Nemecko štastné, Slováci v závere sklamaní

Hlavnú časť európskeho šampionátu máme za sebou. Svišťanie slovenských minigolfových palíc stíchlo a keďže nepatrím medzi zarytých fanúšikov KO systému na veľkých podujatiach je čas pridať zopár konštatovaní (pikošky a detaily pýtajte od samotných aktérov) už teraz.

Tí ktorí sledovali priebeh šampionátu sú určite ešte teraz nepríjemne rozladení. Objektívne akceptovateľná ôsma pozícia, ktorú naši držali prakticky počas väčšej časti turnaja, dnes podivným spôsobom zmorfovala do cifry známej ako číslo 9. Najslabšie naše dvojkolo (priemer 29.67) nás posunulo 12 úderov za susedné Maďarsko a vytvorilo tretiu vrásku na čele, ročník 2010. Postup do finále si nezabezpečil z našich nikto, ale koniec koncov to ani nikto neočakával (aspoň si to myslím) a ak by som tu a teraz písal pravý opak, jednalo by sa o výrazné prekvapenie. Konkurencia bola skutočne silná a to nehovorím o tom, že drvivá väčšina zahraničných hráčov sa môže preukázať niekoľkonásobne vyššími skúsenosťami z betónových turnajov... napríklad taký Nemci. Tí si z ostatných urobili trhací kalendár. Ich šesť nasadených hráčov sa zmestilo do prvej osmičky, pričom prvé tri pozície majú punc nemeckej spoľahlivosti - 3. Harald Elbruch 195 (E - 21.0, B - 27.8), 2. Achim Braungart-Zink 191 (E - 19.3, B - 28.5), 1. Alexander Geist 189 (E - 19.3, B - 28.0). Holt, sú to "minigolfové superstars".

Vráťme sa ale ešte k individuálnym výsledkom slovenských zástupcov. Pochvalu zaslúžia dvaja - Peťo Bubelíny (10 úderov od postupu) a Kubo Kalník (11 úderov od postupu). Ak ku zápisu týchto dvoch pridáme aj ostatné štyri zápisy, vznikne zaujímavá situácia...

51. Peter Bubelíny 32-22-33-22-34-21-33-25 222 (E - 22.50, B - 33.00)
54. Jakub Kalník 34-24-33-22-32-21-32-25 223 (E - 23.00, B - 32.75)
62. Michal Putnoky 35-22-32-24-34-24-37-25 233 (E - 23.75, B - 34.50)
64. Ľubo Zontág 37-22-35-26-38-24-33-25 240 (E - 24.25, B - 35.75)
65. René Šimanský 37-28-33-29-35-23-36-19 240 (E - 24.75, B - 35.25)
69. Ladislav Derzsi 31-25-35-28-35-24-37-29 244 (E - 26.50, B - 34.50)

(celkové priemery E - 24.13 B - 34.29, najhoršie tímové dráhy E - priečky 1.96, B - odpal! 2.42)

V čom je situácia zaujímavá? Skúste si porovnať silu týchto výsledkov s koeficientmi zverejnenými v predchádzajúcom článku. Vidíte? Možno náhoda, ale ja sa budem držať toho, že model ukázal svoju kvalitu a má zmysel s ním pracovať aj v budúcnosti ;)
A ešte jeden fakt. Trochu uštipačný a konfrontačný, ale keďže má v sebe zakompovaný prvok zaujímavosti, prečo ho nespomenúť (neberte ho zle). V slovenskej zostave sa nachádzali traja hráči pôsobiaci aj v rámci českých súťaží a traja "slovenskí ligoví patrioti". Prvá skupina s kódovým označením PU-ŠI-DE priniesla súčet 717, druhá vedená pod skratkou BU-KA-ZO 685. Zdá sa, že slovenská liga vie vycho(vá)vať zaujímavých hráčov...

PS: Naša jediná ženská účastníčka, Veronika Videnová obsadila 24. pozíciu (33 žien)

Smer Predazzo...

Hlavná udalosť minigolfovej sezóny, Európsky šampionát v talianskom Predazze, sa nezadržateľne blíži (štart hlavnej súťaže - v stredu 25.8.) a keďže zatiaľ netuším, či budem časovo zvládať na stránku pridávať krátke denné komentáre k priebehu turnaja, rozhodol som sa pre akési preview.

Ako drvivá väčšina z vás vie, bude sa hrať kombinácia betón-eternit. Aké sú však ihriská v Predazze resp. aké výsledky možno očakávať od najlepších hráčov? Výsledky z turnajov odohraných tento rok v Predazze jasne ukazujú, že technická náročnosť betónovej časti je na veľmi vysokej úrovni. Potvrdzujú to nakoniec aj ohlasy jednotlivých hráčov (dostal som napr. sms-ku od Kuba Kalníka, ktorý mi potvrdil, že náročnejší betón ešte v živote nehral). Všetky kolá, ktoré dosiahnu zelenú úroveň (pod 30) možno považovať za špičkové. Priemer okolo úrovne 30-31 za dobrý a v okolí 32-33 za solídny. Pochopiteľne, že hra mimo čiernych čísel by mala byť základom.

Priemer Slovákov na Trofeo Val di Fiemme (Predazzo): 36.50
Dráhy na ktoré treba dávať pozor (betón): 4. veľký hrad, 16. malé koleno

Eternitová časť sa zdá byť oveľa štandardnejšia. Nečaká nás žiadny divoký začiatok, ako minulý rok v podobe trubky a priečok v Odense, ale príjemná dvojkombinácia priama dráha-pyramídy. Čísla pri najlepších hráčoch budú určite atakovať najnižšie úrovne okolia priemeru 20-22, ale z hľadiska udržania pozitívnej nálady možno považovať akýkoľvek zelený výkon za akceptovateľný.

Priemer Slovákov na Trofeo Val di Fiemme (Predazzo): 25.63
Dráhy na ktoré treba dávať pozor (eternit): 4. priečky, ťažká kombinácia 11.,12. a 13. dráhy - šikmé okno, trubka, prúdy

V mužskej kategórii sa nám podľa súčasných oficiálnych údajov predstaví 84 hráčov (žien bude 33). Mužských tímov je do súťaže prihlásených 10. Skladba tímov naznačuje, že Slováci by mali/mohli zdolať Francúzov a Maďarov a prípadne sa pobiť o slušné siedme miesto s Holanďanmi. Ak budú točiť dvojkolá pod 57, tak verím, že sa im to podarí ;) A kto že bude hájiť naše farby na Majstrovstvách Európy? Určite ste si už všimli fotky s menami pod hlavičkou stránky, cez ktoré si budete môcť pohodlne kliknúť a skontrolovať výsledok svojho "obľúbenca". Ja som si však vyhradil kúsok svojho času aby som si rozanalyzoval ich pôsobenie na slovenskej pôde v roku 2010 (ligové turnaje + MSR). Kľúč bol jednoduchý. Každý turnaj získal svoj priemer na základe výsledkov TOP5. Ten som potom porovnal s účinkovaním hráča na tomto turnaji a pridelil mu koeficient (napr. ak TOP5 dosiahla na turnaji priemer 24 a daný hráč 25, obdržal koeficient +1). Čím nižší priemerný koeficient hráč za rok 2010 získal, tým bol svojimi výkonmi presvedčivejší...

• Peter Bubelíny: 0.24 (turnajov 9, abs. TOP3: 4x, TOP10: 8x)
• Jakub Kalník: 0.68 (turnajov 9, abs. TOP3: 4x, TOP10: 8x)
• Michal Putnoky: 1.17 (turnajov 3, abs. TOP3: 0x, TOP10: 2x)
• René Šimanský: 1.44 (turnajov 7, abs. TOP3: 2x, TOP10: 4x)
• Ľuboš Zontág: 1.88 (turnajov 11, abs. TOP3: 2x, TOP10: 6x)
• Ladislav Derzsi: 1.94 (turnajov 7, abs. TOP3: 1x, TOP10: 3x)

Pre porovnanie:

• Ladislav Ištván: 0.93 (turnajov 11, abs. TOP3: 3x, TOP10: 8x)
• Oliver Kažimír: 1.23 (turnajov 7, abs. TOP3: 1x, TOP10: 6x)
• Maroš Jágerský: 1.52 (turnajov 7, abs. TOP3: 0x, TOP10: 5x)
• Marcel Korinek: 1.97 (turnajov 9, abs. TOP3: 3x, TOP10: 4x)

Zopár faktov a predstavovačiek máme za sebou, teraz už pomaly začnite trénovať svoje palcové svalstvo, čoskoro sa zíde...

PS: Podarilo sa mi získať inštruktážne videá Predazzských ihrísk, pozrite sa na ne:

ETERNIT

BETÓN

Inteview s Kubom Kalníkom

Okrem toho, že je Kubo Kalník hráčom GK Bratislava a aktuálnym minigolfovým majstrom Slovenska, je aj mediálnou hviezdou, na ktorú si posvietil aj portál minigolfnews.com (MN). Prepis rozhovoru s ním prinášam aj na tejto stránke...

MN: V prvom rade vďaka za to, že si nám poskytol rozhovor. Mohol by si nám povedať niečo o sebe pre tých, ktorí ťa nepoznajú?

JK: Bývam v Bratislave, kde som sa aj narodil. Mám 21 rokov a študujem na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov na Žilinskej univerzite. Okrem minigolfu sa tiež venujem basketbalu a rád čítam knižky.

V krátkosti:
Profesia: študent na vysokej škole
Dátum narodenia: 1988
Začiatok minigolfovej kariéry: 2003
Používaná palica: Nifo Ryner
Obľúbená lopta: 3D Bratislava since 1992
Obľúbený povrch: filc
Technický tip: počas tréningu na domácich dráhach sa pokúšať o hranie komplikovanejších úderov s cieľom vylepšiť si techniku

MN: Nedávno si sa stal Majstrom SR, mohol by si nám o tomto turnaji povedať niečo viac?
JK: Na základe výsledkov z tréningových kôl som neočakával, že by sa mi mohlo podariť vyhrať. Ale nastala zmena a počas ostrej súťaže som sa cítil v pohode a skutočne si užíval samotnú hru. Mimochodom, počasie počas celého turnaja bolo drsné - tropické teploty a k tomu väčšina dráh nebola umiestnená v tieni, takže už dohrať turnaj do konca bolo malým víťazstvom.

MN: Ako doposiaľ vnímaš tvoju tohtoročnú sezónu (okrem MSR)?
JK: Začiatok sezóny nebol úplne podľa mojich predstáv, ale skúsenosti, ktoré som nadobudol na medzinárodných turnajoch sa postupom času začali prejavovať. Pochopiteľne že aj tímový duch v rámci GK Bratislava mi pomohol sa dostať do dobrej formy.

Takto nejak vyzerá tímový duch počas turnaja...

MN: Skús porovnať úroveň Slovenského minigolfu s minigolfom v iných európskych krajinách...
JK: Myslím, že nás čaká množstvo práce, aby sme boli porovnateľní so zvyškom „minigolfovej Európy“. Bohužiaľ, minigolf nie je na Slovensku tak populárnym športom ako to je v niektorých iných krajinách. Počet aktívnych minigolfových hráčov nedosahuje vysoké hodnoty, takže prioritou by v súčasnosti mala byť propagácia nasledovaná budovaním nových ihrísk, predovšetkým filcových a betónových.

MN: Ako často trénuješ prípadne hráš minigolf?
JK: Tréningu venujem tri dni v týždni a snažím sa zúčastňovať všetkých turnajov Slovenskej minigolfovej ligy.

MN: Mohol by si sa s nami podeliť o nejaké dojmy z minuloročných MS v Odense?
JK: Podľa mňa bol tento turnaj zorganizovaný na vysokej úrovni. Veľmi sa mi páčilo prostredie a predovšetkým možnosť sadnúť si na tribúnu a sledovať ostatných hráčov z netradičnej perspektívy. A takto by som mohol pokračovať aj s inými vecami...

MN: Aké budú tvoje ciele na nadchádzajúcom turnaji v Predazze?
JK: Moje očakávania nie sú vysoké, pretože nepatrím k betónovým špecialistom, ale pochopiteľne sa vynasnažím dosiahnuť čo najlepší výsledok. Uvidíme...

MN: A o ktorom zo Slovenských hráčov si myslíš, že by mohol uspieť?
JK: Mohol by to byť Ľubo Zontág, pretože sa tento rok už zúčastnil Predazzského turnaja a oboznámil sa s dráhami. Jeho výsledky na eternite boli skvelé, ešte však musí popracovať na betónovej časti.

MN: Tvoji favority na zlaté medaile v individuálnych kategóriách?
JK: Ťažko povedať. KO systém je v tomto veľmi zradný.

MN: Myslíš že v Predazze prerazí niektorí minigolfista alebo krajina?
JK: Áno, mohol by to byť celkom úspešný turnaj pre talianskych hráčov, keďže hrajú na domácej pôde.

MN: Povedz nám, aký bol doposiaľ tvoj najkrajší minigolfový moment?
JK: Určite počas tohtoročných Majstrovstiev SR, keď som sa stal šampiónom a môj tím vyhral ligový titul.

MN: A najhorší?
JK: Sranda, ale na žiadny si nespomínam :)

MN: Aký je tvoj názor na KO systém uplatňovaný na medzinárodných šampionátoch?
JK: Táto schéma turnaja podstatne zvyšuje šance slabších hráčov na celkové víťazstvo. Ja si však myslím, že podujatie tohto typu sa hrá štyri dni, nie iba pár kôl, takže by som bol veľmi rád, keby sa na MS a ME vrátil pôvodný systém určenia víťazov.

MN: Na záver špeciálna otázka, ak by si si mohol vybrať z medzinárodných hráčov, ktorého by si najradšej prijal do bratislavského klubu?
JK: Ak by som mal túto možnosť, tak mojou voľbou by bol Anders Olsson, pretože patrí k najlepším hráčom na svete (momentálna jednotka svetového rebríčka). Ale predpokladám, že nie som jediný, ktorý by ho rád videl vo svojom klube.

MN: Ešte raz vďaka za poskytnutie rozhovoru a veľa šťastia v Predazze.
JK: Tiež ďakujem.

(prevzaté z minigolfnews.com)

Majstrovské štatistiky

Resty sa majú plniť a tak je na čase vytiahnuť z kúzelného klobúka magickú tabuľku s tajomnými dubnickými dátami. Žeby tam bolo skryté aj nejaké tajomstvo, ktorého podstata má širší význam? Ale kdeže, skôr iba zopár rafinovaných čísel, ktoré v priemere navodzujú celkom príjemný pocit. Veď posúďte sami.

V Dubnici sa na dráhach aj poľovalo.

V rámci ôsmych okruhov (finále nepočítam) sa TOP desiatka hráčov rozhodla, že posunie hranicu priemeru zahraných výsledkov opäť o niečo nižšie ako hráči TOP10 predchádzajúceho roku. A nebol to posun hociaký, ale významný. Dostali sme sa totiž na solídnu úroveň 23.91 (pre porovnanie pozri graf). Podobne teší aj konštatovanie, že opäť priemery jednotlivých dráh začínajú číslovkou jeden. Treba však podotknúť, že u tradičnej Dubnickej dráhy smrti - trubky, to bolo tesné (1.994). K významným zlepšeniam došlo predovšetkým na koši (-15.6%), lopingu (-11.4%) a rovnom okne (-10.0%). Čo však Dubničania urobili s bleskom (+11.9%), netuším ;)

Z celkového počtu dvanástich sedmičiek (tú výzvu na vyberanie jedného eura za každú jednu od hráčov s výkonnostnou triedou 4 a lepšie by stalo za to fakt zvážiť, vážení hráči :) padla plná polovica na ničom štandardnejšom ako je streďák. A to prosím nepíšem tento rok prvý raz! Čo takto zaradiť do tréningu aj nejaké to dohrávanie, hm? Možno by to celkom stálo za to a ušetrilo niekoľko zbytočných, opakujem, zbytočných úderov. Pre tých, ktorí si odniesli z turnaja priemer 2 a viac, povinnosť...

Štatistika tímov (jeden deň - finále ligy) vyzerá celkom zaujímavo. Dráhy si rozdelili všetky tímy, pričom najviac uchmatla GK ADARA Trnava. Najvzácnejší úlovok leží na dráhe č. 11 (áno, je to trubka), kde na konkurenciu tento klub získal cenných pár úderov (priemer 1.583). Fiaskom však možno jednoznačne označiť košických 2.300 zo streďáka. Nie, nie, takto to nepôjde. Pripomínam, dohrávky...

Niektoré indivíduá nám na dráhach predvádzali tradičné tanečné kreácie najvyšších kvalít. Ale predtým než prejdem k predstaveniu samotných aktérov nedá mi, aby som si nespomenul na osobu, ktorá 76.39% tanečných krokov odpálila s takou razanciu, že sa mi zatočila hlava a v článku venovanom Dubnickým Majstrovstvám som jej zabudol venovať fotografický prídavok. Dámi a páni, dodatočný potlesk pre malého dona Kubitta, ktorý od 18. júla na kameru pózuje výhradne s vyhrnutým golierom, ženami v pozadí a výrazom zadumaného milovníka...minigolfu. Hejá!

Poďme ale k našim tanečníkom. Ako prvý sa predstavuje latinomilovník so špeciálnou choreografiou španielskej dvojitej panvovej vlny - Laco Ištván (známka 1.250) a hneď za ním do sály prichádza a salto mortále ukazuje Laco Derzsi (1.125). Začína nám to pekne. Zahanbiť sa však nechce nechať hviezda štandardných tancov, Kubo Kalník, ktorý si pred seba stavia tri priečky a ukazuje nám krásny quick-quick-slow pohyb (1.000). Úžasné! Trošku slimačím tempom (ale zámerne) prepletá nohami Mišo Csontos (po štyroch tanečných kolách nahradený Peťom Bubelínym - MC 1.000, PB - 1.125), no a v labyrinte otočiek sa nám stráca Marco Gróf (1.000).
Už ale počuť nádhernú trubkovú melódiu a na parket prichádza duo Radík / Struhár R. (1.250), ku ktorým sa ihneď pridáva trojica Buš-Korinek-Kupcová v zvláštnej 90-stupňovej krokovej variácii (1.000). Diváci sa pomaly dostávajú do varu. A v tom ich určite udrží mladá a dravá krv s okenným flamenco tancom v interpretácii Bartoša-Vetráka-Zontága (1.000). Bezchybné! Nastáva čas zlatého klinca. Tanečná skupina "Bleskové nohy"... Bože, to sú pohyby. Vlado Pravotiak a Ľubo Zontág to skrátka na záver vedia rozpáliť (1.125). Bravó! Ovácie pre všetkých tanečníkov.

Po tanečnej show mám ešte jednu vec, ktorú by som vám chcel odkázať/ukázať. Takú malú minigolfovú hádanku s rýchlym riešením (pozri video) a konštatovaním, že v minigolfe niekedy skutočne rozhodujú milimetre...

Ruská misia - Soči 2010

DEŇ3

Tak a je dobojované... teda, pokiaľ máme na mysli Slovenských reprezentantov. 32 úspešných juniorov a 16 junioriek bude ešte v priebehu zajtrajška bojovať o medajle v rámci play-off. Do tých sa v prípade dnešného super výkonu mohol pozrieť aj Oliver Kažimír, ale výkon 30-25 logicky stačiť nemohol. V konečnom účtovaní chýbalo 8 úderov. Napriek tomuto konštatovaniu Oliver vešať hlavu nemusí. Potvrdil, že v rámci juniorských šampionátov zastáva pozíciu lídra slovenskej reprezentácie a stabilne bojuje o možnosť pozrieť sa do finále. Malý palec hore dávam aj druhému Košičanovi, Danovi Kravianskemu (dnes 27-28). Celkovo skončil 48. a za Oliverom zaostal päť úderov. U ostatných chalanov spievať ódy nebudem. Zahraté výsledky ich určite netešia a pravdepodobne im ešte zopár dní bude výriť hlavami, kde porobili chyby a čo mohli zahrať lepšie. Malá kritika, nech sa objaví kdekoľvek (napríklad aj tu), má v tomto prípade opodstatnenie. Minulý rok 7. miesto vo Waldshute, tentokrát iba posledné 9. v Soči, ale čo mrzí najviac je strata až plných sto úderov na ôsmych Čechov. Ale pre športovcov by to malo predstavovať hybnú silu pre zlepšovanie sa....

OFICIÁLNE VÝSLEDKY

No a aj tá hrozivá bilancia na eternitovej trubke, kde sme hrali priemer 3.08! Nech sa na to pozerám z viacerých uhlov, tak do hlavy mi to nejde. Tá trubka musela byť brutálna (veď aj celé pole "vyčarovalo" nelichotivý priemer 2.32). Už sa teším až mi na niektorom ďalšom tohtoročnom turnaji juniori o nej porozprávajú zopár štiplavých príbehov. A možno aj o tom ako si užili celý turnaj, veď podujatie tohto rangu nie je iba o športových výkonoch, ale aj o všetkom ostatnom, čo s takouto veľkou akciou súvisí...

DEŇ2

Kým po prvom dni šanca na odpútanie sa od posledného miesta žila, po druhom už musím vytiahnuť bielu vlajku a reálne konštatovať koniec nádeji na zdolanie momentálne stále ôsmych Čechov (1038 úderov), pretože vymazanie 63-úderového manka v dvoch kolách predstavuje Mission:Impossible. Kým ostatné tími vytiahli muníciu vyššieho kalibru a triafali terče s podstatne vyššou istotou, našim streďajšia etapa nevyšila vôbec podľa predstáv a nikto nezaznamenal pamätný výkon, o ktorom by minigolfoví kronikári mali potrebu hovoriť ďalšie mesiace.

Množstvo čiernych výsledkov pri našej výsledkovej tabuli osvetlil iba jeden zelený a to v podaní Dana "Lejmona" Kravianskeho, ktorého vyhlasujem našim hráčom 2. dňa. Jeho zápis má podobu 23-35-27 (E-B-E, priebežné 47. miesto). Úspech by zo Soči ešte stále mohol priniesť Oliver Kažimír (dnes 30-30-25, priebežne 38.) strácajúci na play-off pozície 4 údery. Bolo by skvelé, keby konečne pretrhol prekliatie z minulých rokov a prezmenu postúpil, povedzme, o jeden jediný úder. Pochopiteľne, že to vyžaduje koncentrovaný výkon so zelenou numerologickou príchuťou. Kauči, zadajte si zajtra do svojich GPS-iek adresu Oliver Kažimír ;)

Zvyšní štyria mladí páni dnes zadali do zápisu súťaže krásy nasledovné miery:
Lukáš Barylík (53.) 30-33-31
Miro Čibik (57.) 29-35-27
Matej Bartoš (61.) 29-41-29
Radovan Struhár (63.) 32-36-26

PS: Stredový a veľký vulkán na betóne (náš priemer 3.00 resp. 2.67), ako aj trubka na eternite (2.67) neprestávajú spôsobovať našim bolesti hlavy. Skúste tie päste, talizmany a krky šamanov mačkať ešte o ďalšie 2 newtony silnejšie. Uvidíme, či to pomôže...

DEŇ 1
Juniorské majstrovstvá v Soči dnes začali zaznamenávať prvé ostré súťažné momenty. Priamo z tábora našich hráčov bohužiaľ žiadne informácie sieťou nepritekajú (asi Rusi vyhlásili Slovákom embargo), ale nevadí, na prvé tri okruhy (betón-eternit-betón) sa môžeme pozrieť aj bez toho.
Prvé konštatovanie dňa, značne suché, hovorí o poslednej 9. pozícii pre slovenských chalanov s malou stratou šiestich úderov na susedov z Čiech (dominujú borci z Nemecka a prekvapivo Talianska). Pripomínam, že máme za sebou tri z celkových ôsmych okruhov, takže šanca lepšie sa vyspať a zaútočiť je reálna. Nevidím žiaden dôvod na rezignáciu.

Druhé konštatovanie bude prívlastkom. Prvý deň označujem ako Košický. Trnavský turnaj veľa naznačil o forme našeho juniorstva, prológ majstrovstiev to do značnej miery potvrdil. Najlepším bol neprekvapujúco Oliver Kažimír s výkonom 31-23-31, čo stačí na priebežné snubné delené 23. miesto. V rámci tridsaťdvojky, ktorá má zaručený postup do play-off ešte možno nájsť Lukáša Barylíka, ktorý MOS betón počas prvého dňa prešiel zo slovákov najlepšie a je iba jediný úder za Oliverom - výkon 31-26-29. Tretím košickým motorom bol priebežne 46. (zo 64.) Daniel Kraviansky 34-24-32. Čo ostatní? Miro Čibik 34-28-32 (53.), Matej Bartoš 38-29-28 (56.) a Rado Struhár 32-32-41 (62.).

Moje štatistické očko postrehlo, že betónová časť okruhu má v svojom srdci zákerného nepriateľa, stredový vulkán. Celkový priemer dosiahol úrovne 2.66, pričom sa tu urodilo iba 17.4% esových úderov (priemer Slovákov - 3.00). Eternit tiež ponúka pravdepodobne zaujímavú a nervovo vypätú chvíľu, sekundy strávené na trubke. Priemer 2.41 (!) rozširuje zreničky doširoka (Slováci sú tesne pod ním). Hovoríme totiž o Majstrovstvách sveta, priatelia, preto keď budete mať telepatické vnuknutie, že niektorí z našich je na menovaných dráhach, skúste päsť, talizman, prípadne šamanov krk stisnúť o dva newtony silnejšie, ok!?

Trnavská ohňová zem opäť pálila

Presne 12 dní trvala prestávka medzi koncom minulej sezóny a štartom tej novej s ročníkovým označením 2010/11. Obdobie síce krátke, ale prinieslo niekoľko zaujímavých noviniek z tábora jednotlivých tímov. V snahe zachytiť čo najviac rošád sa môžme presunúť do Trnavy. Dočasné účelové spojenie dvoch trnavských tímov sa skončilo a do tohtoročnej ligy vyslali dva manšafty (Adara Trnava a GK Trnava), čím sa počet účastníkov opäť dostal na párny počet 6 kusov. Kým od novotvoriaceho sa mužstva (s pár ostrieľanými mazákmi) GK Trnava nemožno reálne očakávať žiadne výrazne ašpirácie na ligový stupeň víťazov, u "adarákov" zbrojili s vedomím, že na zvládanie Slovenskej ligy a Českej extraligy (keďže v Čechách bola odsúhlasená účasť jedného slovenského manšaftu v extralige - práve ADARA Trnava, a jedného v moravskej lige - 1. MTGC Prievidza) budú potrebovať široký káder. Prišla tak mladá puška z Prievidze s tvárou Mira Čibika a o trošku staršia brokovnica zpoza hraníc, ktorá sa bude snažiť na ihriskách ostreľovať slovenských hráčov českými nábojmi - Ivan Roemer. Takisto zaujímavý a tak trochu telenovelový prestup (nechcite detaily, pretože by to bolo na 452 dielov a toľko času nemáme) sa uskutočnil aj na linke 1.MTGC Prievidza - GK Bratislava. Právo hájiť farby jediného klubu z hlavného mesta bude mať nikto menší ako Laco Trnka.

Nechajme však prestupy prestupmi a pozrime sa na to, čo sa dialo počas úvodného víkendu novej sezóny v Trnave. Niektorí si možno ešte spomenú ako som sa rozpísal o kvalite výkonov na výsledkovej tabuli počas minuloročného turnaja v Trnave, teraz by som bez problémov mohol pokračovať v podobnom duchu. Ale neurobím tak (možno až v štatisticky zameranom článku ;). Trnavské eternitové ihrisko Národného minigolfového centra môže s kľudným svedomím ašpirovať na titul najťažšieho regulárneho eternitu v rámci Slovenska (obzvlášť po nahradení priamej dráhy a rovného véčka za streďák a neférovú trubku). Viacerí kvalitní hráči si do zbierky pripísali čierne výkony a vytrhali zopár vlasov. Priemer TOP10 sa vyštveral na vysokú úroveň 25.58 resp. 25.85. V porovnaní s minulými piatimi rokmi však priemer prvého dňa vyznieva, aj na ihrisku s vyššou náročnosťou pre spomínanú zmenu dvoch dráh, najlepšie). Len pre porovnanie podotknem, že minulý rok TOP10 pristala na línii s ceduľkou 26.35.

Po oba hracie dni sa pod magickú hranicu 100 úderov na 4 okruhy dostal vždy iba jeden hráč. Na sobotnej párty sa najviac odviazal Laco Derzsi, ADARA Trnava s výkonom 93 úderov (23.25), čo bolo plných 8 úderov(!) od dvojice René Šimanský a Ján Tolarovič (25.25). Druhý deň sa za mixážny pult postavil Oliver Kažimír, GK Bankov Košice a jamoval (čítaj džemoval:) nevídaným spôsobom. Odosobnil sa od faktu, že mu pri nohách horia trnavské eternitové ohne a po troch kolách s počtom 66 úderov poslal zvyšok poľa do kolien. Záverečné kolo síce neprinieslo melodické vyvrcholenie, ale stačilo na pohodlné víťazstvo s náskokom troch úderov (24.25) pred nováčikom slovenskej ligy, Ivanom Roemerom (25.00) a Marcelom Korinkom (25.50). Určite pozitívna informácia pred nadchádzajúcimi MS juniorov v Soči.

Niekoho by mohla napadnúť otázka (vlastne ja aj viem, že už niektorých napadla), či má význam sa na takomto ihrisku trápiť. Odpovedám jednoznačne. Má! Ešte stále ide o prijateľnú eternitovú prechádzku v porovnaní s nekompromisnou tortúrou na eternite položenom v Odense na MS 2009. Snáď len poznámočka, že by bolo príjemné hrať raz do roka aj "mäkký" turnaj na ihrisku s normou 21-22. Pre zmenu...

Čo sa dialo v tímoch? Podobne ako v jednotlivcoch, aj v súťaži družstiev tvorili zelené cifry menšinu utláčanú červenokožcami a černochmi (najlepšie kolo víkendu zahrala GK Bratislava - 123, jediný zelený priemer). Košická squadra si dala letný pohov a pritiahla na západ iba s trojicou hráčov (veľká škoda pri súčasnej forme dua Kažimír-Kraviansky), GK Trnavu som už okomentoval vyššie (2x 5. miesto), no a 1.MTGC Prievidza do nového ročníka nastúpila s oslabenou zostavou (čo spolu s herným výpadkom úradujúceho kráľa Slovenského pohára, R. Struhára, bola smrteľná kombinácia stačiaca na dvojité 4. miesto). Dovolím si tvrdiť, že sezóna bude v réžii troch klubov, z ktorých každý jeden za normálnych okolností môže pomýšľať na ligový titul. Naznačili to už výsledky z Trnavy. Všetky tri kluby hrali na inej úrovni ako zvyšok. Prvé víťazstvo ročníka vzala domáca ADARA o jediný úder pred GK Bratislava. To zrejme pripomenulo bratislavským chlapcom spomienku na minuloročnú prehru o smiešne 2 údery a druhý deň rivalovi uštedrili nie hocakú, ale prosím pekne 27 úderovú facku. Nech sa páči ;)

OFICIÁLNE VÝSLEDKY

Liga si dáva pauzu, je čas sledovať juniorov na šampionáte v Soči, seniorov v Chebe a mužov na majstrovstvách v Predazze. Potom sa snaď v septembri zídeme na ligovom turnaji v Ružbachoch...