok. Ako Bratislava, tak aj Prievidza a Brezno ešte budú mať totiž možnosť využiť domácu pôdu (aspoň ja osobne s tým počítam, o termínovej listine samozrejme rozhodne zimná konferencia).

Jednotlivci stepovali v rytmoch platne, ktorú niekto zabudol vymeniť. Všetko známe piesne, medzi ktorými nechýbal ani tradičný šláger v podaní Rada Struhára (najlepší víkendový priemer 23.125). Ale... vyzdvihnem určité bonusy, ktoré sa oplatí spomenúť. 4. a 3. miesto (absolútne) Peťa Bubelínyho dokazuje, že po dánskej stáži sa naladil na tú správnu vlnu, z čoho samozrejme výrazne profituje MTGK Brezno. No a máme tu aj netradičné mená v horných poschodiach výsledkových listín, čo ma veľmi teší, pretože minimálne u jedného z nich som tvrdil, že to bude len otázkou času. Posúďte sami. Sobota – Jaroslav Murín (9. miesto absolútne, 2. medzi juniormi), nedeľa – Marco Gróf (9. miesto absolútne). Mladí hráči, nové mladé pušky...

TOP3 deň1
1. Rado Struhár, 1.MTGC Prievidza 22.50
2. Jakub Kalník, GK Bratislava 23.50
3. Marcel Korinek, GK Bratislava 23.75

TOP3 deň1
1. Laco Ištván, MTGK Brezno 23.25
2. Rado Struhár, 1.MTGC Prievidza 23.75
3. Peter Bubelíny, MTGK Brezno 24.25

Bodka na záver - Ajajaj song v podaní Rada Ledníka.

Ukážka kvalitnej video-propagácie minigolfu

Dobre zvládnutá propagácia patrí k silným zbraniam v arzenáli marketingových špecialistov a práve marketingoví odborníci resp. minigolfoví nadšenci z Nemecka vytvorili mimoriadne atraktívny klip venovaný podpore minigolfu v spolkovej republike. Názov kampane je výstižný - "Do the right thing" (Konaj správne) a jeho prevedenie jednoznačne dokazuje, že minigolf za žiadnych okolností nie je nudným športom. Práve naopak, ponúka množstvo neopakovateľných a emotívnych momentov. Až sa sám niekedy čudujem, že ho na Slovensku aktívne nehrá viac ľudí. Koniec koncov, emotívne zážitky sú veľmi podobné. Kvality shotu môžete posúdiť sami...

Prievidzské okno podlamovalo nohy

Nedávno sa v kolóne zasekli štatistiky k ružbašskému víkendu, tento krát podobný osud stretol aj čísla z prievidzského ligového dvojkola. Nedá sa nič robiť, moja osoba zaznamenáva v poslednom období značné syndrómy minigolfového "vypálenia sa" (bohužiaľ to bolo cítiť aj na dráhach) a tak to potom vyzerá aj na blogu. Ešte šťastie, že sezóna si dá na chvíľu oddych a dopraje ho aj mne, ale predtým, než sa uložím na zimný spánok (alebo nazvime to radšej obdobie tvorivej hybernácie, aj keď človek nikdy nevie...) ostáva dopovedať nedopovedané.

Nepredpokladám, že liga hraná čisto na prievidzskom novom eternite bude každoročnou tradíciou (vzhľadom k existencii filcovej osemnástky), takže štatistika plných ôsmych okruhov na tomto ihrisku môže byť pokladaná za malú oslavu. Ihrisko to určite nie je jednoduché, ale vysoko férové a aj vzhľadom k nízkemu veku, kvalitatívne vyhovujúce ligovým potrebám. Srdce okruhu sa nachádza cca. uprostred, kde si majestátne hovie šikmé okno. Prvých sedem dráh odohraných relatívne v pokojnom móde, avšak potom, šup, ôsma dráha a ostrý test nervovej sústavy a správneho gripu, švihu a presnosti. Dôkazom je výstup z analýzy, ktorý hovorí zrozumiteľnou rečou. Šikmé okno - priemer 2.561 (druhá najhoršia - trubka 2.083). Jednoznačný titul dráha smrti a dovolím si tvrdiť, že jedno z najzradnejších a najzákernejších miest na slovenských eternitových ihriskách (v tejto súvislosti ma napadá, že by sa oplatilo vymyslieť anketu práve na tému najnepríjemnejšia eternitová dráha v SR, podnety mi môžete ihneď začať posielať na email).

Aj nepríjemná trubka vie vyčariť úsmev

Hráčom víkendu, ako je známe, sa stal junior Rado Struhár. Aj tu číselná mágia neklame a výsledkovú listinu krásne dopĺňa. Tri štvrtiny (pre tých ktorí holdujú percentám, 75%) všetkých jeho esových atakov skončilo úspešne v jamke. Keď sa k tomu pridá najnižšia kazivosť (1.39% veľkých chýb), nie je čo riešiť a stačí len utrieť prach na polici určenej pre nové víťazné trofeje. Slovenský minigolf však nie je iba o Radovi Struhárovi. Osemnásť dráh ponúka dostatok možností odniesť si čiastkové víťazstvo a sprivatizovať si niektorú z dráh (či aj viac) pre seba. Ako to teda vyzeralo na tomto poli? Začnime lopingom. Dráha, ktorá väčšinou predstavuje neznámu, si nezgustla na Petrovi Murínovi a Ivanovi Pätoprstom (1.250). Ľadvina v Prievidzi najlepšie fungovala Kubovi Kalníkovi (esovka), lovcom slimákov sa stal pre zmenu ďalší matador Laco Ištván (esovka), ktorý tak zakončoval mimoriadne úspešnú pasáž so štyrmi esovými dráhami po sebe (od streďáku vrátane)!

Smrteľnému oknu život do žíl vlial Rado Struhár (1.625). Hneď na ďalšej máme mostového špecialistu Marcela Korinka, ktorý sa o dráhu podelil s breznianskym lodivodom Vladom Pravotiakom (esovka). Pred trubkou si senzor nastavil Ivan Pätoprstý a ten ho nesklamal v ani jednom prípade (esovka). Keď už sme pri Ivanovi, smolné pôsobenie na okne ho nakoplo takým spôsobom, že pasáž most - vulkán odohral v duchu par excellence, čo predstavuje iba 5 chýb v priebehu ôsmych okruhov. Veľmi, ale veľmi slušné. Prejdime však na záverečnú pasáž. Ďalšia technická dráha na radare - priečky. Tie sadli adarskej úderke Palovič/Andrássy (1.250). Pri prúdoch si chuť nenechal pokaziť Peter Bubelíny (esovka), vlnám Adieu! zamával dvojlístok Rado Struhár/Ivan Švejda (esovka) a segmentovým gurmánom sa ukázal byť Ľuboš Zontág (esovka). No a kto si pred záverečným podpisom do výsledkového protokolu zakričal "Yes" na blesku najviac? Marcel Korinek s Oliverom Kažimírom (obaja 1.125). A čo ostatní? Niektorí sa zašívali, iným padali sedmičky (35 kusov), alebo jednoducho nemali dostatok šťastia preniknúť medzi vyvolených. Možno nabudúce...