Magura cup pokračuje...
Keď štatistika nebolí...
Kým na väčšine ligových turnajov odohraných počas roka sa u najlepších hráčov môžeme stretnúť s esovou úspešnosťou nad úrovňou 70%, v Prievidzi na starom ihrisku túto hranicu musíme posunúť ešte o nejaké tie percenta smerom nahor. Dokonca sa objavili až dvaja dobrodruhovia, ktorým číslo 1 v protokoloch zjavne robilo veľmi dobre a rozhodli sa pokoriť aj métu 80%, no najväčším machrom sa v tomto ohľade stal nedeľný víťaz – Ľubo Zontág s hodnotou nebezpečne zvodnou – 81.94%. Ak ju niekto v roku 2012 na Slovenskej pôde prekoná, tak sľubujem, že mu na tejto stránke venujem jeden celý oslavný odsek ;)
Hrať prievidzské dráhy bol v porovnaní s inými ihriskami na Slovensku zjavne relatívne blahodárny zážitok a účasť neurológa na place nebola vôbec nutná. Aj rozmýšľam, či vôbec dráhu s najhorším priemerom označiť ako dráha smrti. Dohodnime sa, že skôr dráha menšieho srdcového záchvatu. Koniec koncov, priemer 1.695 (patriaci priečkam) nenaznačuje, že by práve na tomto mieste mali vznikať minigolfové pomníčky.
Minigolfových pomníčkov s číslom 7 sa vyskytlo iba päť, takže tento krát nemám dôvod zdvíhať varovný prst, ani robiť iné burcujúce gestá. Skôr vytesám do kameňa na tabuľu slávy niekoľko mien (aj keď ich bude trochu menej, keďže na množstve dráh sa o prestížne výkony delilo viacero hráčov), ktoré si to na základe pôsobenia v rôznych kútoch prievidzského ihriska zaslúžia najviac:
dráha | hráč(i) | priemer |
---|---|---|
loping | Tibor Mészáros | 1.125 |
priečky | J. Nakládalová / M. Čibik | 1.125 |
okno-rovné | Ivan Buš | 1.000 |
kliny | Ivan Roemer | 1.000 |
vlny | P. Buchcár / T. Mészáros | 1.000 |
ľadvina | J. Kalník / P. Vrchovinský | 1.000 |
most | Rado Struhár | 1.000 |
Termínová listina 2012
Jesenné prievidzské divadlo
Mrazenie síce nastalo, ale bohužiaľ bolo skôr spôsobené chladným jesenným vzduchom, ktorý určite zapríčinil drobný posun celkových zahraných priemerov smerom nahor. (TOP10 deň1 - 22.40, deň2 - 22.18) Som presvedčený, že ak by sa turnaj (pozor, to nie je kritika termínovej listiny) odohral počas niektorého z letných mesiacov, nezvestná 18-ka by konečne ukázala svoju bezchybnú tvár. Takto sa do výsledkovej listiny prepašovali „iba“ oficiálne štyri modré 19-ky. Jedna z nich patrila Radovi Struhárovi (86 úderov, priemer 21.50), víťazovi prvého hracieho dňa, ktorý tak potvrdil veľmi kvalitnú fazónu v druhej polovici roku. No a kto si siahol na absolútne víťazstvo (na území Slovenska premiérové) v nedeľu? Človek, ktorý je schopný do roka odohrať 53 turnajov a ktorému sa radšej v nedeľu vyhýbajte, pretože ju má nenápadne schovanú aj vo svojom mene – Ľubo Zontág (83, 20.75). Mimochodom, priemer 20.75 predstavuje najnižšiu úroveň, ktorú v Slovenskej lige dosiahol hráč od spustenia jednodňových ligových kôl.
Komentáru tímovej súťaže by som sa najradšej vyhol, ale keďže nechcem, aby ma týždeň naháňalo moje svedomie, tak urobím presný opak. Do osudového momentu sa všetko javilo ako skvelý come-back majstrovského tímu GK Bratislava. Sobotné prvé miesto, vysmiate tváre, dobré pocity... ale keďže naše minigolfové divadlo nehrá iba na pódiu, ale aj za oponou, tak nastala scéna, ktorú bratislavskí hráči nemali v scenári. V prenesenej reči hovoríme o penalizácii, rozhodnutí o osude turnaja mimo hracích dráh a v danom momente aj výraznom ovplyvnení hráčskeho motivačného faktora. Niečo, čo som ja osobne zažíval pri iných druhoch športu a vždy som tým do značnej miery opovrhoval. Nestaviam sa do pozície obhajcu žiadnej zo strán, len mám silný pocit, že samotné mýtické alkoholové pravidlo (mimochodom podľa mňa nedostatočne zadefinované) Slovenský minigolf na nohy nepostaví. Stalo sa... Zvyšok Ligového ročníku 2011/12 tak pre mňa v rámci tímovej súťaže nadobudol status formálnej záležitosti a iba z úcty k ostatným tímom nebudem vyslovovať názov toho, ktorý na 99% v Košiciach na Majstrovstvách Slovenska zdvihne nad hlavu trofej šampióna. Radšej pre poriadok dodám, že jednotlivé denné víťazstvá si pripísali domáci hráči 1. MTGC Prievidza (467 úderov, 23.35) a minigolfisti trnavského klubu ŠK ADARA (451, 22.55).
Tak a čo by som dodal na záver? Čo takto malú fotografickú bodku symbolicky sa lúčiacu s outdoorovou sezónou, ktorá sa do minigolfovej kroniky zapíše pod číslovkou 2011, hm? Užívajte si dlhé večery a v prípade nostalgickej reakcie skúste zavítať na niektorý zo zimných halových turnajov (druhý ročník magura cup-u by nemal chýbať)...
PS: Štatistika samozrejme bude...
Z Vergiate prekvapujúco bez medajle
Dôležitý faktor úspechu predstavovalo zladenie dvoch základných konštánt – prenosu na prekážkových dráhach a precízneho tempovania na technických. Keďže počasie počas celého podujatia (vrátane tréningov) vykazovalo neuveriteľnú stabilitu (modrá obloha, bezvetrie, teploty okolo 25 stupňov), ustrážiť si optimálnu teplotu zvolených lôpt nepredstavovalo výrazný problém. Za to nároky na udržiavanie koncentrácie a čerstvej mysle sa už nachádzali na vyššom leveli. Poháru majstrov sa totižto zúčastnilo až 120 hráčov, čo pri jednom ihrisku logicky značne znáročnilo časovú schému turnaja. Odohrali ste okruh (približne 1.5h) a mohli ste sa rovno pripraviť na trojhodinovú pauzu. Hrací deň tak končil po 19. hodine. Nič príjemné pri pomyslení, že ste vstali 5.40, aby ste sa mohli ráno o 7. hodine trochu rozohriať pri cvičných úderoch.
Slnečná terapia a okenný kolaps
Zabudnite na výsledkovú tabuľu s ukľudňujúcim zeleným nádychom, po oba dni sa podiel "tropických" výsledkov (cháp ako 30+) pohyboval na úrovni 50%! Celkom šialenstvo, čo poviete? A to ihrisko v Krtíši pri svojej premiére minulý rok pôsobilo relatívne neškodným dojmom. Dokonca aj unikátna kombinácia dvoch okien sa dala prežiť s minimálnymi škrabancami. Časy sa však menia. Asi si to povedal aj neviditeľný patrón tohto ihriska a pri jednej zo svojich potuliek po areáli odsypal na niektoré dráhy trochu ostrejšie koreniny ako by bolo zdravé. A tak neboli nijakým prekvapením štvorky na priečkach, vulgárne myšlienky na oknách, oči vytočené nahor pri uhli, či nechápavé krútenie hlavou na nepriateľsky naladenom lopingu... Skrátka, žiadna pohodička sa nekonala.
A potvrdzujú to aj výkony absolútnych víťazov oboch dní, či štatisticky zaujímavé priemery TOP10-ky (25.95 a 25.93 - to je podozrivo blízko hodnotám z najťažších ihrísk v Častej a Trnave). Iba dvaja borci sa boli schopní pozrieť pod psychologickú hranicu 100 úderov a aj to iba o jediný úder (24.75). Prvý deň strhával do mexickej vlny okolo stojacich asi 750 divákov minigolfový milovník č.1 alias Marian Havlík, (najviac esových úderov na turnaji - 68.75%) druhý deň si túto milú úlohu vyskúšal jeho tímový parťák Kubo Kalník, pochopiteľne rovnako minigolfový milovník ;)
dráha | hráč(i) | priemer |
---|---|---|
priama | Miro Čibik | 1.000 |
priečky | Rado Struhár | 1.625 |
ľadvina | Marián Havlík | 1.125 |
trubka | Lukáš Barylík | 1.125 |
segmenty | René Šimanský | 1.000 |
pyramídy | Božena Pätoprstá | 1.000 |
okno-rovné | René Šimanský | 1.375 |
okno-šikmé | M. Ištván / M. Čibik | 1.625 |
uhol | Erika Oršulová | 1.000 |
loping | I. Buš / I. Pätoprstý | 1.625 |
slimák | M. Csontos | 1.250 |
Výlet do histórie (video)
PS: Vedeli ste, že v Nemecku sa nachádza viac ako 3000 minigolfových ihrísk !?
Vicemajster vracia úder
Čo napovedali štatistické záznamy? Ak dovolíte, nedeľu odignorujem (súvislý vodný film logicky vždy zhoršuje priemery nezanedbateľným spôsobom) a zameriam sa na sobotu. Ak by sme si medziročne porovnali priemery TOP10 na Dubnickom ihrisku tak by sme najvyšší rating mohli s kľudným svedomím udeliť tohto ročnej desiatke (24.15). Aj vďaka stále sa zlepšujúcemu juniorskému tandemu Struhár/Čibik. Ak by sa nasledujúci rok zišla v Dubnici hviezdna zostava, tak by mohol byť reálny aj útok na hranicu priemeru 24.
Dráhou smrti ostala trubka (2.165) a na drvivej väčšine dráh došlo medziročne k zhoršeniu priemerov. Ale to súvisí práve s vyčíňaním meteorologického živlu. Len tak na okraj dám do pozornosti priemer na rovnom okne - 1.595. Pekné číslo, že? A prečo ho spomínam? Schválne si počkajte na cifru (zdanlivo) identickej dráhy z Veľkého Krtíša. Zaplačete. Obzvlášť tí, pre ktorých nad oknom visel neprehliadnuteľný nápis „STOP“...
PS: Ak by sa náhodou nachádzali na tejto zemeguli minigolfisti, ktorí netušia ktorou časťou putteru/palice sa udiera do loptičky, mám pre nich malú indíciu.
Videá zo Štokholmských Majstrovstiev ...
...tréningové inšpirácie.
Štokholm pripravený na veľké boje
Väčšina minigolfovej obce už určite diskutuje na tému, či príde k prelomeniu magického mýtu a jeden z dvojice Nemecko-Švédsko (v tomto prípade Nemecko) vyhrá na pôde súpera. My si však vystačíme s iným typom špekulácii, a síce akéže sú reálne možnosti nášho mužského výberu, prípadne šance, že sa Slovenský hráč prebojuje do finálových KO súbojov. Mužských družstiev sa nám zišlo celkovo až 15, pričom nechýbajú tradičné veľmoci, ale švédsky betón si nenechali ujsť ani papierovo menší zabijaci z Francúzska, Nórska, Ruska či Veľkej Británie. Pre historické porovnanie vám ponúkam prehľad výsledkov našich reprezentačných tímov na MS a najlepšieho jednotlivca za posledných 10 rokov (v roku 2001 sme na MS vo Fínsku výpravu neposlali). Bude Stockholm 2011 prelomovým momentom? Také 8. miesto a aspoň jeden hráč vo finále sa javia ako celkom vhodne nastavené motivačné piliere.
Rok | Miesto | Pozícia tímu
| Naj hráč
| Výsledky
|
---|---|---|---|---|
2003 | Bad Münder
| 10. (z 15)
| 35. | |
2005
| Steyr
| 9. (z 15)
| 43. | |
2007
| Canegrate | 11. (z 13)
| 47. | |
2009
| Odense | 9. (z 11)
| 34. | |
2011
| Stockholm | ?. (z 15)
| ?. |
|
Ôsmi a čo ďalej?
Druhý deň však postupne menil výraz tváre z optimistického na realistický. Slovenská šestica bohužiaľ nebola schopná zatlačiť takým spôsobom, aký si vybrala konkurencia a klesla o dve pozície nadol. Zabolí však pohľad na (pre mňa) prekvapivé siedme miesto – Ruský tím. V tréningoch sme sa len usmievali, akých benjamínkov Rusi zapracovali do reprezentácie a svorne sme konštatovali, že ich musíme roztrhať na márne kúsky, ale dianie počas ostrých súbojov nás kruto vyviedlo z omylu. Kde sa stala chyba? Zo základných atribútov by som vybral dva. Nedostatočná úderová istota súvisiaca so zníženými tréningovými dávkami počas sezóny a obmedzená schopnosť precíznej koncentrácie.
Slovenský junior sa pozrel do finalových Play-off súbojov
Postup Mira Čibika medzi 32-ku najlepších, keď po úderovej časti turnaja skončil na kvalitnom 26. mieste, možno jednoznačne označiť za najsvetlejší moment Slovenského výberu. Ja osobne som odhadoval, že reálne môžeme pomýšľať na postup 1-2 chalanov a práve Miro bol top-favoritom. Hneď v prvom kole síce skončil na palici Philippa Rieglera z Rakúska po výsledku 3-5, ale minimálne ochutnal jeden z hlavných chodov Juniorského šampionátu, čo sa mu môže hodiť v nasledujúcich ročníkoch (alebo aj hneď na MS v Štokholme, kam už čoskoro pocestuje).
Nechcem šíriť paniku, skôr sa dívam na vec zo širšej perspektívy. Na Slovensku určite práve pobehuje niekoľko faganov a mladých kočiek, ktoré by boli schopné povzniesť juniorskú zástavu, stačí ich len objaviť a vliať do nich minigolfovú abecedu...
Naturns 2011 v éteri
Často sa zvykne porovnávať hra v tréningoch so samotných turnajovým výkonom. Prirodzene, ide o dve diametrálne odlišné roviny, ktoré sa však v určitých momentoch prelínajú. Druhú stranu rovnice ešte nepoznám, ale naznačím, že v prípravnej fáze sa tímový kombi priemer dostal na cifru 52.5 (B - 29.0 E - 23.5). Ak by sa ho podarilo zopakovať aj počas emočne náročnejšej časti turnaja, úsmev na tvári by nám určite nezmizol. Takže, všetkým pokojný spánok a od rána fandííííme!
PS: Dnešný highlight - eternitová 18-ka Mira Čibika.
Juniorská misia začína...
Štyria z piatich očných lekárov videli eso
Azda najzreteľnejšie som zachytil navreté krčné žily nikde inde ako pri tradičnej breznianskej dráhe smrti – okne na kline (2.180), ktoré predstavuje jednu z najšpecifickejších minigolfových svätíň v rámci všetkých ligových štácií. Mierne strhaný výraz mohlo niektorým spôsobiť aj chronologické porovnanie priemerov na dráhach priečky resp. rovné okno. Došlo totiž v nezanedbateľnému prepadu kvality priemerov, čo jednoznačne naznačuje, že platne prešli zmenou. A zdá sa, že zmenou z pohľadu hráčov nijako príjemnou.
Naopak, mimoriadne príjemnú záležitosť predstavuje pohľad na iné číslo štatistiky. Ukazovateľ podielu zahraných esových úderov sa u jedného hráča dotkol neba. Predpokladám, že väčšina z vás by bola schopná teraz vysloviť jeho meno do piatich sekúnd. Áno, ide o Peťa Bubelínyho. A aká je teda hodnota, ktorá dokázala rozhýbať centrum môjho mimozmyslového vnímania? 80.56%. Ak ju niekto počas najbližších piatich turnajov prekoná, prezradím mu tajomstvo ako sa starám o svoju pleť ;)
Príležitosť rezervovať si malú dermatologickú debatu s Marošom Havlíkom máte už na úvodnom podujatí nového ligového ročníka v Dubnici. No a počas psychologickej prípravy si chvíľu môžete skrátiť pohľadom na dráhových golfistov – špecialistov (mimochodom Marcel vyesoval priečky už druhý turnaj v rade!):
dráha | hráč(i) | priemer |
---|---|---|
loping | O. Kažimír / L. Trnka | 1.250 |
priečky | Marcel Korinek | 1.000 |
okno/šikmé | Peter Bubelíny | 1.125 |
uhol | P. Bubelíny/ R. Šimanský | 1.000 |
plato | Michal Maňaska | 1.000 |
slimák | Ivan Švejda | 1.125 |
trubka | Ľ. Andrássy / P. Bubelíny | 1.000 |
segmenty | I. Buš / L. Trnka | 1.125 |
okno/rovné | Peter Bubelíny | 1.000 |
most | Lukáš Barylík | 1.125 |
blesk | Rado Struhár | 1.000 |
Pozrieme sa v roku 2015 do Monaka?
Bratislavský štvrtý šampiónsky zárez
Minigolfové majstrovstvá na akejkoľvek úrovni by mali predstavovať špeciálne podujatie, ktorého charakter sa tak trochu vymyká bežnému rámcu. Či už po organizačnej stránke, atmosférou, kvalitou zázemia, ale pochopiteľne predovšetkým samotnou hrou a prístupom jednotlivých hráčov. Dovolím si tvrdiť, že MSR uskutočnené v Brezne sa od štandardného Slovenského ligového turnaja nijako dramaticky (na pár výnimiek) neodlišovali. Či je to dobré, zlé, alebo vlastne úplne jedno, nechám na posúdení každého účastníka podujatia. Ja len z môjho pohľadu skonštatujem, že čím väčšia bude v budúcnosti snaha o maximalizáciu atraktivity a vyprofilovanie podujatia tohto typu v slovenských podmienkach, tým lepšie pre náš šport.
Porovnávať dosiahnuté výsledky s predchádzajúcimi rokmi prakticky nie je možné (TOP10 – 24.99), pretože organizátor sa rozhodol zmeniť dve tradičné tzv. esové dráhy (samozrejme, je to plne v jeho kompetencii) za dráhy náročnejšie, hodné účastníkov majstrovského podujatia. A zdá sa, že to nemal robiť. Prečo? Stačí ak napíšem, že takmer polovica všetkých výsledkov zahraných počas víkendu mala výrazne čierny odtieň? Alebo, že až 26 sedmičkových tragédií prislúchalo hráčom nasadených v lige tímov?
Majstri SR 2011 | priemer | |
---|---|---|
muži (25) | Peter Bubelíny | 22.13 |
ženy (5) | Erika Oršulová | 28.63 |
seniori (13) | Ivan Roemer (medzinárodný) | 25.25 |
Ivan Buš (majster SR) | 27.13 | |
juniori (7) | Miroslav Čibik | 24.63 |
juniorky (1) | Kristína Páleníková | 49.88 |
Víťazi Slovenského pohára 2010/11 | body | |
---|---|---|
muži (33) | Peter Bubelíny | 307b |
ženy (5) | Veronika Videnová | 124b |
seniori (15) | Ivan Roemer | 251b |
juniori (13) | Miroslav Čibik | 270b |
juniorky (1) | Kristína Páleníková | 0b |
ADARA Trnava šancu nevyužila, pod tlakom jednoznačne zaváhala a s odstupom pripomínajúcim pritisnutých milencov (cháp ½ bodu) sa odela do strieborného rúna (7 sezónnych víťazstiev, najlepší výkon 476 úderov). Premárnená šanca ambiciózny trnavský tím určite zabolela, ale ja tvrdím, že z každej negatívnej veci sa dá vyťažiť niečo pozitívne. Možno nie okamžite, ale po odoznení emócií sa veci zvyknú javiť v inom kontexte...
Z tajných spisov občana X
Sobota 13:00
Blížim sa k minigolfovému ihrisku a hneď z diaľky počujem, že dajakí chlapci tam hulákajú a zatínajú päste. Tuším bude bitka. Zrýchľujem krok, aby som sa mohol zúčastniť, veď z boxerských tréningov si ešte čo to pamätám...
Aha, takže žiadna bitka. Aspoň nie tá pästná. Pôvabná slečna mi pri vstupe do areálu vysvetľuje, že súťaž už začala a tie výkriky sú prejavmi radosti po úspešných úderoch. Ty bisťu, ale tu sa kričí ako na dajakom tréningu japonských karatistov. No veru, toto si pozriem.
Sobota 14:00
Podarilo sa mi hodiť reč s pár zhovorčivými účastníkmi turnaja a zistil som základné informácie, aby som sa aspoň trochu vedel zorientovať, pretože minigolf som naposledy hral pred desiatimi rokmi a to bola úplne iná pesnička. Poviem vám, títo borci vyzerajú lepšie ako americký golfisti. Súkajú tam jedno eso za druhým. Pozrel som aj výsledkovú listinu a všimol som si, že po prvom kole vyhráva nejaký trnavský klub. To im Brezňanci nevedia ukázať, kto je tu pánom?!
Sobota 15:30
Na chvíľu som si odskočil, ale už som späť. Druhé kolo dohrané. Rozprával som sa s vtipným chlapíkom z Bratislavy a vyzeral byť celkom spokojný. Úsmev mal od ucha k uchu a tvrdil mi, ževraj „My, to máme radi od zadu...“. Chvíľu som na nehol civel, že či sa nezbláznil, ale druhý vysmiaty (podľa farby dresu tiež bratislavčan) ma ukľudnil, že to bolo myslené v súvislosti s priebežnými výsledkami. Hodil som očkom na výsledkovú tabuľu a pochopil som. 1. Adara Trnava, 2. Brezno, 3. GK Bratislava. Rozdiely minimálne.
Sobota 16:00
Prichádza šedý mrak a začína pršať. Bežím rýchlo do krčmy doplniť tekutiny.
Sobota 18:00
Trochu som sa zakecal s chlapmi v krčme, ale keďže ma ten minigolf dajako chytil, idem ešte trošku pozrieť, čo tam tí blázni stvárajú.
Sobota 18:30
Poviem vám, bol som preč niečo cez dve hodiny, ale takú zmenu som nečakal. Atmosféra pomaly ako na argentínskom futbale. Jedny kričia z plného hrdla „Poďme ADARA“, iný zas „Makáme chlapi...“. Prisahal by som, že som počul aj rapkáč. Zjavne ide do tuhého, lebo každú chvíľu sa niekto chytá za hlavu a výrazy na tvárach niektorých účastníkov majú jemne hororový nádych. Nie som si istý, ale mám pocit, že sa blíži záver hracieho dňa, lebo veľa hráčov už dohralo a tí, ktorí sú povzbudzovaní sa akurát dostali na 17-tu dráhu. Pýtam sa mladého chalaniska, že kto vyhráva. Iba mi úsečne odvrkne - „Je to tesné, tuším je rozdiel iba 2 údery...“. No z toho teda múdrejší nie som. Idem sa pozrieť priamo ku dráhe, možno mi povie niekto iný...
Priblížil som sa ku poslednej dráhe, ale stihol som iba na moment zachytiť obrovskú radosť príjemného chlapíka, keď ku mne pristúpil akýsi pán a vykázal ma ďalej od hracieho priestoru. Úprimne poviem, že ma to nahnevalo a zreteľne som mu tlmočil môj postoj. V momente sa na mňa vrhlo asi 50 párov zamračených očí, tak som radšej odišiel preč. Nebudem kaziť zábavku iným. Dnes nie...
- vybrané z denníka istého obyvateľa z Brezna -
Kvalita hore, kvantita dole
dráha | hráč(i) | priemer |
---|---|---|
blesk | Kubo Kalník | 1.000 |
priečky | Marcel Korinek | 1.000 |
vlny | Rado Struhár | 1.125 |
okno/rovné | Peter Bubelíny | 1.250 |
plato | M. Ištván / E. Oršulová | 1.000 |
loping | Rado Struhár | 1.250 |
slimák | Fero Chrvala | 1.000 |
segmenty | K. Kalník / M. Sodoma | 1.125 |
Minigolfová rošáda
Zdá sa, že tento rok domáca pôda neplní takú funkciu, ako by sa štandardne očakávalo. Hneď v úvodnom ligovom turnaji roka musela ADARA Trnava na svojom fronte kapitulovať a určite to nebolo nič príjemné. Pri pohľade na celkovú tabuľku vtedajšia strata 7.5 bodu na vedúcu GK Bratislava mohla určite spôsobovať ambicióznym trnavským hráčom mierne depresívne stavy. Košický betónový príbeh bol takisto bez happy endu pre domácich bojovníkov, aj keď treba podotknúť, že tí sa čiastočne vzdali už vopred. Zraky sa teda presunuli na mohutne zabarikádovanú pevnosť bratislavských strážcov 14 bodového pokladu.
A tí, možno prekvapujúco, neboli schopní odolať mohutnému frontálnemu útoku sformovaného trnavského šíku a z bojiska odišli s početným množstvom rán. V minigolfovej terminológii to znamená dvojnásobnú prehru (o 7 resp. 14 úderov) a stratu líderskej pozície. Netreba pripomínať, že ide o veľa. V hre je talianske Vergiate, dostatočný motivačný prvok pre dvoch úhlavných sokov, ktorí ostali v osamotenom súboji o majstrovský pohár. Napätie stúpa a akékoľvek priateľstvá idú stranou.
Úsmevy stranou, priateľstvá tiež. Začína psychologická vojna...
Momentum je jednoznačne na strane trnavského klubu. Hráči majú formu, na ich tvárach vidieť sebavedomie a myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že do finálového ligového kola v Brezne pôjdu ako favoriti na zisk titulu. Má to však jeden malý háčik. Rozdiel medzi tímami ADARA Trnava a GK Bratislava predstavuje 1.5 bodu. Shakespeare by mal určite radosť. Víťaz posledného duelu berie všetko a o drámu je tak postarané až do samotného konca. Slabšie povahy nech radšej nad priebehom ani nerozmýšľajú. Každý jeden pohyb tela, myšlienkový pochod, či faktor šťasteny môžu predstavovať rozhodujúce elementy v šampiónskej mozaike. Pochopiteľne, netreba zabúdať ani na skupinku breznianskych heretikov, ktorí sa určite budú snažiť kliatbu domáceho prostredia prelomiť všetkými možnými metódami. Koniec koncov, im samotným môže byť bratovražedný súboj ukradnutý. Do vypuknutia ultimátnej bitky však zblúdilé duše ešte pár krát zazrú mesačné torzo (už tuším začínam šalieť...) a počas horúcich letných nocí možno presnívajú nejednu nočnú moru s minigolfovým podtónom.
Priebeh bodových ziskov hlavných ašpirantov na ligový titul.
Ak by sa u vás niečo podobné vyskytlo, skúste zavolať doposiaľ posledným ligovým víťazom medzi jednotlivcami, pretože ich vnútorná sila sa pravdepodobne pred MSR nachádza na tej správnej úrovni. Ak by ste si to náhodou nestihli prečítať vo výsledkovej listine, tak mám na mysli obhajcu Majstrovského titulu – Kuba Kalníka (víťaz 1. dňa v BA – 21.75) a kráľa Slovenského Pohára ročníku 2009/10 – Rada Struhára (víťaz 2. dňa v BA – 22.50).