Magura cup pokračuje...

Tak sa zdá, že vonkajšie teploty sa už definitívne rozhodli si obliecť zimný kabát a akákoľvek minigolfová aktivita sa niekde pomalšie inde už veľmi zjavne presúva do indoorových priestorov. Ťažko povedať koľko halových podujatí prinesie Slovenská zimná sezóna, ale Magura Cup v Prievidzi medzi nimi určite nebude chýbať (a možno bude jediný).

Ten začal písať svoju históriu vo februári tohto roku, keď nadviazal na sériu dovtedy usporadúvaných Magurských openov. Samozrejme s jednou podstatnou modifikáciou a síce vypísanými prémiami pre najlepších. Tie sa do značnej miery odvíjajú od počtu zúčastnených hráčov, takže jednoznačne platí, že čím viac minigolfových hláv na turnaji, tým atraktívnejšie finančné ohodnotenie pre top-hráčov.

Tento princíp bude uplatnený aj počas druhého ročníku, ktorý sa uskutoční počas posledného predvianočného víkendu (17./18.12.), takže pevne verím, že pravú minigolfovú vianočnú atmosféru spojenú s ostrými párovými súbojmi bude tento krát mať chuť prežiť o čosi viac hráčov ako tomu bolo naposledy. Koniec koncov, v našich končinách lepšie dotovaný a štýlovými trofejami podporený turnaj budete hľadať len márne. Čas začať pripravovať myseľ na nefalšovanú euro-minigolfovú jazdu...

Keď štatistika nebolí...

Už niekoľko dni sa na mňa díva a úpenlivo ma prosí o okamžitú publicitu vo virtuálnom priestore. A keďže je nemám chuť sa s ňou dostať do akéhokoľvek sporu, tak jej želanie bez výhrady splním. No a o kom resp. o čom je vlastne reč? Predsa štatistike, ktorej miery si vytvorili samotní hráči a hráčky počas záverečného ligového turnaja v Prievidzi. Poďme sa jej pozrieť na zúbok...

Kým na väčšine ligových turnajov odohraných počas roka sa u najlepších hráčov môžeme stretnúť s esovou úspešnosťou nad úrovňou 70%, v Prievidzi na starom ihrisku túto hranicu musíme posunúť ešte o nejaké tie percenta smerom nahor. Dokonca sa objavili až dvaja dobrodruhovia, ktorým číslo 1 v protokoloch zjavne robilo veľmi dobre a rozhodli sa pokoriť aj métu 80%, no najväčším machrom sa v tomto ohľade stal nedeľný víťaz – Ľubo Zontág s hodnotou nebezpečne zvodnou – 81.94%. Ak ju niekto v roku 2012 na Slovenskej pôde prekoná, tak sľubujem, že mu na tejto stránke venujem jeden celý oslavný odsek ;)

Hrať prievidzské dráhy bol v porovnaní s inými ihriskami na Slovensku zjavne relatívne blahodárny zážitok a účasť neurológa na place nebola vôbec nutná. Aj rozmýšľam, či vôbec dráhu s najhorším priemerom označiť ako dráha smrti. Dohodnime sa, že skôr dráha menšieho srdcového záchvatu. Koniec koncov, priemer 1.695 (patriaci priečkam) nenaznačuje, že by práve na tomto mieste mali vznikať minigolfové pomníčky.

Minigolfových pomníčkov s číslom 7 sa vyskytlo iba päť, takže tento krát nemám dôvod zdvíhať varovný prst, ani robiť iné burcujúce gestá. Skôr vytesám do kameňa na tabuľu slávy niekoľko mien (aj keď ich bude trochu menej, keďže na množstve dráh sa o prestížne výkony delilo viacero hráčov), ktoré si to na základe pôsobenia v rôznych kútoch prievidzského ihriska zaslúžia najviac:

dráhahráč(i)priemer
lopingTibor Mészáros
1.125
priečkyJ. Nakládalová / M. Čibik
1.125
okno-rovné
Ivan Buš
1.000
kliny
Ivan Roemer
1.000
vlnyP. Buchcár / T. Mészáros
1.000
ľadvinaJ. Kalník / P. Vrchovinský
1.000
mostRado Struhár
1.000

Termínová listina 2012

DátumTurnajMiestoPovrchVýsledky
28.-29.4.7/8.kolo ligyČastáeternit
19.-20.5.9/10.kolo.ligyPrievidzaeternit/staré
26.-27.5.Nations CupsBad Munder/Rozemaai/Porto
2.-3.6.Open Zázriváadventure
16.-17.6.11/12.kolo ligyTrnava NMCeternit
30.6-1.7.13/14.kolo ligyBreznoeternit
14.-15.7.Junior TrophyOlomouc (filc)
20.-22.7.MSR/FináleKošice-Bankoveternit





4.-5.8.1/2.kolo ligyDubnicaeternit
15.-18.8.MS JuniorovBad Munder GERfilc/eternit
15.-18.8.ME SeniorovRozemaii BELeternit
29.8.-1.9Euro Ch'shipPorto PORbetón/eternit
29-30.9.3/4.kolo ligyBratislavaeternit
4.-6.10.EuropacupVizela PORbetón

Jesenné prievidzské divadlo

Vyjadriť sa objektívnym spôsobom ku záverečnému ligovému víkendu roku 2011 nie je pre mňa jednoduchou záležitosťou. Síce od samotného turnaja v Prievidzi už uplynulo niekoľko dní a niektoré emócie stihli vychladnúť, moja športovo a často pozitívne naladená duša pod ťarchou všetkých konzekvencií pri spomienke na rozhodujúce momenty tejto minigolfovej udalosti stále pociťuje úprimný smútok.

Ale poďme pekne po poriadku. Hlavné pódium minigolfového divadla bolo tento krát postavené v nebezpečnej blízkosti starého prievidzského ihriska, ktoré v zásade obchádzala povesť ako mimoriadne žičlivého a hráčsky obľúbeného. Preto sa za určitých okolností dali očakávať výkony, ktoré by strhli celé auditórium do frenetického potlesku. Samozrejme, že mám na mysli kombináciu osemnástich magických momentov zakončených nespútaným mrazením po celom tele.
Mrazenie síce nastalo, ale bohužiaľ bolo skôr spôsobené chladným jesenným vzduchom, ktorý určite zapríčinil drobný posun celkových zahraných priemerov smerom nahor. (TOP10 deň1 - 22.40, deň2 - 22.18) Som presvedčený, že ak by sa turnaj (pozor, to nie je kritika termínovej listiny) odohral počas niektorého z letných mesiacov, nezvestná 18-ka by konečne ukázala svoju bezchybnú tvár. Takto sa do výsledkovej listiny prepašovali „iba“ oficiálne štyri modré 19-ky. Jedna z nich patrila Radovi Struhárovi (86 úderov, priemer 21.50), víťazovi prvého hracieho dňa, ktorý tak potvrdil veľmi kvalitnú fazónu v druhej polovici roku. No a kto si siahol na absolútne víťazstvo (na území Slovenska premiérové) v nedeľu? Človek, ktorý je schopný do roka odohrať 53 turnajov a ktorému sa radšej v nedeľu vyhýbajte, pretože ju má nenápadne schovanú aj vo svojom mene – Ľubo Zontág (83, 20.75). Mimochodom, priemer 20.75 predstavuje najnižšiu úroveň, ktorú v Slovenskej lige dosiahol hráč od spustenia jednodňových ligových kôl.

Komentáru tímovej súťaže by som sa najradšej vyhol, ale keďže nechcem, aby ma týždeň naháňalo moje svedomie, tak urobím presný opak. Do osudového momentu sa všetko javilo ako skvelý come-back majstrovského tímu GK Bratislava. Sobotné prvé miesto, vysmiate tváre, dobré pocity... ale keďže naše minigolfové divadlo nehrá iba na pódiu, ale aj za oponou, tak nastala scéna, ktorú bratislavskí hráči nemali v scenári. V prenesenej reči hovoríme o penalizácii, rozhodnutí o osude turnaja mimo hracích dráh a v danom momente aj výraznom ovplyvnení hráčskeho motivačného faktora. Niečo, čo som ja osobne zažíval pri iných druhoch športu a vždy som tým do značnej miery opovrhoval. Nestaviam sa do pozície obhajcu žiadnej zo strán, len mám silný pocit, že samotné mýtické alkoholové pravidlo (mimochodom podľa mňa nedostatočne zadefinované) Slovenský minigolf na nohy nepostaví. Stalo sa... Zvyšok Ligového ročníku 2011/12 tak pre mňa v rámci tímovej súťaže nadobudol status formálnej záležitosti a iba z úcty k ostatným tímom nebudem vyslovovať názov toho, ktorý na 99% v Košiciach na Majstrovstvách Slovenska zdvihne nad hlavu trofej šampióna. Radšej pre poriadok dodám, že jednotlivé denné víťazstvá si pripísali domáci hráči 1. MTGC Prievidza (467 úderov, 23.35) a minigolfisti trnavského klubu ŠK ADARA (451, 22.55).

Tak a čo by som dodal na záver? Čo takto malú fotografickú bodku symbolicky sa lúčiacu s outdoorovou sezónou, ktorá sa do minigolfovej kroniky zapíše pod číslovkou 2011, hm? Užívajte si dlhé večery a v prípade nostalgickej reakcie skúste zavítať na niektorý zo zimných halových turnajov (druhý ročník magura cup-u by nemal chýbať)...

PS: Štatistika samozrejme bude...

Z Vergiate prekvapujúco bez medajle

Keď som minulý rok o takomto čase dopisoval článok venovaný práve skončenému Poháru majstrov vo Viedni, odkázal som novému (vtedy pochopiteľne neznámemu) majstrovskému tímu, aby o rok vo Vergiate zažil príjemné minigolfové nadšenie a urobil už konečne výsledkový uragán. Rok uplynul a bohužiaľ musím konštatovať, že želanie sa podarilo naplniť iba z polovice... vyjadrovať sa k výsledku, ktorý je všeobecne považovaný za neúspešný nie je zrovna jednoduchou záležitosťou, ale strčiť hlavu do piesku by bolo v tomto momente iba zbabelým krokom, takže pár riadkami sa k samotnému turnaju venovanému klubovým šampiónom rád vrátim.

V Taliansku bol pre kluby pripravený pomerne náročný betónový okruh, kde sa akákoľvek cifra pod psychologickou hranicou 30 úderov dala považovať za pravú minigolfovú kvalitu. Vyslovene smrteľnú dráhu by ste na ihrisku hľadali márne (v porovnaní s Viedňou 2010 išlo o relatívne pokojnejšie mínové pole). Ešte aj štatisticky najťažšia dráha – veľký hrad sa z môjho pohľadu javil po stránke prenosu ako jednoduchší v porovnaní s košickým kolegom. Iná však bola situácia po prenose. Skórovať na tejto dráhe vyžadovalo nemalú dávku šťastia. Podobne tomu bolo aj na dráhach 3, 7 a v o niečo menšej miere aj na 8, 15, 16.
Dôležitý faktor úspechu predstavovalo zladenie dvoch základných konštánt – prenosu na prekážkových dráhach a precízneho tempovania na technických. Keďže počasie počas celého podujatia (vrátane tréningov) vykazovalo neuveriteľnú stabilitu (modrá obloha, bezvetrie, teploty okolo 25 stupňov), ustrážiť si optimálnu teplotu zvolených lôpt nepredstavovalo výrazný problém. Za to nároky na udržiavanie koncentrácie a čerstvej mysle sa už nachádzali na vyššom leveli. Poháru majstrov sa totižto zúčastnilo až 120 hráčov, čo pri jednom ihrisku logicky značne znáročnilo časovú schému turnaja. Odohrali ste okruh (približne 1.5h) a mohli ste sa rovno pripraviť na trojhodinovú pauzu. Hrací deň tak končil po 19. hodine. Nič príjemné pri pomyslení, že ste vstali 5.40, aby ste sa mohli ráno o 7. hodine trochu rozohriať pri cvičných úderoch.

Posuňme sa v čase ale trochu späť. Všetko logicky začalo tréningovým procesom. Ten (až na pár detailov) prebehol bez problémov a pokiaľ ide o zpamovanie ihriska, voľbu systémov, či použitý materiál, jednoznačne treba poznamenať, že išlo o pomerne vydarenú časť turnaja. Nominačné kolečká sa začali točiť tri dni pred ostrým štartom a dal som si tú námahu, aby som ich zachytil a dal do širšej perspektívy v nadväznosti na hlavnú fázu turnaja. Hráčske priemery sa pohybovali od 30.14 až do 35.88, pričom sumárny zastavil na úrovni 33.73. Pochopiteľne, že v hlavnej súťaži sa dalo očakávať zlepšenie, keďže zmapovanie dohrávok prebiehalo kontinuálne a definitívnu podobu získalo až v posledný tréningový deň. Keď sme preberali reálne možnosti, tak sme sa zhodli, že tímový priemer na úrovni 32 - 32.5 by mohol byť dosiahnuteľný a zabezpečujúci solídny výsledok. Turnajová hodnota však zastavila mimo tohto intervalu, na cifre 32.90 (pri zohľadnení výsledkov náhradníka - 33.06) a postačovala iba na nelichotivú 12. priečku (traja hráči si svoje priemery zlepšili, štyria zhoršili). Určite sklamanie, ale na druhej strane treba priznať, že strata na najbližšie vyššie postavené tímy bola pomerne malá (11. miesto - 6 úderov, 10. - 11, 9. - 19...).
Stále tak platí, že na európsku minigolfovú špičku nemáme, ale tzv. druhá kategória krajín nepredstavuje nezdolateľnú prekážku. Viem, už by bolo fajn, keby sa to konečne podarilo aj fakticky dokázať. Tento rok sa tak nestalo, príležitosť ponúkne až nastávajúca medzinárodná sezóna s prívlastkom portugalská (európsky šampionát ako aj pohár majstrov privíta práve táto krajina). Ak sa do nej zapojí aj slovenský zástupca/tím neostáva nič iné, len pevne veriť vo výkonnostný progres. Myslím, že túžba po úspechu v nás určite stále drieme a nezomiera...

Slnečná terapia a okenný kolaps

Predtým ako sa moja myseľ naplno ponorí do sústredeného módu v súvislosti s očakávaným Pohárom majstrov ešte s radosťou stihnem zrekapitulovať ligový víkend, ktorý sa odohral po takmer šesť týždňovej reprezentačnej prestávke. Meteorologická stanica vo Veľkom Krtíši sa rozhodla, že na víkend bude ukazovať čísla prudko atakujúce tropické hodnoty a hráči nabití vysokým množstvom solárnej energie zrejme nemali chuť numerologickú schému akokoľvek výrazne narúšať a do protokolov písali čísla kopírujúce vonkajší teplomer.

Zabudnite na výsledkovú tabuľu s ukľudňujúcim zeleným nádychom, po oba dni sa podiel "tropických" výsledkov (cháp ako 30+) pohyboval na úrovni 50%! Celkom šialenstvo, čo poviete? A to ihrisko v Krtíši pri svojej premiére minulý rok pôsobilo relatívne neškodným dojmom. Dokonca aj unikátna kombinácia dvoch okien sa dala prežiť s minimálnymi škrabancami. Časy sa však menia. Asi si to povedal aj neviditeľný patrón tohto ihriska a pri jednej zo svojich potuliek po areáli odsypal na niektoré dráhy trochu ostrejšie koreniny ako by bolo zdravé. A tak neboli nijakým prekvapením štvorky na priečkach, vulgárne myšlienky na oknách, oči vytočené nahor pri uhli, či nechápavé krútenie hlavou na nepriateľsky naladenom lopingu... Skrátka, žiadna pohodička sa nekonala.
A potvrdzujú to aj výkony absolútnych víťazov oboch dní, či štatisticky zaujímavé priemery TOP10-ky (25.95 a 25.93 - to je podozrivo blízko hodnotám z najťažších ihrísk v Častej a Trnave). Iba dvaja borci sa boli schopní pozrieť pod psychologickú hranicu 100 úderov a aj to iba o jediný úder (24.75). Prvý deň strhával do mexickej vlny okolo stojacich asi 750 divákov minigolfový milovník č.1 alias Marian Havlík, (najviac esových úderov na turnaji - 68.75%) druhý deň si túto milú úlohu vyskúšal jeho tímový parťák Kubo Kalník, pochopiteľne rovnako minigolfový milovník ;)

V rámci tímovej súťaže zatiaľ zdarne pokračuje orlí let trnavskej Adary. Pohodlne vyhrala oba dni a v ligovej tabuľke si vytvorila komfortný náskok. Žeby sa schyľovalo k majstrovskému titulu systémom štart-cieľ? Pozor, sme v športe a tam sa zvyknú diať niekedy také veci, že aj obočie Chucka Norrisa ide smerom nahor. Každopádne, zatiaľ sa budeme držať faktu, že ADARA Trnava sa odtrhla od tímu GK Bratislava na rozdiel 9 bodov. Prečo tomu tak bolo v Krtíši? Kľúč treba hľadať napríklad aj vo zvládnutí smrteľnej dráhy (rovnako ako minulý rok). Momentálne možno jednej z najsmrteľnejších na územi Slovenska. Hovorím o úkaze menom ultra-ťahavé rovné okno (zaznamenaných 16 sedmičkových kúskov). Už som to avizoval, teraz to definitívne vyrieknem. Priemer, vážení, dosiahol hodnotu hraničiacu s nutnosťou volať profesora Chocholouška (pre nechápavých video). 2.745. Ufff! A to hneď nasledujúca dráha (šikmé okno) vykázala rovnako monstróznych 2.420. Proste nič pre slabé povahy.

dráhahráč(i)priemer
priamaMiro Čibik
1.000
priečkyRado Struhár1.625
ľadvina
Marián Havlík1.125
trubka
Lukáš Barylík
1.125
segmentyRené Šimanský
1.000
pyramídyBožena Pätoprstá
1.000
okno-rovnéRené Šimanský
1.375
okno-šikmé
M. Ištván / M. Čibik
1.625
uhol
Erika Oršulová
1.000
loping
I. Buš / I. Pätoprstý
1.625
slimák
M. Csontos
1.250

Predpokladám, že najbližšia zastávka ponúkne úplne iný obraz. Síce staré prievidzské ihrisko absentovalo v termínovej listiny dlhšiu dobu, ale za starých čias bolo svedkom množstva osemnástkových pokušení. Žeby sa teda konečne po toľkých rokoch prišla na minigolfistov usmiať aj bezchybná osemnástka?

Výlet do histórie (video)

Tak som sa vám opäť raz trochu túlal internetovým priestorom a narazil som na jedno magické video. Pochopiteľne zamerané na minigolf. Nemčinári si môžu vychutnať rozprávanie majsterky sveta z roku 1993 - Alice Kobish, ale čarovné sú predovšetkým retro zábery zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Dámy hrajúce v kostýmoch, páni v oblekoch... alebo čo ten maličký pletený košíček na loptičky? No nevyvoláva to na vašich tvárach akýsi zvláštny úsmev?


PS: Vedeli ste, že v Nemecku sa nachádza viac ako 3000 minigolfových ihrísk !?

Vicemajster vracia úder

Štart nového ligového ročníku ostal v tomto virtuálnom priestore pod náporom medzinárodných podujatí trestuhodne nepovšimnutý, takže urýchlene nasadám do môjho podomácky zostrojeného stroju času a presúvam sa na záverečné dni mesiaca júl roku 2011 do mesta Dubnica. Presun prebehol v poriadku a obraz je celkom čistý. Poviem Vám, celkom zaujímavé pohybovať sa v minulosti bez možnosti ovplyvniť chod dejín. A niekedy by to bolo tak treba...

Hneď z kraja ma zarazí informácia o nepostavení tímu pre nový ligový ročník jedným z tradičných slovenských klubov - MTGK Brezno. Večná to škoda. Pravdepodobne ide o dočasné krízové riešenie, ale z hľadiska vplyvu na atmosféru a náboj predovšetkým tímovej súťaže značne závažné (paradoxne, odchovanci breznianskeho manšaftu sa môžu stať kľúčovými persónami v majstrovskom ťažení). Kedy už mi konečne bude naopak dopriate napísať, že vznikol nový minigolfový klub a plný entuziazmu si podal prihlášku do ligy tímov?

Takto sa zdá, že to bude opäť boj o titul medzi dvoma rivalmi. Alebo žeby nie? Úvodná dubnická zastávka totiž bola svedkom silného frontálneho útoku klubu ADARA Trnava. Prvý deň prvenstvo s náskokom 51 úderov (!!!), druhý deň vankúš v podobe 15 úderov (odohrané iba dva okruhy). Štart ako remeň. Obzvlášť keď obom dňom dominovali hráči práve tohto klubu. V sobotu sa s ihriskom poláskal René Šimanský a to mu za odmenu darovalo krásny priemer 22.50. Nedeľná časť, ktorá mimochodom podľa môjho skromného názoru nebola plne regulárna a hrala sa za značne kontroverzných podmienok, najlepšie svedčala vodnému minipólistovi, pardon minigolfistovi - Mirovi Čibikovi (23.50).

Čo napovedali štatistické záznamy? Ak dovolíte, nedeľu odignorujem (súvislý vodný film logicky vždy zhoršuje priemery nezanedbateľným spôsobom) a zameriam sa na sobotu. Ak by sme si medziročne porovnali priemery TOP10 na Dubnickom ihrisku tak by sme najvyšší rating mohli s kľudným svedomím udeliť tohto ročnej desiatke (24.15). Aj vďaka stále sa zlepšujúcemu juniorskému tandemu Struhár/Čibik. Ak by sa nasledujúci rok zišla v Dubnici hviezdna zostava, tak by mohol byť reálny aj útok na hranicu priemeru 24.
Dráhou smrti ostala trubka (2.165) a na drvivej väčšine dráh došlo medziročne k zhoršeniu priemerov. Ale to súvisí práve s vyčíňaním meteorologického živlu. Len tak na okraj dám do pozornosti priemer na rovnom okne - 1.595. Pekné číslo, že? A prečo ho spomínam? Schválne si počkajte na cifru (zdanlivo) identickej dráhy z Veľkého Krtíša. Zaplačete. Obzvlášť tí, pre ktorých nad oknom visel neprehliadnuteľný nápis „STOP“...

PS: Ak by sa náhodou nachádzali na tejto zemeguli minigolfisti, ktorí netušia ktorou časťou putteru/palice sa udiera do loptičky, mám pre nich malú indíciu.

Videá zo Štokholmských Majstrovstiev ...

...finále KO - Erlbruch vs. Erlbruch.


...ako Švédsko k zlatu prišlo.


...tréningové inšpirácie.


...tradičná reč oficiálnych predstaviteľov, sľuby hráčov a pochod mestom.

Štokholm pripravený na veľké boje

Pomaličky sa nám schyľuje k najväčšiemu minigolfovému podujatiu roku a bola by škoda nevyužiť predturnajové momenty napätia na napísanie malého preview. Predpokladám, že Slovenská výprava už objavila ihrisko a začala používať špeciálne okuliare, ktoré okamžite odhaľujú optimálny systém ako hrať tú ktorú dráhu. Ak ste o nich doposiaľ nepočuli, nič sa nedeje. Ide o tajný projekt a ak všetko pôjde podľa plánu a rozhodcovia nič nespozorujú, mali by sa naši hráči (s prispením vlastných schopností, pochopiteľne) ocitnúť na popredných priečkach ;)

Väčšina minigolfovej obce už určite diskutuje na tému, či príde k prelomeniu magického mýtu a jeden z dvojice Nemecko-Švédsko (v tomto prípade Nemecko) vyhrá na pôde súpera. My si však vystačíme s iným typom špekulácii, a síce akéže sú reálne možnosti nášho mužského výberu, prípadne šance, že sa Slovenský hráč prebojuje do finálových KO súbojov. Mužských družstiev sa nám zišlo celkovo až 15, pričom nechýbajú tradičné veľmoci, ale švédsky betón si nenechali ujsť ani papierovo menší zabijaci z Francúzska, Nórska, Ruska či Veľkej Británie. Pre historické porovnanie vám ponúkam prehľad výsledkov našich reprezentačných tímov na MS a najlepšieho jednotlivca za posledných 10 rokov (v roku 2001 sme na MS vo Fínsku výpravu neposlali). Bude Stockholm 2011 prelomovým momentom? Také 8. miesto a aspoň jeden hráč vo finále sa javia ako celkom vhodne nastavené motivačné piliere.

RokMiestoPozícia tímu
Naj hráč
Výsledky
2003Bad Münder
10. (z 15)
35.
2005
Steyr
9. (z 15)
43.
2007
Canegrate11. (z 13)
47.
2009
Odense9. (z 11)
34.
2011
Stockholm?. (z 15)
?.

Ak si chcete urobiť obraz o náročnosti ihriska a cifrách, ktoré možno očakávať od najlepších búchačov, stačí kliknúť na link s výsledkami z Nations Cupu, ktorý sa pred niekoľkými mesiacmi uskutočnil na totožnom ihrisku. Moje súkromné zdroje však hovoria, že betónová pasáž určite nebude za žiadnych okolností prechádzkou ružovou záhradou, a preto je potrebné uskutočniť jednu zásadnú vec. Že neviete akú? To je v poriadku. Na to som tu ja. Takže, posaďte sa, zatlačte si obidva palce, mentálne sa nalaďte na sever Európy a v duchu si predstavujte našich reprezentačných minigolfistov. Máte? Fajn. To je krok jedna. V druhom kroku sa dostavte do fóra na našej stránke a skúste niečo celej výprave odkázať. Určite ich to poteší...

Ôsmi a čo ďalej?

Napísať o Naturnskom juniorskom šampionáte by sa dalo veľa vecí. Zišla sa dobrá partia mladých ľudí (nie bezchybných ;) a keď som sa pýtal ostrieľaného juniora Olivera Kažimíra, povedal mi, že z hľadiska zázemia, lokality, zaujímavosti a kvality ihrísk išlo o vôbec jedno z najpodarenejších Majstrovstiev. Inšpiratívnych momentov bolo viac než dosť, ale ja si vyberiem iba niektoré. Najhlavnejšími faktami sú/boli dva body:


Tím obsadil 8. miesto
Nemožno to hodnotiť ani ako blamáž, ale zátky šampanského ostali aj pre tento krát podozrivo tiché. A pritom nástup Slovenských chalanov bol mimoriadne svieži a povzbudzujúci, keď zahrali piati najlepší betónový okruh a neskôr v rámci sumáru prvého hracieho dňa figurovali na lichotivom šiestom mieste. Aj keď treba objektívne podotknúť, že súperi na ďalších priečkach sa držali v tesnom závese.
Druhý deň však postupne menil výraz tváre z optimistického na realistický. Slovenská šestica bohužiaľ nebola schopná zatlačiť takým spôsobom, aký si vybrala konkurencia a klesla o dve pozície nadol. Zabolí však pohľad na (pre mňa) prekvapivé siedme miesto – Ruský tím. V tréningoch sme sa len usmievali, akých benjamínkov Rusi zapracovali do reprezentácie a svorne sme konštatovali, že ich musíme roztrhať na márne kúsky, ale dianie počas ostrých súbojov nás kruto vyviedlo z omylu. Kde sa stala chyba? Zo základných atribútov by som vybral dva. Nedostatočná úderová istota súvisiaca so zníženými tréningovými dávkami počas sezóny a obmedzená schopnosť precíznej koncentrácie.

Slovenský junior sa pozrel do finalových Play-off súbojov
Postup Mira Čibika medzi 32-ku najlepších, keď po úderovej časti turnaja skončil na kvalitnom 26. mieste, možno jednoznačne označiť za najsvetlejší moment Slovenského výberu. Ja osobne som odhadoval, že reálne môžeme pomýšľať na postup 1-2 chalanov a práve Miro bol top-favoritom. Hneď v prvom kole síce skončil na palici Philippa Rieglera z Rakúska po výsledku 3-5, ale minimálne ochutnal jeden z hlavných chodov Juniorského šampionátu, čo sa mu môže hodiť v nasledujúcich ročníkoch (alebo aj hneď na MS v Štokholme, kam už čoskoro pocestuje).


Na záver budem možno trochu depresívny, ale okolnosti mi jednoducho nedovoľujú inak. Slovenský juniorský tím sa stal v predchádzajúcich obdobiach pravidelným účastníkom vrcholových podujatí poriadaných organizáciou WMF, avšak odchod Olivera Kažimíra a Lukáša Barylíka do mužskej kategórie pravdepodobne spôsobia, že o rok v Bad Münderi budeme držať palce maximálne niekoľkým individuám. V juniorskej kategórii momentálne neexistuje kontinuita a hľadanie mladých talentov by malo čoskoro nabrať na obrátkach, inak budeme svedkami de facto zániku juniorskej kategórie na slovenských minigolfových pláňach.
Nechcem šíriť paniku, skôr sa dívam na vec zo širšej perspektívy. Na Slovensku určite práve pobehuje niekoľko faganov a mladých kočiek, ktoré by boli schopné povzniesť juniorskú zástavu, stačí ich len objaviť a vliať do nich minigolfovú abecedu...

Naturns 2011 v éteri

Spojenie sa podarilo nadviazať a tak sa postupne pokúsim poodhaliť nejaké pikošky z Európskeho šampionátu. Prvý tréning za nami. Treba povedať, že čisto betónový. Zabudnite na košický šmirgel, toto je o niečom úplne inom a výkon pod 30 predstavuje povinnosť. Osobne si myslím, že najlepší budú atakovať aj čísla pod 25 vďaka milosrdnosti samotného ihriska. Z hľadiska materiálu jednoznačne dominujú sklenky, skákavé rakety, alebo spoľahlivé tupce. Naznačovať nejaké slovenské cifry je v tomto momente predčasné. Uvidíme čo ponúkne eternitová pasáž...


Čas trošku pokročil, tréningy sú v plnom prúde a chalani už si medzitým stihli vyskúšať aj niekoľko viac či menej kontaktných súťažných disciplín v rámci otváracieho ceremoniálu, kde sa družili s kolegami z iných reprezentácií. Ale srandičky stranou a radšej si doplňme mozaiku Naturnského ihriska. Eternitové ihrisko. Keď som spomínal, že betón predstavuje v podstate prechádzku ružovou záhradou, tak eternitová zóna je na tom podobne a vyslovene smrteľným úsekom nedisponuje (ešte aj jamky sú také veľké, že loptičky v nich treba hladať baterkou). Snaď len kombinácia blesk, trubka, položené okno a vlny môžu pridať malý cencúlik na úsmev nepripraveného hráča. Opäť malá prognóza. Najlepší budú priemerami lízať cifru 21 a všetko mimo modrej a zelenej farby zatlačí ramená hráčov smerom nadol. V súmarnom ponímaní sa ako psychologickou KO hranicou javí dvojkolový súčet 50 (v rámci tímov by sme sa mali pozerať pod 55). Naznačím, že v slovenských nominačných dvojkolách sa našli aj takí, ktorí túto hranicu zdolali, alebo minimálne seriózne atakovali. Hitom dnešného dňa bola betónová 23-ka Dana Kravianskeho. Snaď podobných highlightov bude ešte viac...


Finálnu fázu prípravy na hlavné momenty turnaja máme za sebou, prichádza dvojhodinová meditácia nasledovaná súťažou v hádzaní šípok do fotiek nemeckých a švajčiarskych juniorov, ktorých nám prisúdil včerajší žreb. Schválne si môžete tipnúť ktorý náš junior odstrelí svojho nemeckého (zrejme najväčší favoriti podujatia) soka. Samozrejme na dráhach a s pomocou minigolfového materiálu. Garantujem Vám, že s porazeneckými náladami do ostrého boja neideme za žiadnych okolností. Už nie je v pláne zbieranie skúseností. Naopak, využitie tých nadobudnutých a možno ešte niečo viac...
Často sa zvykne porovnávať hra v tréningoch so samotných turnajovým výkonom. Prirodzene, ide o dve diametrálne odlišné roviny, ktoré sa však v určitých momentoch prelínajú. Druhú stranu rovnice ešte nepoznám, ale naznačím, že v prípravnej fáze sa tímový kombi priemer dostal na cifru 52.5 (B - 29.0 E - 23.5). Ak by sa ho podarilo zopakovať aj počas emočne náročnejšej časti turnaja, úsmev na tvári by nám určite nezmizol. Takže, všetkým pokojný spánok a od rána fandííííme!
PS: Dnešný highlight - eternitová 18-ka Mira Čibika.

Juniorská misia začína...

Minigolfová sezóna sa dostáva do svojej hlavnej fázy, kde hrajú prim predovšetkým medzinárodné turnaje. Celé šialenstvo odštartuje už čoskoro juniorský európsky šampionát. Pomaly môžete začať bombardovať televízie Markíza a Joj, aby priamy prenos z podujatia zaradili do vysielania. Bez reklám a jediného prerušenia! A ak by náhodou výnimočne nasadili Tisíc a Jednu Noc, Farmu, alebo Panelák, tak ako náhradné riešenie použite link s online výsledkami.

Štyria z piatich očných lekárov videli eso

Na dáta zozbierané počas uplynulých majstrovstiev v Brezne sa dá pozerať z dvoch strán. Buď v kontexte turnajov odohraných na tomto ihrisku v minulých rokoch alebo cez porovnanie s ostatnými turnajmi ročníku 2010/11. K prvému bodu som sa čiastočne už vyjadril v poturnajovom reporte. Ihrisko prešlo významnou úpravou (z hľadiska štatistického) smerom k zvýšeniu obtiažnosti okruhu a logicky išli hore aj zahrané cifry. Oproti minulému roku sa síce hranica priemeru hráčov TOP10-ky znížila, ale pre daný rok bola charakteristická absencia viacerých kvalitných hráčov a takéto jednoduché porovnanie by situáciu skresľovalo. Lepšie je nahliadnuť do rokov predchádzajúcich. Tam sa desiatka najlepších pohybovala na hranici 24 resp. aj hlbšie pod ňou, čo už plne potvrdilo fakt, že kombinácia a charakter dráh z roku 2011 mala priradený par minimálne o jeden úder vyšší ako bolo zvykom v Brezne doposiaľ.

Aj napriek tomu, že ihrisko viedlo psychologickú vojnu s viacerými hráčmi, kaliber eternitových nervových zabijakov nedosiahlo. Také trnavské Národné minigolfové centrum alebo lesný okruh v Častej fungujú na úplne odlišnej vlnovej dĺžke. Každopádne, zaznamenal som celkom zaujímavý úkaz, ktorý je cudzím aj pre menované ihriská. Priemer iba štyroch dráh sa pozrel pod „bezpečné“ pásmo 1.500 úderu. A to si skutočne nemyslím, že to bolo spôsobené vyslovene zlyhaním samotných hráčov. Veď aj v rámci očisteného priemeru TOP30 by som takto narátal iba 6 dráh. Čiže, aby som to uzavrel - nervové vlákna boli šponované kontinuálne a s dostatočnou intenzitou.


Azda najzreteľnejšie som zachytil navreté krčné žily nikde inde ako pri tradičnej breznianskej dráhe smrti – okne na kline (2.180), ktoré predstavuje jednu z najšpecifickejších minigolfových svätíň v rámci všetkých ligových štácií. Mierne strhaný výraz mohlo niektorým spôsobiť aj chronologické porovnanie priemerov na dráhach priečky resp. rovné okno. Došlo totiž v nezanedbateľnému prepadu kvality priemerov, čo jednoznačne naznačuje, že platne prešli zmenou. A zdá sa, že zmenou z pohľadu hráčov nijako príjemnou.
Naopak, mimoriadne príjemnú záležitosť predstavuje pohľad na iné číslo štatistiky. Ukazovateľ podielu zahraných esových úderov sa u jedného hráča dotkol neba. Predpokladám, že väčšina z vás by bola schopná teraz vysloviť jeho meno do piatich sekúnd. Áno, ide o Peťa Bubelínyho. A aká je teda hodnota, ktorá dokázala rozhýbať centrum môjho mimozmyslového vnímania? 80.56%. Ak ju niekto počas najbližších piatich turnajov prekoná, prezradím mu tajomstvo ako sa starám o svoju pleť ;)
Príležitosť rezervovať si malú dermatologickú debatu s Marošom Havlíkom máte už na úvodnom podujatí nového ligového ročníka v Dubnici. No a počas psychologickej prípravy si chvíľu môžete skrátiť pohľadom na dráhových golfistov – špecialistov (mimochodom Marcel vyesoval priečky už druhý turnaj v rade!):

dráhahráč(i)priemer
lopingO. Kažimír / L. Trnka
1.250
priečkyMarcel Korinek1.000
okno/šikmé
Peter Bubelíny1.125
uholP. Bubelíny/ R. Šimanský
1.000
platoMichal Maňaska
1.000
slimákIvan Švejda
1.125
trubkaĽ. Andrássy / P. Bubelíny
1.000
segmentyI. Buš / L. Trnka
1.125
okno/rovné
Peter Bubelíny1.000
most
Lukáš Barylík
1.125
blesk
Rado Struhár
1.000

Pozrieme sa v roku 2015 do Monaka?

Monacké kniežactvo síce patrí k nejmenším štátom sveta, ale pokiaľ ide o jeho atraktivitu, tá sa nachádza niekde na opačnej strane spektra. Bohaté a luxusu-chtivé celebrity to zistili už dávno, teraz prišiel čas na minigolfové osobnosti. Aspoň sa tak zdá. Dokumenty Svetovej minigolfovej federácie (WMF) totiž naznačujú, že rok 2015 by mohol byť tým správnym momentom na zorganizovanie svetového šampionátu na mieste, ktorého symbolom sú rýchle autá, honosné jachty, luxusné hotely, drahé módne butiky, či slávne kasíno Monte Carlo. Skrátka všetko, čo veľmi dobre poznáme z turnajov v rámci Slovenskej ligy :)

Lokálna spoločnosť zodpovedná za prípravu a usporiadavanie podujatí v Monaku totiž prejavila záujem priniesť najvýznamnejšie podujatie minigolfového univerza práve do tohto kúta sveta a momentálne prebiehajú rokovania na úrovni WMF. Skúste si to predstaviť. Cez deň ľahučký tréning, podvečer malá návšteva exkluzívnych obchodov, večer rozohriatie v lokálnom kasíne, no a v noci hlavná fáza sústredenia v útrobách niekoľko miliónovej jachty. Spoločnosť nechávam na vašej fantázii. Mám pokračovať? Myslím, že to nie je nutné. Aj tak všetko bude inak ;) Ak by ste však verili v opak, začnite sa pomaličky pripravovať na ovzdušie preplnené luxusom a hriešnymi myšlienkami, nezabudnite však na jednu podstatnú vec. Základom je minigolfová zdatnosť a osobnostné kvality predurčujúce na absolvovanie Monackého dobrodružstva...

Bratislavský štvrtý šampiónsky zárez

Predpokladám, že sa našla početná skupina návštevníkov stránky, ktorí očkom zavadili o extraterestriálny obrázok s podivnými individuami a jedným z nich dokonca zvierajúcim šampiónsky pohár.
Predtým ako sa pustím do zhodnotenia „majstrovského“ víkendu by som rád veci uviedol na pravú mieru. Faktom je, že pod silným vplyvom emócií sme (myslené GK Bratislava) na 2 sekundy nedokázali udržať svoju skutočnú identitu v tajnosti a foto technika bola práve v tom momente na blízku. Bohužiaľ, fotka neprešla včas grafickou korektúrou a mimozemské odhalenie bolo dokonané. Dovoľte mi sa touto cestou za odhalenie skutočnej identity všetkým hráčom (ako aj sebe) ospravedlniť a ako náhradu ponúkam fotku už oficiálnu.

Formalitka by bola za nami a pozrime sa, čo vlastne predchádzalo situácii, kedy šampiónska fotografia vznikla.
Minigolfové majstrovstvá na akejkoľvek úrovni by mali predstavovať špeciálne podujatie, ktorého charakter sa tak trochu vymyká bežnému rámcu. Či už po organizačnej stránke, atmosférou, kvalitou zázemia, ale pochopiteľne predovšetkým samotnou hrou a prístupom jednotlivých hráčov. Dovolím si tvrdiť, že MSR uskutočnené v Brezne sa od štandardného Slovenského ligového turnaja nijako dramaticky (na pár výnimiek) neodlišovali. Či je to dobré, zlé, alebo vlastne úplne jedno, nechám na posúdení každého účastníka podujatia. Ja len z môjho pohľadu skonštatujem, že čím väčšia bude v budúcnosti snaha o maximalizáciu atraktivity a vyprofilovanie podujatia tohto typu v slovenských podmienkach, tým lepšie pre náš šport.

Napísal som síce, že MSR nijako mimoriadne nevybočovali zo zaužívaného ligového rámca, ale priebeh samotného turnaja bol predsa len dostatočne špecifický a korenistý zároveň.
Porovnávať dosiahnuté výsledky s predchádzajúcimi rokmi prakticky nie je možné (TOP10 – 24.99), pretože organizátor sa rozhodol zmeniť dve tradičné tzv. esové dráhy (samozrejme, je to plne v jeho kompetencii) za dráhy náročnejšie, hodné účastníkov majstrovského podujatia. A zdá sa, že to nemal robiť. Prečo? Stačí ak napíšem, že takmer polovica všetkých výsledkov zahraných počas víkendu mala výrazne čierny odtieň? Alebo, že až 26 sedmičkových tragédií prislúchalo hráčom nasadených v lige tímov?

Ihrisko po úvodnej pyramídovej povinnej jazde ponúklo minimum priestoru na vydýchnutie a na oddychovú pasáž sa mohlo rovno zabudnúť. Vytrápili sa skúsení harcovníci, úsmevy mrzli na tvárach talentovaných mladých pušiek a tí, ktorí si prišli pripomenúť (prípadne absolvovať premiéru – toto skutočne nie je správny prístup!) ako chutí liga, ihrisko doslova zomlelo. Právo napísať metodickú príručku však prináleží jednému a to sto percentne. Petrovi Bubelínymu. Turnaj síce zahájil nevýraznou 27-čkou, ale všetko, čo v jeho podaní nesledovalo potom, znesie prísne kritériá kvalitnej hry. 19-21-20-22-23-23-22 . Sedemkolo s priemerom 21.43, celkové MSR za 22.13 a za odmenu titul nového Majstra SR, kráľa Slovenského pohára ako aj víkendového predátora. Pre mňa určite pamätný moment (v rámci tejto sezóny zatiaľ najvýraznejší). Škoda že počasie prekazilo plánované super-finálové kolo. Aspoň by som mal príležitosť z tejto spanilej jazdy urobiť aj nejaký video materiál a zároveň si vychutnať rysujúci sa boj o zvyšné medaily, predovšetkým v mužskej kategórii.
Oplatí sa spomenúť aj hráčov, ktorí ešte ako-tak dokázali rozoznať obrysy chrbtu „Buba“. Pre absolútne druhého „nabúchaného“ Ľuba Zontága išlo asi o 76. turnaj roku (strata 18 úderov – 24.38), tretí Miro Čibik (strata 20 úderov, 24.63) pre zmenu dokázal, že momentálne predstavuje juniorského lídra (existuje reálna šanca, že všetci traja sa stretnú v Stockholme v spoločnom národnom drese).


Majstri SR 2011priemer
muži (25)
Peter Bubelíny22.13
ženy (5)Erika Oršulová
28.63
seniori (13)
Ivan Roemer (medzinárodný)
25.25

Ivan Buš (majster SR)27.13
juniori (7)
Miroslav Čibik
24.63
juniorky (1)
Kristína Páleníková
49.88

Víťazi Slovenského pohára 2010/11body
muži (33)
Peter Bubelíny307b
ženy (5)Veronika Videnová
124b
seniori (15)
Ivan Roemer
251b
juniori (13)
Miroslav Čibik
270b
juniorky (1)
Kristína Páleníková
0b

Niečo však v článku stále absentuje. Chrbtová časť Slovenských minigolfových turnajov a hybný motor hráčskych vášní – liga tímov. Určite dravšia ako rok predtým a testujúca psychickú odolnosť dvoch hlavných rivalov až do Grand Finale. Bronzový post si v konečnom účtovaní zabezpečil tím, ktorý by za určitých okolností mohol reálne pomýšľať aj na boj o titul. Domov dvoch najlepších hráčov v rámci Slovenského pohára - MTGK Brezno (1 sezónne víťazstvo, najlepší výkon 501 úderov).

Hlavná pozornosť sa však upierala na ex-šampióna – tím ADARA Trnava a obhájcu GK Bratislava. Počas sezóny mali oba manšafty svoje vzlety aj pády. Rok začal tvrdým úderom bratislavských, pred vyvrcholením však situáciu na šachovnici pod svoju moc prebrala ADARA Trnava. Motivácie boli vybičované až za zdravú úroveň, vyhrať však mohol iba jeden. Lepší, šťastnejší, krajší? Dohodnime sa, že úspešnejší...
ADARA Trnava šancu nevyužila, pod tlakom jednoznačne zaváhala a s odstupom pripomínajúcim pritisnutých milencov (cháp ½ bodu) sa odela do strieborného rúna (7 sezónnych víťazstiev, najlepší výkon 476 úderov). Premárnená šanca ambiciózny trnavský tím určite zabolela, ale ja tvrdím, že z každej negatívnej veci sa dá vyťažiť niečo pozitívne. Možno nie okamžite, ale po odoznení emócií sa veci zvyknú javiť v inom kontexte...

GK Bratislava samozrejme bez váhania ponúknutú šancu (po prvom okruhu náskok 14 úderov, po druhom dokonca luxusných 27) s absolútnou vážnosťou chopila do vlastných rúk a vrátila sa späť na pozíciu, ktorú dobre poznala počas veľkej časti sezóny (7 sezónnych víťazstiev, najlepší výkon 462 úderov). Zlaté blúznenie staro-nových šampiónov, vďaka uvoľneniu napätia v nervových zakončeniach, vyústilo do vodného kúpelu a improvizovanej súťaže o post Mister mokré tričko. Na výsledky malého kontestu sa ma však nepýtajte. Ostali zapečatené na ihrisku ;)

Ďalšia historická kapitola slovenskej minigolfovej ligy vstúpila do dejín, je čas vzhliadať k tej nasledovnej. Bude hodnotnejšia a prinesie viacero neopakovateľných okamihov? Tak to si píšte, že áno. Každopádne, máte to aj vy vo svojich vlastných rukách!

Z tajných spisov občana X

Sobota ráno.
V kalendári vidím meno Lujza. Hm, nikoho takého nepoznám, takže dnes môžem na kvalitnú oslavu rovno zabudnúť. Nevadí, nájdem si nejakú inú zábavku... ale, akú? Počkať... akurát pozerám lokálne noviny a čo nevidím - tento víkend sa u nás v Brezne uskutočnia akési Majstrovstvá v minigolfe. To znie zaujímavo. Poobede sa tam skočím pozrieť...

Sobota 13:00
Blížim sa k minigolfovému ihrisku a hneď z diaľky počujem, že dajakí chlapci tam hulákajú a zatínajú päste. Tuším bude bitka. Zrýchľujem krok, aby som sa mohol zúčastniť, veď z boxerských tréningov si ešte čo to pamätám...
Aha, takže žiadna bitka. Aspoň nie tá pästná. Pôvabná slečna mi pri vstupe do areálu vysvetľuje, že súťaž už začala a tie výkriky sú prejavmi radosti po úspešných úderoch. Ty bisťu, ale tu sa kričí ako na dajakom tréningu japonských karatistov. No veru, toto si pozriem.

Sobota 14:00
Podarilo sa mi hodiť reč s pár zhovorčivými účastníkmi turnaja a zistil som základné informácie, aby som sa aspoň trochu vedel zorientovať, pretože minigolf som naposledy hral pred desiatimi rokmi a to bola úplne iná pesnička. Poviem vám, títo borci vyzerajú lepšie ako americký golfisti. Súkajú tam jedno eso za druhým. Pozrel som aj výsledkovú listinu a všimol som si, že po prvom kole vyhráva nejaký trnavský klub. To im Brezňanci nevedia ukázať, kto je tu pánom?!

Sobota 15:30
Na chvíľu som si odskočil, ale už som späť. Druhé kolo dohrané. Rozprával som sa s vtipným chlapíkom z Bratislavy a vyzeral byť celkom spokojný. Úsmev mal od ucha k uchu a tvrdil mi, ževraj „My, to máme radi od zadu...“. Chvíľu som na nehol civel, že či sa nezbláznil, ale druhý vysmiaty (podľa farby dresu tiež bratislavčan) ma ukľudnil, že to bolo myslené v súvislosti s priebežnými výsledkami. Hodil som očkom na výsledkovú tabuľu a pochopil som. 1. Adara Trnava, 2. Brezno, 3. GK Bratislava. Rozdiely minimálne.

Sobota 16:00
Prichádza šedý mrak a začína pršať. Bežím rýchlo do krčmy doplniť tekutiny.

Sobota 18:00
Trochu som sa zakecal s chlapmi v krčme, ale keďže ma ten minigolf dajako chytil, idem ešte trošku pozrieť, čo tam tí blázni stvárajú.

Sobota 18:30
Poviem vám, bol som preč niečo cez dve hodiny, ale takú zmenu som nečakal. Atmosféra pomaly ako na argentínskom futbale. Jedny kričia z plného hrdla „Poďme ADARA“, iný zas „Makáme chlapi...“. Prisahal by som, že som počul aj rapkáč. Zjavne ide do tuhého, lebo každú chvíľu sa niekto chytá za hlavu a výrazy na tvárach niektorých účastníkov majú jemne hororový nádych. Nie som si istý, ale mám pocit, že sa blíži záver hracieho dňa, lebo veľa hráčov už dohralo a tí, ktorí sú povzbudzovaní sa akurát dostali na 17-tu dráhu. Pýtam sa mladého chalaniska, že kto vyhráva. Iba mi úsečne odvrkne - „Je to tesné, tuším je rozdiel iba 2 údery...“. No z toho teda múdrejší nie som. Idem sa pozrieť priamo ku dráhe, možno mi povie niekto iný...
Priblížil som sa ku poslednej dráhe, ale stihol som iba na moment zachytiť obrovskú radosť príjemného chlapíka, keď ku mne pristúpil akýsi pán a vykázal ma ďalej od hracieho priestoru. Úprimne poviem, že ma to nahnevalo a zreteľne som mu tlmočil môj postoj. V momente sa na mňa vrhlo asi 50 párov zamračených očí, tak som radšej odišiel preč. Nebudem kaziť zábavku iným. Dnes nie...

- vybrané z denníka istého obyvateľa z Brezna -

Kvalita hore, kvantita dole

Minulý rok sa na bratislavskom turnaji objavil moment, na ktorí sme doposiaľ neboli zvyknutí. Množstvo zúčastnených hráčov kleslo pod úroveň 30 mien. Vyvodzovať akékoľvek závery v súvislosti s touto cifrou bolo vtedy zbytočné, ale ak by niekto pred rokom počas turnaja tvrdil, že nech počkám rok a negatívny rekord bude prekonaný, asi by som neveril (alebo lepšie povedané, nechcel veriť).

Rok ubehol a liga sa opäť pozrela do Bratislavy. Výsledok? Nesporne zaujímavá atmosféra a niekoľko kvalitných výkonov, ale počet účastníkov nedôstojný prvo-ligovej úrovne. 26 resp. 27 hráčov a tri ligové kluby, ktoré postavili tím. Absolútny výsmech! Je mi jasné, že by som medzi hráčmi objavil niekoľkých, ktorí by bratislavské ihrisko najradšej vymazali z mapy, ale ak už má fungovať ligová súťaž s určitým rámcom, parametrami a kvalitou, podobné javy by sa jednoducho vyskytovať nemali. Samozrejme, ešte stále môže ísť o dvojitú zhodu náhod (verí tomu ešte niekto?), ale už teraz viem s istotou, že minimálne pri nastavení podmienok pre prihlásené tímy do ligovej súťaže by mala nastať zmena.
V prvom rade, prihlásenie tímu do dlhodobej súťaže je istou formou záväzku a ak ten nie je naplnený, mali by prísť na radu sankcie. Bez výhrady! Ďalej môžeme polemizovať, že či sa už dostávame do takej fázy, kedy má zmysel rozmýšľať o prechodných štvorčlenných družstvách (plus náhradník), aby nedochádzalo k pokračujúcemu rozvratu. V každom prípade nejde o optimálne riešenie (a má aj svoje nesporné negatíva), ale ak by malo pomôcť udržať počet pravidelne hrajúcich manšaftov na úrovni zabezpečujúcej atraktivitu v súťaži tímov, tak prečo nie...

No vidíte, a to som chcel písať o štatistických dátach z Bratislavy. Holt, mal som potrebu to dostať zo seba a teraz sa už môžeme venovať nekonfliktným veciam ;) Je pozitívne vidieť, že aj napriek obmedzenému počtu hráčov sa výkonnostná úroveň v rámci Slovenskej ligy má silu posúvať na vyššie stupne. Priemer TOP10-ky sa po oba hracie dni dostal na najlepšie méty v rámci uplynulých piatich rokov - 23.43 a 23.53. Na ihrisku síce nastala jedna očividná a jedna kozmetická zmena, ale celková obtiažnosť okruhu ostala viac menej nezmenená (niekde na úrovni 3/5).


So zaujímavosťou som sledoval hlavne porovnanie priemeru novej dráhy (plato) s pôvodným streďákom. A zdá sa, že šelma č. 14 nebude až takým dravcom ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať (1.557 vs. streďákových 1.763 z roku 2010), ale jednu obäť si predsa len našla a pohrýzla ju hneď dva krát. Ono dochádzalo k zlepšovaniu priemerov na veľkom množstve dráh. Skoro by som až povedal, že súperi chodili počas roku tajne do Bratislavy trénovať. Jedna dráha však predsa bola najmenej príjemnou spoločníčkou - bratislavské unikátne okno (1.882). Titul dráha smrti obhájila o jediný (!) úder pred trubkou (1.877). So sedmičkovými bláznovstvami sa takisto šetrilo - celkových 5 kúskov nepredstavuje nič, čo by zvyšovalo nutnosť volať doktora Chocholouška. Radšej zavolajte Kubovi Kalníkovi a prejavte mu rešpekt, pretože zahrať kombináciu dráh blesk-priečky-okno-trubka-plato s iba 11-imi chybami (priemer 1.275) chce istú dávku sebadôvery. Trošku menší, ale rovnako úprimný rešpekt si zaslúžia aj "zlodeji" jednotlivých dráh, ktorí sa krásne vynímajú v nasledujúcej tabuľke:

dráhahráč(i)priemer
bleskKubo Kalník1.000
priečkyMarcel Korinek1.000
vlnyRado Struhár1.125
okno/rovnéPeter Bubelíny1.250
platoM. Ištván / E. Oršulová1.000
lopingRado Struhár1.250
slimákFero Chrvala1.000
segmentyK. Kalník / M. Sodoma1.125

Napätie stúpa, majstrovstvá Slovenska a finále ligy sa nebezpečne blížia. Ešte jeden pokojný víkend a potom už prichádza súboj titanov. Ak sa ma bude minigolfový boh držať aj najbližšie dni, tak snáď na stránku stihnem ešte pred tým prihodiť aj nejaké to malé preview.

Minigolfová rošáda

Dovoľte mi hneď skraja malé autorské upozornenie. Nasledujúci text nebude úplne v súlade s tradičnými poturnajovými komentármi a môže sa stať, že na povrch sem tam preniknú emócie športovo sklamaného človeka. Ružové okuliare mám momentálne odložené na poličke, ktorá je vo výške kam mi ruka nedosiahne, a tak siahnem po tých čiernych a uvidíme, čo moja tvorivá myseľ, pod rúškou čiernej farby, vymyslí.

Zdá sa, že tento rok domáca pôda neplní takú funkciu, ako by sa štandardne očakávalo. Hneď v úvodnom ligovom turnaji roka musela ADARA Trnava na svojom fronte kapitulovať a určite to nebolo nič príjemné. Pri pohľade na celkovú tabuľku vtedajšia strata 7.5 bodu na vedúcu GK Bratislava mohla určite spôsobovať ambicióznym trnavským hráčom mierne depresívne stavy. Košický betónový príbeh bol takisto bez happy endu pre domácich bojovníkov, aj keď treba podotknúť, že tí sa čiastočne vzdali už vopred. Zraky sa teda presunuli na mohutne zabarikádovanú pevnosť bratislavských strážcov 14 bodového pokladu.

A tí, možno prekvapujúco, neboli schopní odolať mohutnému frontálnemu útoku sformovaného trnavského šíku a z bojiska odišli s početným množstvom rán. V minigolfovej terminológii to znamená dvojnásobnú prehru (o 7 resp. 14 úderov) a stratu líderskej pozície. Netreba pripomínať, že ide o veľa. V hre je talianske Vergiate, dostatočný motivačný prvok pre dvoch úhlavných sokov, ktorí ostali v osamotenom súboji o majstrovský pohár. Napätie stúpa a akékoľvek priateľstvá idú stranou.

Úsmevy stranou, priateľstvá tiež. Začína psychologická vojna...

Momentum je jednoznačne na strane trnavského klubu. Hráči majú formu, na ich tvárach vidieť sebavedomie a myslím si, že nebudem ďaleko od pravdy, keď napíšem, že do finálového ligového kola v Brezne pôjdu ako favoriti na zisk titulu. Má to však jeden malý háčik. Rozdiel medzi tímami ADARA Trnava a GK Bratislava predstavuje 1.5 bodu. Shakespeare by mal určite radosť. Víťaz posledného duelu berie všetko a o drámu je tak postarané až do samotného konca. Slabšie povahy nech radšej nad priebehom ani nerozmýšľajú. Každý jeden pohyb tela, myšlienkový pochod, či faktor šťasteny môžu predstavovať rozhodujúce elementy v šampiónskej mozaike. Pochopiteľne, netreba zabúdať ani na skupinku breznianskych heretikov, ktorí sa určite budú snažiť kliatbu domáceho prostredia prelomiť všetkými možnými metódami. Koniec koncov, im samotným môže byť bratovražedný súboj ukradnutý. Do vypuknutia ultimátnej bitky však zblúdilé duše ešte pár krát zazrú mesačné torzo (už tuším začínam šalieť...) a počas horúcich letných nocí možno presnívajú nejednu nočnú moru s minigolfovým podtónom.

Priebeh bodových ziskov hlavných ašpirantov na ligový titul.

Ak by sa u vás niečo podobné vyskytlo, skúste zavolať doposiaľ posledným ligovým víťazom medzi jednotlivcami, pretože ich vnútorná sila sa pravdepodobne pred MSR nachádza na tej správnej úrovni. Ak by ste si to náhodou nestihli prečítať vo výsledkovej listine, tak mám na mysli obhajcu Majstrovského titulu – Kuba Kalníka (víťaz 1. dňa v BA – 21.75) a kráľa Slovenského Pohára ročníku 2009/10 – Rada Struhára (víťaz 2. dňa v BA – 22.50).

OK, skladám čierne okuliare a ak dovolíte, v tejto chvíli zahajujem dvojtýždňový proces vymietania diabla, ktorý sa usadil v mojej palici a svoju prítomnosť dokazuje v tých najnevhodnejších momentoch...
24.-28.8.