Keďže tohtoročného Pohára majstrov (EUROPACUP Viedeň) som sa priamo účastnil a nenašiel sa niekto iný, kto by urobil drobné zhodnotenie, urobím výnimku a k turnaju sa vyjadrím ja sám ;) Existoval síce zámer získať niekoľko postrehov od nemenovaného člena tímu, ale táto snaha pre časovú zaneprázdnenosť nevyšla a obsah textu tak bude mierne odklonený od pôvodného scenára. Podotýkam, že cieľom nie je urobiť odbornú analýzu, ale skôr sa pozrieť na účinkovanie ľudským okom (a až potom zopár faktov).
Umiestnenie GK Bratislava je už nejakú dobu známe. Deviate miesto z desiatich účastníkov, pričom žiadny zo zúčastnených týmom nebol považovaný za jednoznačného outsidera prípadne lovenú korisť pripravenú na roztrhanie ostatnými účastníkmi. Ak by som pred turnajom dostal úlohu vypísať kurzy na umiestnenie, tak Bratislava by papierovo figurovala v spodnej tretine. S potenciálom pozitívne prekvapiť. Moment pozitívneho prekvapenia sa v prvom kole nakoniec aj dostavil, kedy šestica hráčov priniesla výsledok (246 úderov, priemer 41.0) znamenajúci priebežné postupové umiestnenie (podotknem, že išlo o cifru veľmi podobnú súčtom z tréningových kôl). Hneď druhé kolo však akúkoľvek nádej zmarilo a nasmerovalo myšlienky na boj o 7. -10. miesto. Až štyria hráči si zahrali svoje najhoršie turnajové kolo a celkovo sa týmu "podarilo" pripísať osem sedmičiek.Kde hľadať príčiny? Spýtajte sa hráčov... sám za seba poviem, že v poslednej časti okruhu som sa po nešťastnej sedmičke na dvojokne dostal do psychickej krízi. Situácia kedy viete, že máte natrénované, ale opustí vás úderová istota, stratíte drive a upadnete do letargie (nehovoriac o tom, že sa nachádzate na filci, ktorý si túži z vás urobiť trhací kalendár). Nestáva sa to často, ale keď to príde stojí to za to. Pochopiteľne v negatívnom slova zmysle. Ideálny moment na zásah kauča prípadne člena realizačného tímu, ale ako všetci vieme takýmto komfortom Bratislavský hráči nedisponovali (aj keď všetká česť Radovi Ledníkovi, prípadne v daný moment nehrajúcim spoluhráčom, ktorí sa po ihrisku pohybovali a hecovali, upokojovali, prípadne radili).
Pravdou však ostáva, že hráč by sa mal z princípu sám snažiť minimalizovať straty v daný moment. Čím lepší je v tejto oblasti minigolfovej zdatnosti, tým lepší rating ako minigolfový hráč dosiahne. Ale aby som sa vrátil k priebehu. Po prvom dni 9. pozícia a jednoznačný cieľ posunúť sa vyššie. Herné zlepšenie však zaznamenali iba traja hráči, čo nestačilo. Došlo dokonca k malej dráme, kedy vznikla reálna hrozba ataku zo strany posledného Aalborgu MK. Všetko bolo otvorené až do posledného hráča a dráhy. Laco Trnka sa tak dostal do pozície, že musel zahrať na holubníku lepšiu cifru ako 4-ku. Nevedel o tom, ale účasť tímu v súťaži (keď už nič iné) zakončil štýlovo - esom. A potvrdil 9. miesto. Nemožno síce hovoriť o vyslovenom neúspechu, ale vedomie šance pokoriť minimálne Holanďanov nepustí. Chcelo to viac od samotných hráčov. Ľahko sa to píše, ale ak tréning naznačí priemer tímu v okolí 40-42, tak posun za hranicu 45 úderov treba označiť za zlyhanie. Píšem to otvorene, bez cieľu znížiť výkon ktoréhokoľvek hráča. Skôr ako konštruktívnu kritiku, ktorá má pozitívne nakopnúť... obzvlášť ak ide o ľudí motivovaných dosiahnuť viac ako sa všeobecne očakáva. Myslím, že sa chápeme ;)Osobnú ambíciu tak naplnil iba jediný. Muž, ktorého sezóna 2010 zastihla v skvelej fazóne a ktorý sa teší popularite aj na tomto blogu. KUBO KALNÍK. Zahral 21. naljepší priemer spomedzi mužskej časti turnaja. Tri kolá zo štyroch s prívlastkom v pare resp. pod ním. Šťastie pre bojovníkov v Slovenskom pohári, že hneď po tomto turnaji nebolo žiadne filcové kolo Slovenskej ligy (len podpichujem).
Spomínal som malé či väčšie osobné tragédie. Poďme sa pozrieť pozornejšie, kde bolo ich jadro. Každá dráha totiž vyzývala k samostatnému a nespútanému súboju. Aby som mal možnosť zakončiť štatistickú pasáž pozitívne, začnem takzvanými "kameňmi úrazu":- 3. miesto, Dvojokno do kopca (ťah doľava, silne zintenzívnený v oblasti kruhu resp. osemuholníka), tímový Ø 3.50, všeob. Ø 2.71 - žiadne eso, ale zato päť "full-house" zásahov, nočná mora istého M.Havlíka
- 2. miesto, Orkelljunga (silnejší rovný úder s tempovou precíznosťou), tímový Ø 3.71, všeob. Ø 2.93 (!!!) - sedmičková kráľovná so siedmymi zárezmi, nepriateľka Ľ. Zontága a M. Korinka
- 1. miesto, Úžina do kopca (silný ťah doľava, zúžený priechod), tímový Ø 3.75, všeob. Ø 2.78 - žiadne eso, iba sedem dvojok, u piatich hráčov osobný priemer menej či viac za hranicou 3.0
Tri dráhy, z ktorých sa zdvíhal tep, krvný tlak a možno aj prostredník. A nie len medzi hráčmi v súpravách s logom GK Bratislava. Veď kto to kedy videl aby na medzinárodnej úrovni dráha vážne koketovala s všeobecným priemerom 3? Takto si inú, ako pejoratívnu prezývku určite nevydobyje. Ale aby som radšej prešiel na tú ružovejšiu koľaj. Napríklad taká sekcia dráh 7 až 9 (gentleman, ľadvina, šikmé okno). Tri dráhy, kde sa na konkurenciu získavalo (merané cez všeobecný priemer). K nim by sa ešte mohlo pridať úvodné okno. Alebo esovky... na ihrisku tohto typu skôr zriedkavejší jav, ale najaké sa našli. Don Kubitto - kasička, Mariano - trezor, Marcellino - holubník. Maličkosti, ale potešiteľné...
V budúcom roku sa Pohár Majstrov sťahuje do Vergiate na betón. Povrch, ktorý je na Slovensku ohrozeným druhom. Nech už si ho bude mať česť vyskúšať ktokoľvek, snáď zažije príjemné minigolfové nadšenie ako GK Bratislava vo Viedni a urobí už konečne výsledkový uragán...
V budúcom roku sa Pohár Majstrov sťahuje do Vergiate na betón. Povrch, ktorý je na Slovensku ohrozeným druhom. Nech už si ho bude mať česť vyskúšať ktokoľvek, snáď zažije príjemné minigolfové nadšenie ako GK Bratislava vo Viedni a urobí už konečne výsledkový uragán...