Minulý rok sa na bratislavskom turnaji objavil moment, na ktorí sme doposiaľ neboli zvyknutí. Množstvo zúčastnených hráčov kleslo pod úroveň 30 mien. Vyvodzovať akékoľvek závery v súvislosti s touto cifrou bolo vtedy zbytočné, ale ak by niekto pred rokom počas turnaja tvrdil, že nech počkám rok a negatívny rekord bude prekonaný, asi by som neveril (alebo lepšie povedané, nechcel veriť).
Rok ubehol a liga sa opäť pozrela do Bratislavy. Výsledok? Nesporne zaujímavá atmosféra a niekoľko kvalitných výkonov, ale počet účastníkov nedôstojný prvo-ligovej úrovne. 26 resp. 27 hráčov a tri ligové kluby, ktoré postavili tím. Absolútny výsmech! Je mi jasné, že by som medzi hráčmi objavil niekoľkých, ktorí by bratislavské ihrisko najradšej vymazali z mapy, ale ak už má fungovať ligová súťaž s určitým rámcom, parametrami a kvalitou, podobné javy by sa jednoducho vyskytovať nemali. Samozrejme, ešte stále môže ísť o dvojitú zhodu náhod (verí tomu ešte niekto?), ale už teraz viem s istotou, že minimálne pri nastavení podmienok pre prihlásené tímy do ligovej súťaže by mala nastať zmena.
V prvom rade, prihlásenie tímu do dlhodobej súťaže je istou formou záväzku a ak ten nie je naplnený, mali by prísť na radu sankcie. Bez výhrady! Ďalej môžeme polemizovať, že či sa už dostávame do takej fázy, kedy má zmysel rozmýšľať o prechodných štvorčlenných družstvách (plus náhradník), aby nedochádzalo k pokračujúcemu rozvratu. V každom prípade nejde o optimálne riešenie (a má aj svoje nesporné negatíva), ale ak by malo pomôcť udržať počet pravidelne hrajúcich manšaftov na úrovni zabezpečujúcej atraktivitu v súťaži tímov, tak prečo nie...No vidíte, a to som chcel písať o štatistických dátach z Bratislavy. Holt, mal som potrebu to dostať zo seba a teraz sa už môžeme venovať nekonfliktným veciam ;) Je pozitívne vidieť, že aj napriek obmedzenému počtu hráčov sa výkonnostná úroveň v rámci Slovenskej ligy má silu posúvať na vyššie stupne. Priemer TOP10-ky sa po oba hracie dni dostal na najlepšie méty v rámci uplynulých piatich rokov - 23.43 a 23.53. Na ihrisku síce nastala jedna očividná a jedna kozmetická zmena, ale celková obtiažnosť okruhu ostala viac menej nezmenená (niekde na úrovni 3/5).
So zaujímavosťou som sledoval hlavne porovnanie priemeru novej dráhy (plato) s pôvodným streďákom. A zdá sa, že šelma č. 14 nebude až takým dravcom ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať (1.557 vs. streďákových 1.763 z roku 2010), ale jednu obäť si predsa len našla a pohrýzla ju hneď dva krát. Ono dochádzalo k zlepšovaniu priemerov na veľkom množstve dráh. Skoro by som až povedal, že súperi chodili počas roku tajne do Bratislavy trénovať. Jedna dráha však predsa bola najmenej príjemnou spoločníčkou - bratislavské unikátne okno (1.882). Titul dráha smrti obhájila o jediný (!) úder pred trubkou (1.877). So sedmičkovými bláznovstvami sa takisto šetrilo - celkových 5 kúskov nepredstavuje nič, čo by zvyšovalo nutnosť volať doktora Chocholouška. Radšej zavolajte Kubovi Kalníkovi a prejavte mu rešpekt, pretože zahrať kombináciu dráh blesk-priečky-okno-trubka-plato s iba 11-imi chybami (priemer 1.275) chce istú dávku sebadôvery. Trošku menší, ale rovnako úprimný rešpekt si zaslúžia aj "zlodeji" jednotlivých dráh, ktorí sa krásne vynímajú v nasledujúcej tabuľke:| dráha | hráč(i) | priemer |
|---|---|---|
| blesk | Kubo Kalník | 1.000 |
| priečky | Marcel Korinek | 1.000 |
| vlny | Rado Struhár | 1.125 |
| okno/rovné | Peter Bubelíny | 1.250 |
| plato | M. Ištván / E. Oršulová | 1.000 |
| loping | Rado Struhár | 1.250 |
| slimák | Fero Chrvala | 1.000 |
| segmenty | K. Kalník / M. Sodoma | 1.125 |
Napätie stúpa, majstrovstvá Slovenska a finále ligy sa nebezpečne blížia. Ešte jeden pokojný víkend a potom už prichádza súboj titanov. Ak sa ma bude minigolfový boh držať aj najbližšie dni, tak snáď na stránku stihnem ešte pred tým prihodiť aj nejaké to malé preview.
