Vyjadriť sa objektívnym spôsobom ku záverečnému ligovému víkendu roku 2011 nie je pre mňa jednoduchou záležitosťou. Síce od samotného turnaja v Prievidzi už uplynulo niekoľko dní a niektoré emócie stihli vychladnúť, moja športovo a často pozitívne naladená duša pod ťarchou všetkých konzekvencií pri spomienke na rozhodujúce momenty tejto minigolfovej udalosti stále pociťuje úprimný smútok.
Ale poďme pekne po poriadku. Hlavné pódium minigolfového divadla bolo tento krát postavené v nebezpečnej blízkosti starého prievidzského ihriska, ktoré v zásade obchádzala povesť ako mimoriadne žičlivého a hráčsky obľúbeného. Preto sa za určitých okolností dali očakávať výkony, ktoré by strhli celé auditórium do frenetického potlesku. Samozrejme, že mám na mysli kombináciu osemnástich magických momentov zakončených nespútaným mrazením po celom tele.Mrazenie síce nastalo, ale bohužiaľ bolo skôr spôsobené chladným jesenným vzduchom, ktorý určite zapríčinil drobný posun celkových zahraných priemerov smerom nahor. (TOP10 deň1 - 22.40, deň2 - 22.18) Som presvedčený, že ak by sa turnaj (pozor, to nie je kritika termínovej listiny) odohral počas niektorého z letných mesiacov, nezvestná 18-ka by konečne ukázala svoju bezchybnú tvár. Takto sa do výsledkovej listiny prepašovali „iba“ oficiálne štyri modré 19-ky. Jedna z nich patrila Radovi Struhárovi (86 úderov, priemer 21.50), víťazovi prvého hracieho dňa, ktorý tak potvrdil veľmi kvalitnú fazónu v druhej polovici roku. No a kto si siahol na absolútne víťazstvo (na území Slovenska premiérové) v nedeľu? Človek, ktorý je schopný do roka odohrať 53 turnajov a ktorému sa radšej v nedeľu vyhýbajte, pretože ju má nenápadne schovanú aj vo svojom mene – Ľubo Zontág (83, 20.75). Mimochodom, priemer 20.75 predstavuje najnižšiu úroveň, ktorú v Slovenskej lige dosiahol hráč od spustenia jednodňových ligových kôl.
Komentáru tímovej súťaže by som sa najradšej vyhol, ale keďže nechcem, aby ma týždeň naháňalo moje svedomie, tak urobím presný opak. Do osudového momentu sa všetko javilo ako skvelý come-back majstrovského tímu GK Bratislava. Sobotné prvé miesto, vysmiate tváre, dobré pocity... ale keďže naše minigolfové divadlo nehrá iba na pódiu, ale aj za oponou, tak nastala scéna, ktorú bratislavskí hráči nemali v scenári. V prenesenej reči hovoríme o penalizácii, rozhodnutí o osude turnaja mimo hracích dráh a v danom momente aj výraznom ovplyvnení hráčskeho motivačného faktora. Niečo, čo som ja osobne zažíval pri iných druhoch športu a vždy som tým do značnej miery opovrhoval. Nestaviam sa do pozície obhajcu žiadnej zo strán, len mám silný pocit, že samotné mýtické alkoholové pravidlo (mimochodom podľa mňa nedostatočne zadefinované) Slovenský minigolf na nohy nepostaví. Stalo sa... Zvyšok Ligového ročníku 2011/12 tak pre mňa v rámci tímovej súťaže nadobudol status formálnej záležitosti a iba z úcty k ostatným tímom nebudem vyslovovať názov toho, ktorý na 99% v Košiciach na Majstrovstvách Slovenska zdvihne nad hlavu trofej šampióna. Radšej pre poriadok dodám, že jednotlivé denné víťazstvá si pripísali domáci hráči 1. MTGC Prievidza (467 úderov, 23.35) a minigolfisti trnavského klubu ŠK ADARA (451, 22.55).Tak a čo by som dodal na záver? Čo takto malú fotografickú bodku symbolicky sa lúčiacu s outdoorovou sezónou, ktorá sa do minigolfovej kroniky zapíše pod číslovkou 2011, hm? Užívajte si dlhé večery a v prípade nostalgickej reakcie skúste zavítať na niektorý zo zimných halových turnajov (druhý ročník magura cup-u by nemal chýbať)...
PS: Štatistika samozrejme bude...