Ôsmi a čo ďalej?

Napísať o Naturnskom juniorskom šampionáte by sa dalo veľa vecí. Zišla sa dobrá partia mladých ľudí (nie bezchybných ;) a keď som sa pýtal ostrieľaného juniora Olivera Kažimíra, povedal mi, že z hľadiska zázemia, lokality, zaujímavosti a kvality ihrísk išlo o vôbec jedno z najpodarenejších Majstrovstiev. Inšpiratívnych momentov bolo viac než dosť, ale ja si vyberiem iba niektoré. Najhlavnejšími faktami sú/boli dva body:


Tím obsadil 8. miesto
Nemožno to hodnotiť ani ako blamáž, ale zátky šampanského ostali aj pre tento krát podozrivo tiché. A pritom nástup Slovenských chalanov bol mimoriadne svieži a povzbudzujúci, keď zahrali piati najlepší betónový okruh a neskôr v rámci sumáru prvého hracieho dňa figurovali na lichotivom šiestom mieste. Aj keď treba objektívne podotknúť, že súperi na ďalších priečkach sa držali v tesnom závese.
Druhý deň však postupne menil výraz tváre z optimistického na realistický. Slovenská šestica bohužiaľ nebola schopná zatlačiť takým spôsobom, aký si vybrala konkurencia a klesla o dve pozície nadol. Zabolí však pohľad na (pre mňa) prekvapivé siedme miesto – Ruský tím. V tréningoch sme sa len usmievali, akých benjamínkov Rusi zapracovali do reprezentácie a svorne sme konštatovali, že ich musíme roztrhať na márne kúsky, ale dianie počas ostrých súbojov nás kruto vyviedlo z omylu. Kde sa stala chyba? Zo základných atribútov by som vybral dva. Nedostatočná úderová istota súvisiaca so zníženými tréningovými dávkami počas sezóny a obmedzená schopnosť precíznej koncentrácie.

Slovenský junior sa pozrel do finalových Play-off súbojov
Postup Mira Čibika medzi 32-ku najlepších, keď po úderovej časti turnaja skončil na kvalitnom 26. mieste, možno jednoznačne označiť za najsvetlejší moment Slovenského výberu. Ja osobne som odhadoval, že reálne môžeme pomýšľať na postup 1-2 chalanov a práve Miro bol top-favoritom. Hneď v prvom kole síce skončil na palici Philippa Rieglera z Rakúska po výsledku 3-5, ale minimálne ochutnal jeden z hlavných chodov Juniorského šampionátu, čo sa mu môže hodiť v nasledujúcich ročníkoch (alebo aj hneď na MS v Štokholme, kam už čoskoro pocestuje).


Na záver budem možno trochu depresívny, ale okolnosti mi jednoducho nedovoľujú inak. Slovenský juniorský tím sa stal v predchádzajúcich obdobiach pravidelným účastníkom vrcholových podujatí poriadaných organizáciou WMF, avšak odchod Olivera Kažimíra a Lukáša Barylíka do mužskej kategórie pravdepodobne spôsobia, že o rok v Bad Münderi budeme držať palce maximálne niekoľkým individuám. V juniorskej kategórii momentálne neexistuje kontinuita a hľadanie mladých talentov by malo čoskoro nabrať na obrátkach, inak budeme svedkami de facto zániku juniorskej kategórie na slovenských minigolfových pláňach.
Nechcem šíriť paniku, skôr sa dívam na vec zo širšej perspektívy. Na Slovensku určite práve pobehuje niekoľko faganov a mladých kočiek, ktoré by boli schopné povzniesť juniorskú zástavu, stačí ich len objaviť a vliať do nich minigolfovú abecedu...
24.-28.8.