Približne niekedy v marci (záleží od počasia) sa väčšina minigolfistov definitívne preberie zo zimnej letargie a ide hľadať stratený úder (horší prípad) alebo sa psychicky preorientovávať z halových podmienok na outdoorové (lepší prípad). Všetko za účelom riadneho nastavenia formy na štart ligového ročníka, ktorý za štandardných okolností nastáva v prvých májových dňoch. Osud, vôľa, či zhoda okolností – vyberte si čo vám najviac pasuje - určili že v roku 2011 bude v kalendári poznámka o zahájení ligy zaznačená už pri dátume 26. marec. Pre spiaceho minigolfistu skoro, pre halového nadšenca ideálna príležitosť využiť úderovú prax zo zimných turnajov. Netreba ďalej rozoberať či ide o správny prístup, radšej opäť nahliadnime do útrob trnavského halového ihriska, ktoré malo tento krát česť privítať prakticky takmer celú Slovenskú špičku v rámci prvého ligového víkendu jarnej časti.
Schválne som si pred napísaním tohto článku pozrel moje komentáre k úvodným ligovým turnajom roka z predošlých dvoch rokov a konečne môžem zmeniť atmosféru textu. Vtedy som sa vyjadroval v štýle – „miestami čísla na výsledkovej tabuli nepripomínali štatút 1. ligy... vlasy stavali dupkom... nakúpiť sa dali všetky možné veľkosti, aj proporčne gigantické sedmičky a tých sa nákupných košoch našlo pomerne veľa“ a pod. Teraz ale našťastie môžem urobiť obrat a zamerať sa na pozitíva. Hneď prvým je veľmi povzbudivá účasť (dokonca obohatená o päť postáv českej školy). Účasť však nie je všetko. Dôležitá je pochopiteľne kvalitatívna stránka. V tomto momente je ešte ťažké povedať do akej miery bola ovplyvnená relatívne nižšou obtiažnosťou ihriska (tento rok sa budem snažiť prideľovať jednotlivým ihriskám stupne obtiažnosti – trnavské halové získalo hodnotu 2 z 5-stupňovej škály), ale aj napriek tomu si dovolím tvrdiť (jednoduchým porovaním s halovými MSR na totožnom ihrisku), že predvedená hra mala isté prvky so srdcom pripravenej delikatesy. Veľa zelených čísel, vyrovnanejšia liga tímov (GK Trnava je späť medzi „živými“ vhodným angažovaním dua Švejda, Andrássy), pomenej trapasov, vypäté súboje, nízke rozdiely na špici... Veď kedy naposledy sa po odohraní hracieho kola uskutočnil rozboj čítajúci päť lačných šeliem zbesilých zmocniť sa primátu Absolútneho víťaza? Tak to má vyzerať. Šesť hodín poctivého boja, aby si človek mohol dať ultimátnu „rýchlu smrť“ so svojimi rivalmi pred zrakom ticho závidiacich ostatných hráčov. A viete kto bol najväčšou šelmou v Trnave? Ist-ONE, na matričnom úrade známy ako Ladislav Ištván (priemery 22.50 a 22.00). Zúčastnil sa dvoch absolútnych rozbojov a oba zakončil zovretou päsťou. Jasná výzva pre súperov.
Laco Ištván síce potešil svoj fan-club (dokonca zaznamenal aj jedinú 19-ku), ale jeho tímu MTGK Brezno to príliš nepomohlo (zdá sa, že čo i len teoretická šanca na titul už pominula). Naopak pozornosť sa sústredila na súboj momentálnych gigantov – domáceho tímu ADARA Trnava a majstrovskej GK Bratislava. Prvý deň bol pod absolútnou kontrolou druhého menovaného a víťazstvo s priemerom 23.1 možno radiť k pamätným. Nedeľná seánsa však priniesla mierne inovovanú zápletku. Bratislava síce odpálila prvý kruh až piatym najlepším súčtom, čo nahrávalo o poznanie lepšie hrajúcej Trnave, ale zvyšné 3 okruhy sa vrátila k sobotnej agresívnej hre. To zabezpečilo boj o 1. miesto až do posledných chvíľ s konečným 2 úderovým happy-endom pre GK Bratislava (23.45). Rozhodujúci ťah k obhajobe titulu? Psychologicky významný, ale každopádne ešte nie definitívny.Dáme si malú pauzu a pokračujeme v Častej. Nezabudnite sa odosobniť od zeleného číselného prídelu z Trnavy. Častá predstavuje šálok kávy s extra horkou príchuťou. Iba dva pod-stovkové výkony z minulého roku nech sú mi svedkom...
PS: Fotodokumentáciu mám bohužial tento krát veľmi mizivú, takže galéria sa bude musieť zaobísť bez tohto turnaja...
