Štyria z piatich očných lekárov videli eso

Na dáta zozbierané počas uplynulých majstrovstiev v Brezne sa dá pozerať z dvoch strán. Buď v kontexte turnajov odohraných na tomto ihrisku v minulých rokoch alebo cez porovnanie s ostatnými turnajmi ročníku 2010/11. K prvému bodu som sa čiastočne už vyjadril v poturnajovom reporte. Ihrisko prešlo významnou úpravou (z hľadiska štatistického) smerom k zvýšeniu obtiažnosti okruhu a logicky išli hore aj zahrané cifry. Oproti minulému roku sa síce hranica priemeru hráčov TOP10-ky znížila, ale pre daný rok bola charakteristická absencia viacerých kvalitných hráčov a takéto jednoduché porovnanie by situáciu skresľovalo. Lepšie je nahliadnuť do rokov predchádzajúcich. Tam sa desiatka najlepších pohybovala na hranici 24 resp. aj hlbšie pod ňou, čo už plne potvrdilo fakt, že kombinácia a charakter dráh z roku 2011 mala priradený par minimálne o jeden úder vyšší ako bolo zvykom v Brezne doposiaľ.

Aj napriek tomu, že ihrisko viedlo psychologickú vojnu s viacerými hráčmi, kaliber eternitových nervových zabijakov nedosiahlo. Také trnavské Národné minigolfové centrum alebo lesný okruh v Častej fungujú na úplne odlišnej vlnovej dĺžke. Každopádne, zaznamenal som celkom zaujímavý úkaz, ktorý je cudzím aj pre menované ihriská. Priemer iba štyroch dráh sa pozrel pod „bezpečné“ pásmo 1.500 úderu. A to si skutočne nemyslím, že to bolo spôsobené vyslovene zlyhaním samotných hráčov. Veď aj v rámci očisteného priemeru TOP30 by som takto narátal iba 6 dráh. Čiže, aby som to uzavrel - nervové vlákna boli šponované kontinuálne a s dostatočnou intenzitou.


Azda najzreteľnejšie som zachytil navreté krčné žily nikde inde ako pri tradičnej breznianskej dráhe smrti – okne na kline (2.180), ktoré predstavuje jednu z najšpecifickejších minigolfových svätíň v rámci všetkých ligových štácií. Mierne strhaný výraz mohlo niektorým spôsobiť aj chronologické porovnanie priemerov na dráhach priečky resp. rovné okno. Došlo totiž v nezanedbateľnému prepadu kvality priemerov, čo jednoznačne naznačuje, že platne prešli zmenou. A zdá sa, že zmenou z pohľadu hráčov nijako príjemnou.
Naopak, mimoriadne príjemnú záležitosť predstavuje pohľad na iné číslo štatistiky. Ukazovateľ podielu zahraných esových úderov sa u jedného hráča dotkol neba. Predpokladám, že väčšina z vás by bola schopná teraz vysloviť jeho meno do piatich sekúnd. Áno, ide o Peťa Bubelínyho. A aká je teda hodnota, ktorá dokázala rozhýbať centrum môjho mimozmyslového vnímania? 80.56%. Ak ju niekto počas najbližších piatich turnajov prekoná, prezradím mu tajomstvo ako sa starám o svoju pleť ;)
Príležitosť rezervovať si malú dermatologickú debatu s Marošom Havlíkom máte už na úvodnom podujatí nového ligového ročníka v Dubnici. No a počas psychologickej prípravy si chvíľu môžete skrátiť pohľadom na dráhových golfistov – špecialistov (mimochodom Marcel vyesoval priečky už druhý turnaj v rade!):

dráhahráč(i)priemer
lopingO. Kažimír / L. Trnka
1.250
priečkyMarcel Korinek1.000
okno/šikmé
Peter Bubelíny1.125
uholP. Bubelíny/ R. Šimanský
1.000
platoMichal Maňaska
1.000
slimákIvan Švejda
1.125
trubkaĽ. Andrássy / P. Bubelíny
1.000
segmentyI. Buš / L. Trnka
1.125
okno/rovné
Peter Bubelíny1.000
most
Lukáš Barylík
1.125
blesk
Rado Struhár
1.000

Pozrieme sa v roku 2015 do Monaka?

Monacké kniežactvo síce patrí k nejmenším štátom sveta, ale pokiaľ ide o jeho atraktivitu, tá sa nachádza niekde na opačnej strane spektra. Bohaté a luxusu-chtivé celebrity to zistili už dávno, teraz prišiel čas na minigolfové osobnosti. Aspoň sa tak zdá. Dokumenty Svetovej minigolfovej federácie (WMF) totiž naznačujú, že rok 2015 by mohol byť tým správnym momentom na zorganizovanie svetového šampionátu na mieste, ktorého symbolom sú rýchle autá, honosné jachty, luxusné hotely, drahé módne butiky, či slávne kasíno Monte Carlo. Skrátka všetko, čo veľmi dobre poznáme z turnajov v rámci Slovenskej ligy :)

Lokálna spoločnosť zodpovedná za prípravu a usporiadavanie podujatí v Monaku totiž prejavila záujem priniesť najvýznamnejšie podujatie minigolfového univerza práve do tohto kúta sveta a momentálne prebiehajú rokovania na úrovni WMF. Skúste si to predstaviť. Cez deň ľahučký tréning, podvečer malá návšteva exkluzívnych obchodov, večer rozohriatie v lokálnom kasíne, no a v noci hlavná fáza sústredenia v útrobách niekoľko miliónovej jachty. Spoločnosť nechávam na vašej fantázii. Mám pokračovať? Myslím, že to nie je nutné. Aj tak všetko bude inak ;) Ak by ste však verili v opak, začnite sa pomaličky pripravovať na ovzdušie preplnené luxusom a hriešnymi myšlienkami, nezabudnite však na jednu podstatnú vec. Základom je minigolfová zdatnosť a osobnostné kvality predurčujúce na absolvovanie Monackého dobrodružstva...

Bratislavský štvrtý šampiónsky zárez

Predpokladám, že sa našla početná skupina návštevníkov stránky, ktorí očkom zavadili o extraterestriálny obrázok s podivnými individuami a jedným z nich dokonca zvierajúcim šampiónsky pohár.
Predtým ako sa pustím do zhodnotenia „majstrovského“ víkendu by som rád veci uviedol na pravú mieru. Faktom je, že pod silným vplyvom emócií sme (myslené GK Bratislava) na 2 sekundy nedokázali udržať svoju skutočnú identitu v tajnosti a foto technika bola práve v tom momente na blízku. Bohužiaľ, fotka neprešla včas grafickou korektúrou a mimozemské odhalenie bolo dokonané. Dovoľte mi sa touto cestou za odhalenie skutočnej identity všetkým hráčom (ako aj sebe) ospravedlniť a ako náhradu ponúkam fotku už oficiálnu.

Formalitka by bola za nami a pozrime sa, čo vlastne predchádzalo situácii, kedy šampiónska fotografia vznikla.
Minigolfové majstrovstvá na akejkoľvek úrovni by mali predstavovať špeciálne podujatie, ktorého charakter sa tak trochu vymyká bežnému rámcu. Či už po organizačnej stránke, atmosférou, kvalitou zázemia, ale pochopiteľne predovšetkým samotnou hrou a prístupom jednotlivých hráčov. Dovolím si tvrdiť, že MSR uskutočnené v Brezne sa od štandardného Slovenského ligového turnaja nijako dramaticky (na pár výnimiek) neodlišovali. Či je to dobré, zlé, alebo vlastne úplne jedno, nechám na posúdení každého účastníka podujatia. Ja len z môjho pohľadu skonštatujem, že čím väčšia bude v budúcnosti snaha o maximalizáciu atraktivity a vyprofilovanie podujatia tohto typu v slovenských podmienkach, tým lepšie pre náš šport.

Napísal som síce, že MSR nijako mimoriadne nevybočovali zo zaužívaného ligového rámca, ale priebeh samotného turnaja bol predsa len dostatočne špecifický a korenistý zároveň.
Porovnávať dosiahnuté výsledky s predchádzajúcimi rokmi prakticky nie je možné (TOP10 – 24.99), pretože organizátor sa rozhodol zmeniť dve tradičné tzv. esové dráhy (samozrejme, je to plne v jeho kompetencii) za dráhy náročnejšie, hodné účastníkov majstrovského podujatia. A zdá sa, že to nemal robiť. Prečo? Stačí ak napíšem, že takmer polovica všetkých výsledkov zahraných počas víkendu mala výrazne čierny odtieň? Alebo, že až 26 sedmičkových tragédií prislúchalo hráčom nasadených v lige tímov?

Ihrisko po úvodnej pyramídovej povinnej jazde ponúklo minimum priestoru na vydýchnutie a na oddychovú pasáž sa mohlo rovno zabudnúť. Vytrápili sa skúsení harcovníci, úsmevy mrzli na tvárach talentovaných mladých pušiek a tí, ktorí si prišli pripomenúť (prípadne absolvovať premiéru – toto skutočne nie je správny prístup!) ako chutí liga, ihrisko doslova zomlelo. Právo napísať metodickú príručku však prináleží jednému a to sto percentne. Petrovi Bubelínymu. Turnaj síce zahájil nevýraznou 27-čkou, ale všetko, čo v jeho podaní nesledovalo potom, znesie prísne kritériá kvalitnej hry. 19-21-20-22-23-23-22 . Sedemkolo s priemerom 21.43, celkové MSR za 22.13 a za odmenu titul nového Majstra SR, kráľa Slovenského pohára ako aj víkendového predátora. Pre mňa určite pamätný moment (v rámci tejto sezóny zatiaľ najvýraznejší). Škoda že počasie prekazilo plánované super-finálové kolo. Aspoň by som mal príležitosť z tejto spanilej jazdy urobiť aj nejaký video materiál a zároveň si vychutnať rysujúci sa boj o zvyšné medaily, predovšetkým v mužskej kategórii.
Oplatí sa spomenúť aj hráčov, ktorí ešte ako-tak dokázali rozoznať obrysy chrbtu „Buba“. Pre absolútne druhého „nabúchaného“ Ľuba Zontága išlo asi o 76. turnaj roku (strata 18 úderov – 24.38), tretí Miro Čibik (strata 20 úderov, 24.63) pre zmenu dokázal, že momentálne predstavuje juniorského lídra (existuje reálna šanca, že všetci traja sa stretnú v Stockholme v spoločnom národnom drese).


Majstri SR 2011priemer
muži (25)
Peter Bubelíny22.13
ženy (5)Erika Oršulová
28.63
seniori (13)
Ivan Roemer (medzinárodný)
25.25

Ivan Buš (majster SR)27.13
juniori (7)
Miroslav Čibik
24.63
juniorky (1)
Kristína Páleníková
49.88

Víťazi Slovenského pohára 2010/11body
muži (33)
Peter Bubelíny307b
ženy (5)Veronika Videnová
124b
seniori (15)
Ivan Roemer
251b
juniori (13)
Miroslav Čibik
270b
juniorky (1)
Kristína Páleníková
0b

Niečo však v článku stále absentuje. Chrbtová časť Slovenských minigolfových turnajov a hybný motor hráčskych vášní – liga tímov. Určite dravšia ako rok predtým a testujúca psychickú odolnosť dvoch hlavných rivalov až do Grand Finale. Bronzový post si v konečnom účtovaní zabezpečil tím, ktorý by za určitých okolností mohol reálne pomýšľať aj na boj o titul. Domov dvoch najlepších hráčov v rámci Slovenského pohára - MTGK Brezno (1 sezónne víťazstvo, najlepší výkon 501 úderov).

Hlavná pozornosť sa však upierala na ex-šampióna – tím ADARA Trnava a obhájcu GK Bratislava. Počas sezóny mali oba manšafty svoje vzlety aj pády. Rok začal tvrdým úderom bratislavských, pred vyvrcholením však situáciu na šachovnici pod svoju moc prebrala ADARA Trnava. Motivácie boli vybičované až za zdravú úroveň, vyhrať však mohol iba jeden. Lepší, šťastnejší, krajší? Dohodnime sa, že úspešnejší...
ADARA Trnava šancu nevyužila, pod tlakom jednoznačne zaváhala a s odstupom pripomínajúcim pritisnutých milencov (cháp ½ bodu) sa odela do strieborného rúna (7 sezónnych víťazstiev, najlepší výkon 476 úderov). Premárnená šanca ambiciózny trnavský tím určite zabolela, ale ja tvrdím, že z každej negatívnej veci sa dá vyťažiť niečo pozitívne. Možno nie okamžite, ale po odoznení emócií sa veci zvyknú javiť v inom kontexte...

GK Bratislava samozrejme bez váhania ponúknutú šancu (po prvom okruhu náskok 14 úderov, po druhom dokonca luxusných 27) s absolútnou vážnosťou chopila do vlastných rúk a vrátila sa späť na pozíciu, ktorú dobre poznala počas veľkej časti sezóny (7 sezónnych víťazstiev, najlepší výkon 462 úderov). Zlaté blúznenie staro-nových šampiónov, vďaka uvoľneniu napätia v nervových zakončeniach, vyústilo do vodného kúpelu a improvizovanej súťaže o post Mister mokré tričko. Na výsledky malého kontestu sa ma však nepýtajte. Ostali zapečatené na ihrisku ;)

Ďalšia historická kapitola slovenskej minigolfovej ligy vstúpila do dejín, je čas vzhliadať k tej nasledovnej. Bude hodnotnejšia a prinesie viacero neopakovateľných okamihov? Tak to si píšte, že áno. Každopádne, máte to aj vy vo svojich vlastných rukách!

Z tajných spisov občana X

Sobota ráno.
V kalendári vidím meno Lujza. Hm, nikoho takého nepoznám, takže dnes môžem na kvalitnú oslavu rovno zabudnúť. Nevadí, nájdem si nejakú inú zábavku... ale, akú? Počkať... akurát pozerám lokálne noviny a čo nevidím - tento víkend sa u nás v Brezne uskutočnia akési Majstrovstvá v minigolfe. To znie zaujímavo. Poobede sa tam skočím pozrieť...

Sobota 13:00
Blížim sa k minigolfovému ihrisku a hneď z diaľky počujem, že dajakí chlapci tam hulákajú a zatínajú päste. Tuším bude bitka. Zrýchľujem krok, aby som sa mohol zúčastniť, veď z boxerských tréningov si ešte čo to pamätám...
Aha, takže žiadna bitka. Aspoň nie tá pästná. Pôvabná slečna mi pri vstupe do areálu vysvetľuje, že súťaž už začala a tie výkriky sú prejavmi radosti po úspešných úderoch. Ty bisťu, ale tu sa kričí ako na dajakom tréningu japonských karatistov. No veru, toto si pozriem.

Sobota 14:00
Podarilo sa mi hodiť reč s pár zhovorčivými účastníkmi turnaja a zistil som základné informácie, aby som sa aspoň trochu vedel zorientovať, pretože minigolf som naposledy hral pred desiatimi rokmi a to bola úplne iná pesnička. Poviem vám, títo borci vyzerajú lepšie ako americký golfisti. Súkajú tam jedno eso za druhým. Pozrel som aj výsledkovú listinu a všimol som si, že po prvom kole vyhráva nejaký trnavský klub. To im Brezňanci nevedia ukázať, kto je tu pánom?!

Sobota 15:30
Na chvíľu som si odskočil, ale už som späť. Druhé kolo dohrané. Rozprával som sa s vtipným chlapíkom z Bratislavy a vyzeral byť celkom spokojný. Úsmev mal od ucha k uchu a tvrdil mi, ževraj „My, to máme radi od zadu...“. Chvíľu som na nehol civel, že či sa nezbláznil, ale druhý vysmiaty (podľa farby dresu tiež bratislavčan) ma ukľudnil, že to bolo myslené v súvislosti s priebežnými výsledkami. Hodil som očkom na výsledkovú tabuľu a pochopil som. 1. Adara Trnava, 2. Brezno, 3. GK Bratislava. Rozdiely minimálne.

Sobota 16:00
Prichádza šedý mrak a začína pršať. Bežím rýchlo do krčmy doplniť tekutiny.

Sobota 18:00
Trochu som sa zakecal s chlapmi v krčme, ale keďže ma ten minigolf dajako chytil, idem ešte trošku pozrieť, čo tam tí blázni stvárajú.

Sobota 18:30
Poviem vám, bol som preč niečo cez dve hodiny, ale takú zmenu som nečakal. Atmosféra pomaly ako na argentínskom futbale. Jedny kričia z plného hrdla „Poďme ADARA“, iný zas „Makáme chlapi...“. Prisahal by som, že som počul aj rapkáč. Zjavne ide do tuhého, lebo každú chvíľu sa niekto chytá za hlavu a výrazy na tvárach niektorých účastníkov majú jemne hororový nádych. Nie som si istý, ale mám pocit, že sa blíži záver hracieho dňa, lebo veľa hráčov už dohralo a tí, ktorí sú povzbudzovaní sa akurát dostali na 17-tu dráhu. Pýtam sa mladého chalaniska, že kto vyhráva. Iba mi úsečne odvrkne - „Je to tesné, tuším je rozdiel iba 2 údery...“. No z toho teda múdrejší nie som. Idem sa pozrieť priamo ku dráhe, možno mi povie niekto iný...
Priblížil som sa ku poslednej dráhe, ale stihol som iba na moment zachytiť obrovskú radosť príjemného chlapíka, keď ku mne pristúpil akýsi pán a vykázal ma ďalej od hracieho priestoru. Úprimne poviem, že ma to nahnevalo a zreteľne som mu tlmočil môj postoj. V momente sa na mňa vrhlo asi 50 párov zamračených očí, tak som radšej odišiel preč. Nebudem kaziť zábavku iným. Dnes nie...

- vybrané z denníka istého obyvateľa z Brezna -
24.-28.8.