Ukričaná anketa XIII

Pomerne dlhú dobu ste mali možnosť sa na stránke vyjadriť k hlasitým prejavom radosti na turnajoch. Ako iste mnohí vedia, pred nedávnom som sa vrátil z Majstrovstiev sveta a na danú stránku minigolfového zápolenia som si posvietil. A musím povedať, že výsledok je presne taký aký som očakával. Úspešné údery sú sprevádzané hlasitými pokrikmi, ktoré sa ešte zintenzívňujú počas play-off súbojov. Hráči sa zdajú byť na to zvyknutí a rozhodcovia to viac menej kvitujú, aj keď boli momenty (Laco Trnka by vedel hovoriť), kedy sa k hráčovi pristavili a taktne ho upozornili a zvýšenú hlučnosť. Napomenutia nepadli, čiže jednoznačne vyplýva, že radosť je tolerovaná, pokiaľ je prirodzená a nešponovaná do oblastí za hranicou 120 decibelov ;)

Podobný postoj zastávam aj ja. Som rád, ak počas ligového kola možno počuť viacerých hráčov burcovať manšaft, prejavovať neskrývanú radosť z hry a zintenzívňovať atmosféru podujatia. Ono je to potom zaujímavejšie a lákavejšie aj pre nestranného pozorovateľa. Samozrejme, nie sme na futbale a existujú bariéry, kedy by si mal každý inštinktívne uvedomiť, že okrem neho je na ihrisku viacero ďalších hráčov, ktorý v danom momente môžu zahrávať kľúčový úder, ale názor, že minigolf by mal byť tichý šport nepodporím. Na medzinárodných podujatiach sa hrá v hlasnom prostredí (okrem výkrikov sa k prerušovaniu ticha pridáva aj napr. ohlasovanie hráčov usporiadateľom), prečo by sme sa my mali učiť niečomu inému?

Z výsledkov ankety možno vyčítať viac-menej totožnú preferenciu. Takmer dve tretiny (63%) hlasujúcich decibelovú radosť akceptujú. Proti nim stojí o poznanie menšia skupinka jedenástich nespokojných (22%), ktorým hluk nevonia, no a sedem minigolfových samurajov (14%) je natoľko ponorených do vlastnej hry, že okolité hlasné elementy si nevšímajú resp. ich ignorujú. Takže dostatočne presvedčivé číslo na to, aby sme slovenský súťažný poriadok nemuseli upravovať o sankciu za výkrik počas turnaja (výkriky so zámerom vyrušiť iného hráča samozrejme potrestateľné ostávajú). Uf, to som si oddýchol...

Čoskoro začína nový ligový ročník, a prečo si pred jeho výkopom nedať vizionársku anketu. Niekoľko minigolfový tvárí bude určite mútiť slovenské minigolfové vody intenzívnejšie ako zvyšok poľa a odmenou im bude post na špici slovenského pohára. Kto však bude po závere sezóny pozerať na všetkých zhora? To už je úloha na vaše vnemové receptory a centrá logického myslenia (aj keď logika tu možno nebude hrať tú najrozhodujúcejšiu úlohu). Tento rok sa vyvoleným stal René Šimanský. Či triumf zopakuje, je v otáznej rovine, keďže ako kmeňový hráč tímu ADARA sa jeho poľe pôsobnosti bude zrejme prioritne zameriavať na fungovanie v zahraničnej lige (to platí aj pre iných hráčov tohto klubu), ale ako obhajcu ho do zoznamu zaradím. Sú tu však aj iné mená. Trnka, Ištván, Kalník, Korinek, Kažimír, Tolarovič... a ďalší. Faktor účasti odhadnúť neviem, ale možnosť vybrať si svojho favorita Vám beztak ponúkam.

NOVÁ OTÁZKA :
Koho favorizujete na post kráľa Slovenského pohára sezóny 2009/10?

Odense 2009 za nami

“Je dohrané. Aspoň pokiaľ ide o hráčov v slovenských farbách”. Tak takúto vetu som mal pripravenú použiť po ukončení základnej hracej časti. Poďme však pekne postupne. Tím nakoniec skončil na deviatom mieste, čo priebeh súťaže jasne naznačoval. Ono sa to v podstate papierovo dalo očakávať už pred samotným šampionátom (obzvlášť pri absencii siedmeho hráča, ktorý by umožnil využiť výhodu náhradníka). Vyslovený neúspech to nie je, ale superlatívy, či akékoľvek pochvalné slová môžeme pre tento krát odložiť na inokedy. Určite hnevá hlavne fakt, že eternit sa zdá byť permanentným strašiakom pre slovenskú výpravu na akomkoľvek medzinárodnom turnaji (priemer v Odense dosiahol 29.00).

Ak by som už však mal vypichnúť jednu vec, tak ňou bude samozrejme Laco Trnka, ktorý o play-off zabojoval, ale chýbal povestný chlp (jeden smiešny úder na možnosť hrať rozboj o play-off reps. dva údery na istý postup). Je to smola. Človek má až pocit, že Slováci nemajú kúsok šťastia, keď si spomenie aj na posledné medzinárodné pôsobenie juniora Olivera Kažimíra.

Decibely Laca Trnku na trezore

KO súboj by bol určite aspoň malým lahodným dezertom. Veď kto vie, čo by sa mohlo stať. Tí, čo sledovali play-off výsledky online určite zaregistrovali prehru víťaza základnej časti Carl-Johana Rynera proti domácemu hráčovi Allanovi Schwabovi, ktorý sa po rozhodujúcom údere duelu na filcovej ľadvine radoval ako by sa práve stal majstrom sveta (na druhej strane, Ryner sa na zahraničnom portáli po súboji rozpísal o neférovosti play-off systému, čomu sa ja osobne ani nečudujem, keďže voľba filcových dráh do play-off bola minimálne sporná). Okamžiky z play-off súbojov, ktoré som ešte stihol zachytiť ráno pred odchodom späť na Slovensko si môžete pozrieť v pripojených videách. Dodávam, že najlepšiu psychickú odolnosť a stabilitu úderu v rozhodujúci deň ukázal švéd Jonas Gustafsson (3. po základnej časti), ktorý sa tak stal novým majstrom sveta. Majsterkou nežnejšieho pohlavia je Sandra Weaver (známa ešte pod dievčenským menom Nordin, 4. po základnej časti). Prirodzene, švédka.

Musím povedať, že atmosféra v hale bola fantastická a tak trochu je človeku ľúto, že nevidel aj rozhodujúce momenty o titul absolútneho kráľa minigolfu. Ale už len tých niekoľko dní tréningu a samotný „ostrý“ turnaj ukázal špičkový minigolf a ponúkol nezabudnuteľné chvíle, ktoré sú každopádne cennou skúsenosťou. Obzvlášť možnosť zahrať si popri svetových resp. európskych veličinách musí dodať minigolfový apetít snaď každému.

Organizácia bola na vysokej úrovni, lokalizácia turnaja do krytej arény dodala podujatiu špecifický ráz (obrovským plusom sa ukázala byť možnosť sledovať priebeh hry z vyvýšenej tribúny) a charakter oboch ihrísk preveril kvalitu hráčov (a trénerskeho zázemia) dokonale (podľa stránky minigolfnews.com išlo o vôbec najobtiažnejší filc hraný na medzinárodnom fóre).

Najlepšie filcové kolo turnaja nakoniec vystrelil Carl-Johan Ryner spoločne s Walterom Elbruchom. Modrá hodnota s cifrou 26 nabáda zdvihnúť palec niekoľko krát hore. Niekto by očakával, že pri eternite sa budeme baviť o osemnástkach, ale nestalo sa, čo svedčí o náročnosti kombinácie dráh, ktoré boli v Odense pripravené (padli iba tri devätnástky). Zo slovenských hráčov ostali najlepšie výsledky pri jednotlivých systémoch na úrovni 33 (Laco Trnka - filc) a 24 (Peter Bubelíny - eternit).

Na záver len dodám jedno konštatovanie. Potvrdilo sa, že minigolfové veľmoci sú stále tie isté a technicky a organizačne pripravené na vysoko kvalitnej úrovni. Pre Slovensko by mali byť v budúcnosti prvotným cieľom na porovnávanie sa tímy Holandska, Dánska a prípadne absentujúceho Portugalska, či prebúdzajúceho sa Maďarska (najmä vďaka dvojici Pálinkás, Fazekas). Reálne sú za určitých predpokladov zdolateľné. Zvyšok je úplne inde a v súčasnosti nemá zmysel to podrobne pitvať (odpoveď je v kategórii triviálnych). Ale jednu vec viem iste - ak by som bol minigolfovým trénerom, tak inštruktážne videá hry švédskych alebo nemeckých minigolfistov by som určite použil ako materiál pri výchove mladých hráčov.

OFICIÁLNA VÝSLEDKOVÁ LISTINA TURNAJA

Frekvencia Odense MS09

DEŇ1+2
Majstrovstvá sveta v Odense začali písať svoju históriu (pre zatiaľ pozostávajúcu z tréningových dávok). Svojou trochou sa pokúsim prispieť aj ja formou akýchsi zápisiek z diania počas jednotlivých dní (resp. počas dní, kedy bude možné prispievať a bude existovať z mojej strany dostatočná chuť;).

Slovenský tím získal prvý oficiálny tréningový slot v sobotu medzi 13. a 18. hodinou. Keďže do Dánska sme sa dostavili niekedy okolo 10. a museli vyriešiť ubytovacie a drobné organizačné formality, priestor na relax po pomerne komplikovanej ceste, bol minimálny. A tak sa šlo rovno na vec. Vytvorili sa dve pracovné skupiny – eternit testovali Ivan Buš, Peťo Bubelíny a moja maličkosť, no a filcové šialenstvo (a to myslím doslova) si mohli na vlastné oči resp. ruky vyskúšať predpokladaní lídri manšaftu – Kubo Kalník, Laci Trnka a Ištván.
Za seba môžem oznámiť, že eternit sa javí byť relatívne v poriadku, a napriek netradičnej a rešpekt vzbudzujúcej koštelácii dráh, to nie je až také zlé, ako by sa mohlo zdať na prvý moment. Prirodzene, 18 dráh skýva svoje nástrahy (ultra strmé a vysoké plato je jednou z nich) a samotný turnaj môže každého hráča nemilosrdne vytrestať, ale dobré čísla tu jednoducho sú reálne hrateľné.

To filc už toľko optimizmu neprináša. Prvý deň som síce pričuchol iba k pár dráham, ale počas druhého tréningového dňa, som si obtiažnosť overil aj ja. A poviem vám, ide o neriedené peklo. Prevážna väčšina dráh vyžaduje precízne údery hrané pomerne vysokou silou (vyplíva to už zo samotnej dĺžky dráh, ktorá je skrátka iná ako v Prievidzi alebo Ružbachoch). Vyššia dávka technickej zdatnosti je tu nutnosťou. Ale stačí sa pozrieť na Švédov, či Nemcov a človek vidí, že ono to ide (aj keď nie vždy podľa predstáv - videl som Haralda Elbrucha stratiť nervy na vag*ne po troch neúspešných pokusoch) . Ich hráč pristúpi k filcovému blesku a tri krát po sebe zahrá silnú liftovanú ranu s výsledným esom. Bez problémov. Poviem vám, dobrá škola...
Ešte len dodám, že pohľad na samotný športový priestor a konštrukciu filcových dráh od firmy NIFO obzvlášť, je impozantný. Toľko na teraz.

PS: Všetci z tímu pozdravujú všetkých.

DEŇ3+4

Tréningový ošiaľ bol včera prerušený otváracím ceremoniálom, na ktorý sa dostavil aj najslávnejší odenský rodák, sám Hans C. Andersen. Vyrozprával jednu zo svojich známych rozprávok a zároveň svojou rukou rozhodol o rozlosovaní tímov. Slovensku bolo prisúdené Dánsko, ale vzhľadom k tomu, že sa hrajú štandardne trojice tak sa poradie posúva a Slovenskí hráči majú Nemcov, Talianov, Dánov, či Čínaňov. Napríklad taký Laco Trnka sa môže tešiť na Haralda Elbrucha, resp. Harald na Laciho. Uvidíme, ako sa to prejaví na samotnej hre.

Oficiálna stránka majstrovstiev zverejnila prvé odhady čísiel, ktoré možno očakávať od najlepších na eternite a filci. Pre eternit sa predpokladajú priemery na hodnote 21, filcová hodnota sa ustálila na méte 30. Opakujem, ide o odhad pre TOP hráčov. Filc je mimoriadne náročný a miest, ktoré môžu priniesť malú pohromu je veľa. Psychická sila bude určite patriť z základným parametrom úspechu. Už teraz vám garantujem, že ak by som robil poturnajovú štatistiku ja, sedmičiek by som vysoko pravdepodobne narátal neúrekom.

Prvé náznaky z kôl slovenského tábora nenaznačujú, že dobrý výsledok bude hodnota pod úrovňou 40 úderov (filc), eternit ostáva zatiaľ otázny. Ešte na večernom trojhodinovom tréningu treba povylaďovať niektoré signály a dobre sa vyspať do ostrého súťažného rána...

Exluzívne foto z Odense

V piatok 7.8. bol v Odense položený majstrovský filc, ktorý sa tak môže začať pripravovať na mikro súboje s hráčmi. Počas víkendu budú inštalované prekážky a nastavené sklony a ťahy dráh. Eternit by mal uzrieť svetlo reflektorov až v pondelok.

Waldshutské juniorské echo

Podobne ako minulý rok, aj tento nevynechám možnosť zopár slovami priblížiť a okomentovať juniorské majstrovstvá resp. výsledkové pozície slovenských reprezentantov (priebeh turnaja a hernú analýzu s radosťou prenechám našim kaučom). Pár dní nazad som na chvíľu koketoval aj s myšlienkou urobenia predturnajového ratingu jednotlivých hráčov, na základne objektívne zvolených kritérií, ale z plánu zišlo, takže ostáva iba čítať medzi riadkami. Niečo zo seba určite vychŕlim.

DEŇ 1

Úvodný hrací deň máme za sebou, pozrime sa čo priniesol a či bol pre slovenských juniorov úspešný. Prvé kolo sa zahájilo na betóne a treba povedať, že štart to nebol nijako zlý - Kažimír 29, Kraviansky 30, Mjartan 30, celé kolo potom 187 (31.167), čo v tdanú chvíľu stačilo na 7. miesto s minimálnou stratou na TOP5. Prišiel však eternit. A zdá sa, že ten je skutočne slabinou juniorských búchačov na medzinárodných podujatiach. Priemer 26.167, najslabší výsledok zo všetkých tímov. Druhé betónové kolo bolo síce horšie v porovnaní s našim prvým, ale v rámci hracieho poľa išlo opäť o 7. najlepší výsledok. Zosumarizované a podčiarknuté - po prvom dni na výsledkovej tabuli svieti celková pozícia číslo 7 a na vyšší stupienok už badateľná strata 26 úderov.

Rozbime však molekulu na menšie častice. Tie predstavujú jednotliví hráči. Najlepšie sa zatiaľ javí Mišo Mjartan - 30. pozícia (výkon 30-23-30), hneď za ním nasleduje Lukáš Barylík - 38. pozícia ( 32-26-28). Tu sa trochu zastavím. Lukáš bol nasadený ako náhradník pravdepodobne na základe signálov z tréningových kontrolných kôl. Osobne ma toto rozhodnutie prekvapilo, pretože ako betónového špecialistu a hráča, ktorého výsledky z posledných ligových, či chebského turnaja boli relatívne v poriadku, som ho medzi nasadenými očakával, ale rozhodnutie koučov rešpektujem.
V prvých dvoch kolách rolu lídra potvrdzoval Oliver Kažimír, ale 35-ka na betóne ho zrazila na 42. miesto. (29-23-35). Ostatní hráči telegraficky: Daniel Kravianský 49. (30-27-33), Ľuboš Zontág 49. (33-27-30), Miro Čibik 60. (32-27-36), Rado Struhár 62. (32-27-36). Uvidíme, čo prinesie deň s poradovým číslom dva.

DEŇ 2

Druhá pasáž turnaja by z hľadiska pôsobenia slovenského tímu mohla získať viaceré prívlastky. Vo vzduchu viseli obavy, keďže sa hrala kombinácia eternit-betón-eternit, avšak po šiestich kolách možno konštatovať relatívnu spokojnosť. Aj napriek dvom eternitovým kolám, ktoré zhodne patrili až k 9. najlepším, si slovenská repre udržala solídnu 7. priečku pred Dánskom, Fínskom a Ruskom. Je to opäť predovšetkým vďaka pôsobeniu na betóne a čiastočne aj vďaka zlepšeným výsledkom na eternite, kde tretie eternitové kolo už bolo lepšie v porovnaní s tým prvým o nezanedbateľných 12 úderov.

Ak by som mal vypichnúť niektoré podstatné a z hľadiska priebehu dôležité momenty, tak by som spomenul tieto:

• opäť veľmi kvalitný štart Olivera Kažimíra do hracieho dňa, ktorý bol tento krát aj kvalitne zakončený (23-28-23)
  
• smolná 34-ka Ľuba Zontága hneď v úvodnom eternitovom kole a jeho následné vystriedanie
• hráčske prebudenie Ľuba Zontága a slušný súčet betón-eternit 52, pričom záverečné eternitové kolo s hodnotou 21 a 17-imi (!) esami vzbudzuje rešpekt
• TOP moment - fantastický hrací deň benjamínka slovenského manšaftu - Mira Čibika, ktorého dnešné miery mali vysoko atraktívny, možno až sexi charakter 23-26-22. Mimochodom jeho trojkolový výkon bol siedmym najlepším spomedzi všetkých zúčastnených (74) juniorov!

Určite všetko okamihy hodné večernej diskusie medzi hráčmi a trénermi. Niektorým sa darilo, iný naopak stratili a oproti prvému dňu v poradí klesli. Aké sú však šance, že sa niekto zo Slovákov pozrie do play-off, na ktoré má nárok TOP32 hráčov? Myslím si, že celkom reálne. Oliver zaostáva za cutom iba o jediný úder. Trojica Čibik-Mjartan-Kraviansky potom už o 6-8 úderov, čo je síce pomerne náročná úloha dohnať v dvoch kolách, ale Mirov výkon môže poslúžiť ako vhodná inšpirácia. Napokon, vývoj hráčskych výkonov voči cutu si môžete pozrieť na grafe.

DEŇ3

Siedma pozícia nakoniec predsa len ostala definitívnou. Útok na šiestych Čechov bol prakticky nemožný pre vysokú úderovú stratu po dvoch hracích dňoch, no a Dáni (ktorí boli v tesnom závese za nami) nezatlačili a ani nemohli, pretože jeden z ich hráčov zo zdravotných dôvodov odstúpil a náhradníka do Nemecka nepriniesli. Záverečné dve kolá neboli ničím výnimočné z hľadiska predchádzajúceho vývoja. V oboch čiastkový výsledok patril k ôsmemu najlepšiemu. Pohľad na tými, ktoré slovenskí hráči nepokorili však jasne naznačuje, že so zvesenými hlavami cestovať domov vôbec nemusia. Nesklamali a niektoré momenty určite ostanú ešte nejakú dobu v pamäti.

Asi hlavným bude fungovanie Mira Čibika. Osobne ho na tomto mieste (a za seba) titulujem "Hráčom" výberu 2009. Včerajší výkon som spomínal, dnes pridal slušnú dvojkombináciu 23-29 (eternit-betón), spomedzi našich bol druhým najlepším a v rámci turnaja obsadil konečnú 40. pozíciu. Najlepším hráčom sa neprekvapujúco stal Oliver Kažimír (dnes 24-29), ktorý držal postupové opraty do posledných momentov vo vlastných rukách, ale 2 údery nakoniec rozhodli, že do play-off sa nepozrie a domov pôjde s 36. najlepším výkonom. (mimochodom do play-off postúpilo všetkých 7 juniorov z Nemecka!) Škoda. Štandard si odohral tretí najlepší z tímu - Mišo Mjartan (46. miesto, dnes 26-30) a dokázal tým, že jeho miesto v rámci reprezentácie má pevné základy.

Open publication - Free publishing - More minigolf

Účasť na šampionáte, okrem športových výkonov, určite splnila svoj zásadný účel. Prísun dodatočných informácií o európskom minigolfe ako aj nezanedbateľné skúsenosti, ktorých nie je nikdy dosť. Možno práve tie budú v budúcnosti pre niektorého z chalanov jedným z faktorov úspešného zaradenia sa medzi špičku mužskej kategórie v Slovenskej lige.

Blesk, priečky, okno, trubka....

Kým vonku momentálne vyčíňa mimoriadne silná vlna vysokých teplôt, na našom blogu budú teraz úradovať majstrovské štatistiky. Ich vypovedacia hodnota by mala byť dostatočne relevantná, keďže meteo-podmienky počas turnajového víkendu v Bratislave boli (až na občasný silnejší vietor v sobotu) viac ako priaznivé. No aj napriek tomuto faktu žiadny z hráčov (zišla sa takmer celá slovenská špička) nezapísal kolo s cifrou začínajúcou jednotkou. Čo to znamená? Že bohužiaľ šampanské, ktoré som chladil pre potenciálneho "osemnástkara" sa odkladá na dobu neurčitú, keďže moja výzva bola časovo ohraničená práve Majstrovstvami SR. Takže sledujte blog, možno sa s niečím podobným ozvem aj v budúcnosti.

Najlepších desať hráčov turnaja hralo v porovnaní s minulým rokom o čosi lepší priemer. 24.22 Vs. 24.38. Opäť zanedbateľný rozdiel, ktorý naznačuje, že ligová úroveň má (mala) viac menej stabilnú úroveň bez rastúceho, či klesajúceho trendu. Svoju vlastnú cestu si na turnaji razil neskorší víťaz Marcel Korinek, ktorý atakoval fenomenálnu hranicu 80% úspešnosti skórovania es, avšak druhý hrací deň nakoniec finálny rating skresal na 77.78% (8 kôl). Najmenej škvŕn vo výsledkovom protokole možno pre zmenu nájsť u breznianskej opory - Laca Ištvána (2.08% veľkých chýb). Kategóriu "najviac esových dráh turnaja" si odnáša Ľuboš Zontág (6 kusov), pričom určite najcennejší je skalp nevyspytateľnej ľadviny.
No a keď už sme pri tých kategóriách, máme tu jednu súťaž, ktorá síce nebola oficiálne vyhlásená na turnaji (možno sa tak stane niekedy v budúcnosti), ale virtuálne tak môžeme urobiť v tomto priestore a zvýšiť tak mediálnu publicitu niektorej z minigolfových persón. Ide o najnižší súčet zahraný na bratislavskom technickom kvartete - blesk, priečky, okno, trubka (ktoré mimochodom slúži ako prípravná štvorkombinácia pred štartom sezóny). Tramta-ra-rá. Víťazom sa stáva... chvíľa napätia... Jakub Kalník, 45 úderov (priemer 1.406). Berte to ako východziu métu pre budúce ročníky tejto neoficiálne súťaže.

Ako je známe, 8.ligové kolo medzi tímami vyhrala domáca GK Bratislava a štatistika to len potvrdzuje. Bratislavská squadra si domov odniesla celkom 11 dráh (z toho dve delené), čo už je slušný náklad. Zároveň ale došlo k pretrhnutiu akéhosi mýtusu, ktorý fungoval dlhšiu dobu. Aj keď situácia je mierne zamotaná a nie úplne jednoznačná. Ak by sme totiž brali v úvahu nominovaných tímových hráčov, tak by sa najhoršou dráhou stalo okno a s touto dráhou si najlepšie poradili hráči 1.MTGC Prievidza. No v celkovom ponímaní t.j. podľa priemerov všetkých 52 hráčov sa dráhou smrti stala trubka (2.260) a tú už si GK Bratislava nenechala újsť. (1.714). Dopĺňam, že Prievidžania na okne zaknihovali priemer 1.857, čo je oceniteľný fakt hlavne v kombinácii so zradnou ľadvinou, kde takisto ich ruky makali najlepšie (1.286). Na záverečných troch dráhach okruhu si malú súkromnú oslavu vystrojilo košické zoskupenie, ktoré zaklincovávalo kolo neomylne na koši (jediná tímová esovka).

Ak by som tímové priemery bral v relatívnych súvislostiach, tak na pozitívnej strane sa žiadny manšaft výrazne neutrhol. To sa však nedá povedať o druhej strane spektra. MTGK Brezno malo totiž dráhy, kde na konkurenciu zjavne nestačilo. Najvýraznejšie to bolo možné badať na okne (priemerná strata 0.405 úderu), ale takisto aj na slimáku (0.381), či ľadvine (0.333). Veľký pozor na ne v roku 2010.

Štatistiky jednotlivcov som pre lepšiu konzistenciu analyzoval v rámci 8 okruhov, keďže tie odohrali všetci a našlo sa opäť zopár indivíduí, ktoré boli natoľko drzé, že si dovolili ukázať ostatným hráčom vztýčený prostredník a urobiť si z nich dobrý deň. Keďže tieto incidenty sú momentálne v štádiu vyšetrovania, budem sa snažiť byť pri menovaní diskrétny.

Na moste tak napríklad robili nevyberavým spôsobom Marcel K. a Martina K. (1.000). Obzvlášť nekorektne pristúpil k spoluhráčom na priečkach Maroš J. (1.250), ale ďalej to nebolo o nič lepšie. Disciplinárnym konaním si prejdú oknári Jakub K. a Peter Mu. (1.375), no a keďže Jakub K. je nepoučiteľný recidivista a prehrešku sa dopúštal opakovane, navrhujem exemplárny trest. Veď kto to kedy videl, aby hráč na trubke rozkrikoval po ihrisku, že má priemer 1.000. Neslýchané! Ďalší krikľúň rovno na pyramídach. Bez kúsku bázne a rešpektu vystrájal Ľuboš Z. (1.000). Streďák bojkotujem, lebo Jakuba K. (áno, to je stále ten istý Jakub K.) a Martinu K. nemienim opakovane komentovať (1.000).

Radšej si podám drzé prejavy Fera D. na lopingu (1.125) a Petra Mo. a Mira Č. na slimáku (1.125). Je až zarážajúce, že aj títo páni si dovolili nevyberavými gestami zosmiešniť súperov. A čo som nečakal absolútne, že ku segmentom sa postaví Jarmila M., dá si na tričko nápis "ja tu hrám 1.125" a bude s tým otravovať všetkých hráčov v okolí desiatich metrov. Toto je už príliš. Takisto ako je príliš 44 turnajových sedmičiek. Idem si dať radšej nohy do lavóra, studený uterák na čelo a pustím si dajakú ukľudňujúcu hudbu...