Ale pozerám, že akosi bočím od témy. Späť k štatistike. Ako bolo spomenuté v poturnajovom reporte, srdce ihriska a jednoznačný kľúč k úspešnému zdolaniu okruhu sa skrýva na dráhach č. 12 a 13. Menovite rovnom a šikmom okne. Nie je prekvapujúce, že obe obsadili horné dve pozície medzi najhoršími priemermi, pričom titul dráha smrti s náskokom viac ako desatiny napokon prekvapujúco získal rovný variant (2.459). Tu dám do pozornosti aj okrajovú štatistiku porovnania všeobecného priemeru s priemerom naj 30-ich hráčov víkendu. Je jednoznačne viditeľné, že slabší/neskúsení hráči strácajú predovšetkým na najtechnickejších dráhach. Napríklad okná si TOP30 posunula na úroveň v okolí 2.150. To však rovnako nepredstavuje žiadny zázrak! Budúci rok sa skúste spýtať hráčov ako Mišo Csontos, Laco Ištván alebo Ivan Roemer. Tí totiž pri oknách darovali svojim fanúšičkám najmenej úderov (sumárny priemer z oboch dráh 1.625). No a aby som ukončil malú okennú múzu, tak pridám ešte jeden highlight. Svoju komparatívnu výhodu ukázala na dráhe smrti trnavská ADARA. Tímový priemer 1.667 už naznačuje dosť, ale keď pridám, že žiadny iný tím sa nepozrel pod 2.100, konštatovanie nadobúda tretí rozmer. Bravo!
PS: Katarskí šejkovia si pomýlili šport a podujatie, do ktorého chcú vliať miliardy. Minigolf sa totižto nepíše v angličtine slovom "football". A FIFA im na to skočila... (ak nechápete nevadí, Váš život to nezmení ;)
Viaceré sekcie síce ešte nie sú kompletné a neponúkajú vyčerpávajúce informácie, ale už teraz si môžete pozrieť fotografie dokumentujúce vývoj stavby samotného ihriska v Tantogardens. Čo je však dôležitejšie, sekcia venovaná obom ihriskám (eternit+betón) obsahuje cenné dáta ako pristupovať k jednotlivým dráham - systém, popis úderu, vhodnú loptu (aplikovateľné na teploty v okolí 20-ich stupňov). Už teraz s kľudným svedomím môžem napísať, že skladba úvodných eternitových dráh predstavuje podstatne prijateľnejšiu kombináciu ako tomu bolo v Odense 2009.
Dráha disponujúca schopnosťou okamžite zvyšovať krvný tlak.
Prejdime ale k štandardnejším pojmom minigolfového sveta. Priesmykom zľahka prešiel Palo Buchcár istený Ivanom Bušom (1.167). Zjavenie, ktoré nikto nečakal sa objavilo na bočnom dvojokne - debutant v tejto rubrike - Jano Masarik (1.167). Falše zjavne fungovali... Minuloročnú kvalitu na streďáku potvrdil Marcel Korinek. Tento krát bez jedinej chyby. Podobne stopercentný bol aj Peter Močiarik na kasičke. Urobiť esovku z trezoru by sa rovnalo zázraku, ale priemer 1.667 Ivana Tkáča predstavuje solídnu úroveň. Na záver som si nechal zástupcu českej školy - Ivana Roemera. Tomu sa zapáčila úžina a priemerom 1.333 si na nej určite udržiaval pozitívnu náladu.
Úžina s vulkánom
Okno s vulkánom
Umiestnenie GK Bratislava je už nejakú dobu známe. Deviate miesto z desiatich účastníkov, pričom žiadny zo zúčastnených týmom nebol považovaný za jednoznačného outsidera prípadne lovenú korisť pripravenú na roztrhanie ostatnými účastníkmi. Ak by som pred turnajom dostal úlohu vypísať kurzy na umiestnenie, tak Bratislava by papierovo figurovala v spodnej tretine. S potenciálom pozitívne prekvapiť. Moment pozitívneho prekvapenia sa v prvom kole nakoniec aj dostavil, kedy šestica hráčov priniesla výsledok (246 úderov, priemer 41.0) znamenajúci priebežné postupové umiestnenie (podotknem, že išlo o cifru veľmi podobnú súčtom z tréningových kôl). Hneď druhé kolo však akúkoľvek nádej zmarilo a nasmerovalo myšlienky na boj o 7. -10. miesto. Až štyria hráči si zahrali svoje najhoršie turnajové kolo a celkovo sa týmu "podarilo" pripísať osem sedmičiek.
Pravdou však ostáva, že hráč by sa mal z princípu sám snažiť minimalizovať straty v daný moment. Čím lepší je v tejto oblasti minigolfovej zdatnosti, tým lepší rating ako minigolfový hráč dosiahne. Ale aby som sa vrátil k priebehu. Po prvom dni 9. pozícia a jednoznačný cieľ posunúť sa vyššie. Herné zlepšenie však zaznamenali iba traja hráči, čo nestačilo. Došlo dokonca k malej dráme, kedy vznikla reálna hrozba ataku zo strany posledného Aalborgu MK. Všetko bolo otvorené až do posledného hráča a dráhy. Laco Trnka sa tak dostal do pozície, že musel zahrať na holubníku lepšiu cifru ako 4-ku. Nevedel o tom, ale účasť tímu v súťaži (keď už nič iné) zakončil štýlovo - esom. A potvrdil 9. miesto. Nemožno síce hovoriť o vyslovenom neúspechu, ale vedomie šance pokoriť minimálne Holanďanov nepustí. Chcelo to viac od samotných hráčov. Ľahko sa to píše, ale ak tréning naznačí priemer tímu v okolí 40-42, tak posun za hranicu 45 úderov treba označiť za zlyhanie. Píšem to otvorene, bez cieľu znížiť výkon ktoréhokoľvek hráča. Skôr ako konštruktívnu kritiku, ktorá má pozitívne nakopnúť... obzvlášť ak ide o ľudí motivovaných dosiahnuť viac ako sa všeobecne očakáva. Myslím, že sa chápeme ;)
Spomínal som malé či väčšie osobné tragédie. Poďme sa pozrieť pozornejšie, kde bolo ich jadro. Každá dráha totiž vyzývala k samostatnému a nespútanému súboju. Aby som mal možnosť zakončiť štatistickú pasáž pozitívne, začnem takzvanými "kameňmi úrazu":
V budúcom roku sa Pohár Majstrov sťahuje do Vergiate na betón. Povrch, ktorý je na Slovensku ohrozeným druhom. Nech už si ho bude mať česť vyskúšať ktokoľvek, snáď zažije príjemné minigolfové nadšenie ako GK Bratislava vo Viedni a urobí už konečne výsledkový uragán...
Kým však prejdeme k spomínaným indivíduám skúsme sa letmo pozrieť na tajomstvá a zákutia nového ihriska. Ako býva zvykom pri novopostavenom ihrisku, aj u tohto je cítiť neobohratosť a akúsi surovosť. Jeden príklad za všetky - loping sa hral s miernym falšom cez jamu na neštandardný odraz od zadného mantinelu. Ale čas a poveternostné vplyvy sa s ihriskom určite pohrajú a upravia si ho k obrazu svojmu. Dôležité je v okruhu zachytiť neľahký začiatok (dráhy 2 až 4 - priečky, ľadvina, trubka) a neroztriasť sa v jeho samotnom srdci. To tvorí nevídaná kombinácii dráh č. 12 a 13 s typovým označením rovné okno a okno v kopci. Skutočná lahôdka a kritická zóna z hľadiska posudzovania kvality hráča (už vidím ako si zgustnem na sumárnej štatistike pri týchto dráhach ;). Inak je tu množstvo miest kde si človek môže relatívne oddýchnuť a nestresovať sa či prenesie prekážku, alebo nie. Osobne vidím ihrisko niekde v kategórii ľahších až stredne ťažkých.
GK Trnava si podľa predpokladov hrala vlastnú ligu a ostatné manšafty sa mastili. V rámci nedeľného slotu dokonca bez rukavíc a niekedy aj pod pás... Bez rukavíc preto, lebo išlo o full-kontaktný boj zavŕšený bodovým rozpätím prvého a štvrtého najlepšieho tímu na méte 12-ich úderov. O tom ako hlboko údery dopadali pod pás rozhodne prezídium, keďže proti niektorým sporným momentom ADARA Trnava vzniesla protest. Ja sa však budem pre tento moment tváriť, že platí to, čo som vyčítal z protokolov. A podľa nich si víťazstvo rozdelili Adaráci (sobota 25.05) a Brezňanci (25.05). Zimnú prestávku však s najvyšším egom môžu prečkať hráči GK Bratislava ako lídri tabuľky.
Na záver len dodám, že prvými dvoma menami ktoré možno imaginárne vytesať na kameň víťazov eternitového ihriska vo Veľkom Krtíši sú hity roku 2010 - Miro Čibik (23.50) a Peter Bubelíny (22.25).
A zdá sa, že aktivizácia prebehla celkom úspešne. Priemer TOP10 z minuloročného druhého hviezdneho dňa (30.73) síce prekonaný nebol, ale aj cifry 32.07 a 31.80 možno označiť za slušné. Každopádne by som však chcel apelovať, aby si pre prípadný ďalší ročník Ružbašského zápolenia hráči skúsili zaobstarať surstromming (kyslý fermentovaný sleď – švédska národná pochúťka), dostavili sa na turnaj autom značky Volvo a relaxovali výhradne v pohovke značky Ikea. Rozumieme sa? Misia nesie označenie: Modrá desiatka. Pre menej chápavých... (chápem, že takí na túto stránku nechodia, ale predsa len...) snahou je objaviť v sebe švédskych predkov a dostať cifry najlepších desiatich vikingov na/pod hranicu priemeru 30-ich úderov. Jediný komu sa to tento rok podarilo bol pán Peter Bubelíny, ktorý pravdepodobne nič nenechal na náhodu a s vypätím všetkých síl pred štartom oboch hracích dní absolvoval hodinové sústredenie v prítomnosti mp3 prehrávača a tónov švédskej kapely ABBA. Oba hracie dni vyhral suverénne s náskokom 3 resp. 4 úderov (30.67 a 29.00) a 60 bodový príspevok do Slovenského pohára ho vystrelil na jeho absolútne čelo. Ostatných hráčov nechám v tomto momente na pokoji. Viacerí sa snažili, čo je chvályhodné, ale viete, ešte stále mám v mysli minuloročnú „modrú sériu“ Bušidora (ako som ho minulý rok označil), takže pri Ružbachoch mám akosi posunutú hladinu reportérskeho apetítu. Isto ma pochopíte...
Čo tímové zákopové vojny? Dvojdennú bitku roku 2009 vyhrala GK Bratislava, ktorá využila účasť a skúsenosti viacerých jej členov na MS v Odense hraných na super-ťažkom filci. Tento rok to bolo mierne odlišné. Ale iba mierne. Zlatá pozícia ostala oba dni rovnaká, ale motivácia bola posunutá aj smerom k nadchádzajúcemu Poháru majstrov. Treba však podotknúť, že nedeľná seánsa nebola ani trochu suverénna a Bratislave 1. priečku zabezpečilo až záverečné hviezdne kolo víkendu – 158 úderov (tímový priemer 31.60). Prekvapením ostáva pôsobenie ašpiranta na ligový titul – klub ADARA Trnava počas druhého dňa. Horko ťažko štvrté miesto. Takto kolegovci asi tak skoro nezískajú pozitívny vzťah k minigolfovým kobercom ;)
Je tu však opäť eternit a nie hocaký, ale čerstvý, s prívlastkom Veľkokrtíšsky. Nikto ho nikdy súťažne nehral, takže vo vzduchu visí možnosť premiérovo sa zapísať do základov ihriska víťaznými písmenami. Lákavá predstava, nenechajte si ju újsť...
Pri mnohých dráhach museli pôsobiť pozitívne geopatogénne sily, pretože drvivé množstvo dráh zanamenalo zlepšenie priemeru v porovnaní s rokom 2009. Jediná dráha si priemer zhoršila (pyramídy), inak všetko išlo správnym smerom (teda s výnimkou novoinštalovaných dráh, kde logicky nie je s čím porovnávať). Objektívne treba priznať, že tomu nepomohli len neviditeľné sily, ale aj slabé výkony minulého roku. Do normálnejšieho teritória sa tak najvýraznejšie priblížili ľadvina (-17.2%), labyrint (-14.7%), segmenty (-14.0%) a šikmé okno (-13.8%). Stále však záznam ukazuje až dve dráhy s priemerom nad úrovňou 2.0 - trubku s cifrou 2.082 a šikmé okno s nelichotivým priemerom 2.273. Ideálna príležitosť stanoviť si motivačný cieľ pre novú sezónu - stlačiť obe dráhy pod magickú métu. Čo poviete? Ja si to poznamenám do osobného diára a vrátim sa k tomu, keď bude príležitosť. Rovno si poznamenám aj cifru 29. To bol totiž počet milovaných sedempaličkových zápisov. Bŕŕŕ... 
Obtiažnosť trnavského tankodrómu dokladuje aj ďalší tradične sledovaný údaj - esová úspešnosť resp. výskyť väčších chýb. Cez 70% sa pri esách dostal iba Laco Derzsi (70.83%), ale väčším chýbam sa v štartovom poli nevyhol nikto. Najlepšie percento svieti pri Kubovi Kalníkovi a síce 5.56%, čo predstavuje v protokole osem neželaných kúskov a na iných eternitových turnajoch by šlo o vskutku priemerný údaj, ale Trnava je Trnava. Radšej sa pozrime na tabuľu slávy, ktorá bude pomyselne zapichnutá pri areáli Národné minigolfového centra po dobu niekoľkých mesiacov s nasledovnými údajmi:
Tí ktorí sledovali priebeh šampionátu sú určite ešte teraz nepríjemne rozladení. Objektívne akceptovateľná ôsma pozícia, ktorú naši držali prakticky počas väčšej časti turnaja, dnes podivným spôsobom zmorfovala do cifry známej ako číslo 9. Najslabšie naše dvojkolo (priemer 29.67) nás posunulo 12 úderov za susedné Maďarsko a vytvorilo tretiu vrásku na čele, ročník 2010. Postup do finále si nezabezpečil z našich nikto, ale koniec koncov to ani nikto neočakával (aspoň si to myslím) a ak by som tu a teraz písal pravý opak, jednalo by sa o výrazné prekvapenie. Konkurencia bola skutočne silná a to nehovorím o tom, že drvivá väčšina zahraničných hráčov sa môže preukázať niekoľkonásobne vyššími skúsenosťami z betónových turnajov... napríklad taký Nemci. Tí si z ostatných urobili trhací kalendár. Ich šesť nasadených hráčov sa zmestilo do prvej osmičky, pričom prvé tri pozície majú punc nemeckej spoľahlivosti - 3. Harald Elbruch 195 (E - 21.0, B - 27.8), 2. Achim Braungart-Zink 191 (E - 19.3, B - 28.5), 1. Alexander Geist 189 (E - 19.3, B - 28.0). Holt, sú to "minigolfové superstars".
Vráťme sa ale ešte k individuálnym výsledkom slovenských zástupcov. Pochvalu zaslúžia dvaja - Peťo Bubelíny (10 úderov od postupu) a Kubo Kalník (11 úderov od postupu). Ak ku zápisu týchto dvoch pridáme aj ostatné štyri zápisy, vznikne zaujímavá situácia...
Ako drvivá väčšina z vás vie, bude sa hrať kombinácia betón-eternit. Aké sú však ihriská v Predazze resp. aké výsledky možno očakávať od najlepších hráčov? Výsledky z turnajov odohraných tento rok v Predazze jasne ukazujú, že technická náročnosť betónovej časti je na veľmi vysokej úrovni. Potvrdzujú to nakoniec aj ohlasy jednotlivých hráčov (dostal som napr. sms-ku od Kuba Kalníka, ktorý mi potvrdil, že náročnejší betón ešte v živote nehral). Všetky kolá, ktoré dosiahnu zelenú úroveň (pod 30) možno považovať za špičkové. Priemer okolo úrovne 30-31 za dobrý a v okolí 32-33 za solídny. Pochopiteľne, že hra mimo čiernych čísel by mala byť základom.
V mužskej kategórii sa nám podľa súčasných oficiálnych údajov predstaví 84 hráčov (žien bude 33). Mužských tímov je do súťaže prihlásených 10. Skladba tímov naznačuje, že Slováci by mali/mohli zdolať Francúzov a Maďarov a prípadne sa pobiť o slušné siedme miesto s Holanďanmi. Ak budú točiť dvojkolá pod 57, tak verím, že sa im to podarí ;) A kto že bude hájiť naše farby na Majstrovstvách Európy? Určite ste si už všimli fotky s menami pod hlavičkou stránky, cez ktoré si budete môcť pohodlne kliknúť a skontrolovať výsledok svojho "obľúbenca". Ja som si však vyhradil kúsok svojho času aby som si rozanalyzoval ich pôsobenie na slovenskej pôde v roku 2010 (ligové turnaje + MSR). Kľúč bol jednoduchý. Každý turnaj získal svoj priemer na základe výsledkov TOP5. Ten som potom porovnal s účinkovaním hráča na tomto turnaji a pridelil mu koeficient (napr. ak TOP5 dosiahla na turnaji priemer 24 a daný hráč 25, obdržal koeficient +1). Čím nižší priemerný koeficient hráč za rok 2010 získal, tým bol svojimi výkonmi presvedčivejší...
MN: V prvom rade vďaka za to, že si nám poskytol rozhovor. Mohol by si nám povedať niečo o sebe pre tých, ktorí ťa nepoznajú?
Takto nejak vyzerá tímový duch počas turnaja...
V Dubnici sa na dráhach aj poľovalo.
Niektoré indivíduá nám na dráhach predvádzali tradičné tanečné kreácie najvyšších kvalít. Ale predtým než prejdem k predstaveniu samotných aktérov nedá mi, aby som si nespomenul na osobu, ktorá 76.39% tanečných krokov odpálila s takou razanciu, že sa mi zatočila hlava a v článku venovanom Dubnickým Majstrovstvám som jej zabudol venovať fotografický prídavok. Dámi a páni, dodatočný potlesk pre malého dona Kubitta, ktorý od 18. júla na kameru pózuje výhradne s vyhrnutým golierom, ženami v pozadí a výrazom zadumaného milovníka...minigolfu. Hejá!
Poďme ale k našim tanečníkom. Ako prvý sa predstavuje latinomilovník so špeciálnou choreografiou španielskej dvojitej panvovej vlny - Laco Ištván (známka 1.250) a hneď za ním do sály prichádza a salto mortále ukazuje Laco Derzsi (1.125). Začína nám to pekne. Zahanbiť sa však nechce nechať hviezda štandardných tancov, Kubo Kalník, ktorý si pred seba stavia tri priečky a ukazuje nám krásny quick-quick-slow pohyb (1.000). Úžasné! Trošku slimačím tempom (ale zámerne) prepletá nohami Mišo Csontos (po štyroch tanečných kolách nahradený Peťom Bubelínym - MC 1.000, PB - 1.125), no a v labyrinte otočiek sa nám stráca Marco Gróf (1.000).
No a aj tá hrozivá bilancia na eternitovej trubke, kde sme hrali priemer 3.08! Nech sa na to pozerám z viacerých uhlov, tak do hlavy mi to nejde. Tá trubka musela byť brutálna (veď aj celé pole "vyčarovalo" nelichotivý priemer 2.32). Už sa teším až mi na niektorom ďalšom tohtoročnom turnaji juniori o nej porozprávajú zopár štiplavých príbehov. A možno aj o tom ako si užili celý turnaj, veď podujatie tohto rangu nie je iba o športových výkonoch, ale aj o všetkom ostatnom, čo s takouto veľkou akciou súvisí...
Množstvo čiernych výsledkov pri našej výsledkovej tabuli osvetlil iba jeden zelený a to v podaní Dana "Lejmona" Kravianskeho, ktorého vyhlasujem našim hráčom 2. dňa. Jeho zápis má podobu 23-35-27 (E-B-E, priebežné 47. miesto). Úspech by zo Soči ešte stále mohol priniesť Oliver Kažimír (dnes 30-30-25, priebežne 38.) strácajúci na play-off pozície 4 údery. Bolo by skvelé, keby konečne pretrhol prekliatie z minulých rokov a prezmenu postúpil, povedzme, o jeden jediný úder. Pochopiteľne, že to vyžaduje koncentrovaný výkon so zelenou numerologickou príchuťou. Kauči, zadajte si zajtra do svojich GPS-iek adresu Oliver Kažimír ;) 
Druhé konštatovanie bude prívlastkom. Prvý deň označujem ako Košický. Trnavský turnaj veľa naznačil o forme našeho juniorstva, prológ majstrovstiev to do značnej miery potvrdil. Najlepším bol neprekvapujúco Oliver Kažimír s výkonom 31-23-31, čo stačí na priebežné snubné delené 23. miesto. V rámci tridsaťdvojky, ktorá má zaručený postup do play-off ešte možno nájsť Lukáša Barylíka, ktorý MOS betón počas prvého dňa prešiel zo slovákov najlepšie a je iba jediný úder za Oliverom - výkon 31-26-29. Tretím košickým motorom bol priebežne 46. (zo 64.) Daniel Kraviansky 34-24-32. Čo ostatní? Miro Čibik 34-28-32 (53.), Matej Bartoš 38-29-28 (56.) a Rado Struhár 32-32-41 (62.).
Nechajme však prestupy prestupmi a pozrime sa na to, čo sa dialo počas úvodného víkendu novej sezóny v Trnave. Niektorí si možno ešte spomenú ako som sa rozpísal o kvalite výkonov na výsledkovej tabuli počas minuloročného turnaja v Trnave, teraz by som bez problémov mohol pokračovať v podobnom duchu. Ale neurobím tak (možno až v štatisticky zameranom článku ;). Trnavské eternitové ihrisko Národného minigolfového centra môže s kľudným svedomím ašpirovať na titul najťažšieho regulárneho eternitu v rámci Slovenska (obzvlášť po nahradení priamej dráhy a rovného véčka za streďák a neférovú trubku). Viacerí kvalitní hráči si do zbierky pripísali čierne výkony a vytrhali zopár vlasov. Priemer TOP10 sa vyštveral na vysokú úroveň 25.58 resp. 25.85. V porovnaní s minulými piatimi rokmi však priemer prvého dňa vyznieva, aj na ihrisku s vyššou náročnosťou pre spomínanú zmenu dvoch dráh, najlepšie). Len pre porovnanie podotknem, že minulý rok TOP10 pristala na línii s ceduľkou 26.35.
Liga si dáva pauzu, je čas sledovať juniorov na šampionáte v Soči, seniorov v Chebe a mužov na majstrovstvách v Predazze. Potom sa snaď v septembri zídeme na ligovom turnaji v Ružbachoch... | 24.-28.8. |  |
