180.5 metra filcového ošiaľu

Práve k tejto cifre som sa dopracoval, keď som si poctivo premeral dĺžku všetkých dráh položených v prievidzskom mestskom parku. To či je to veľa, alebo až príliš veľa nechám na vás. Ja osobne si myslím, že priemer približne 10m na jednu dráhu je dostatočný na to, aby overil schopnosti aj nervy každého minigolfistu. A to si predstavte, že na tohtoročných majstrovstvách sveta v Odense dosiahnu filcové dráhy celkovú dĺžku 213 metrov (nechcem nikoho strašiť;). Rakúsky Wasserpark vo Viedni disponuje dokonca ihriskom, ktorého celková méta leží na omračujúcich 232 metroch (12.86m na dráhu). Ešte sa vám netočí hlava? Počkajte si na štatistiky zo šiesteho podniku tohtoročnej sezóny. Uvarte si kávičku, pokojne sadnite a vyložte nohy na stôl, začíname...

Aby to hráči nemali jednoduché, tak prakticky polovicu turnaja sa museli vyrovnávať s dažďom, chladom a viacnásobným prerušením hry, avšak ani to nespôsobilo zreteľnejší pokles priemeru TOP10 oproti turnajom z predchádzajúcich dvoch rokov (37.470). Esami sa v porovnaní s inými ihriskami logicky šetrilo - najlepšie obišiel Laco Trnka s pomerom 36.11% (približne 6.5 esa na kolo), avšak sedmičkových "potešení" bolo neúrekom. Keby každá sedmička musela byť vykúpená jednou minútou skákania na trampolínach, ktoré sa nachádzali tesne pri ihrisku, správca by stopky zastavil na cifre 112 minút. Uf! Z pochopiteľných dôvodov dosiahla najvyšší kvocient sedmičkovosti dráha číslo 4 (slušne nazvaná vulkán), ktorá protokoly obohatila o 37 kúskov. Zároveň opäť zaujala štatút dráhy smrti s unikátnym priemerom 3.162 (minuloročné MSR priniesli priemer 3.490!). Pre mňa osobne je miernym šokom 13 sedmičiek na holubníku. Až mám pocit, že v protokoloch sa kompenzovali chyby a na danej dráhe to reálne až tak zle nevyzeralo, ale budem sa snažiť veriť tomu, čo hovorí papier, a preto zdvihnem varovný prst.

Z oficiálnych výsledkov by sa mohlo zdať, že odstavec zameraný na tímové štatistiky by mohol dostať podtitul 1.MTGC Prievidza a ono je to skutočne tak. Až na jedenástich dráhach boli najlepší, pričom najviac vyžmýkali súperov na trojici holubník (náskok 0.417 úderu), monza (0.306) a kasička (0.222). Ale aby som neskĺzol do fádnosti, pozriem sa aj na iné manšafty. Dve priemerovo najobtiažnejšie dráhy už tradične odniesla ťažká parta z GK Bratislava (vulkán 2.333 a ľadvina 2.694), jedinou tímovou esovkou sa môže pochváliť ADARA Trnava (prirodzene na bočnej jamke), no a gastroenterológa bolo nutné volať Košičanom pre silné bolenie brucha na prievidzskom filcovom bruchu (strata na konkurenciu v priemere 0.556 úderu).

Pohľad na jednotlivé mená, ktoré sa zapíšu do štatistickej mini siene slávy s podtitulom Prievidza 2009 začnem všeobecným konštatovaním. Prvá dráha - jednookno - najviac "próbe" úderov, no žiadny hráč s priemerom pod 2.000. Mierne sklamanie. O tom však nemusí hovoriť nové minigolfové meno v tejto časti štatistického prídelu - Matúš Hlaváč. Úžina mu nebola dostatočne úzka, a tak na nej vystrúhal najlepší priemer 1.333. To najlepšiu vag... moment ,ešte raz (aby som bol diplomat a ostal politicky korektný). Najlepší vulkán, prepitujem VULKÁN, mala Martina Kozáková od nás z GK Bratislava s výborným skóre 1.500. Priečky boli dráhou, na ktorej hráči zaznamenali najmenej, iba 6 es. To však nebol prípad slovenskej minigolfovej superstar - Laca Trnku, ktorý si tu určite z chuti zakričal "yes" dva krát a dopomohol tým priemeru 2.000. To ho asi naladilo natoľko, že hneď na nasledujúcej dráhe, gentlemen, takisto dokázal svoju vrcholnú palebnú silu (1.333).

Druhú tretinu okruhu (priekopa) jednoznačne najlepšie začínal hráč, ktorého som na tomto mieste článku aj očakával, vzhľadom k tomu, že som bol svedkom jeho tréningových úderov na priekope. Hráč GK Bratislava, Ľuboš Zontág, priemer 1.500. Ďalšia privatizácia prebehla na kameňoch. Štatistická matica najlepší priemer ukázala Ľubovi Parákovi (1.500), avšak ten sa k dráhe postavil iba v dvoch kolách (do tretieho už nenastúpil), takže primát najlepšieho kamenára presúvam Ivanovi Bušovi takisto so skvelým priemerom 1.833. Liftovací trenažér v podobe bočného okna patrí opäť Lacovi Trnkovi (1.500), na uhle svoj talent predviedol jeden z prísľubov prievidzskej liahne, Miro Čibik (1.500). Správnu kombináciu na odomknutie trezoru poznal Rado Struhár, ja vám ju prezradím - 1.833. Súkromnou dráhou sa stala ešte jedna označovaná ako dvojokno, kde prepracovanou technikou úderu exhiboval Oliver Kažimír (1.667).
Na záver sa ešte oplatí spomenúť esový streďák u René Šimanského, Laca Trnku, Eriky Oršulovej a bezchybný holubník pre náčelníka Tibora Mészárosa. Tibor sa v závere obzvlášť činil, veď na monze, holubníku a ľadvine nebol nik lepší ako práve on. Ak by ste ho náhodou chceli vyzvať na súboj, máte možnosť už čoskoro v Brezne, ale pozor, oskalpovať vás poľahky môže aj tam...

Ďaždiví šamani z Prievidze

Podobne ako sa približne mesiac nazad vyskytol v Košiciach tajfún ADARA, aj uplynulý víkend priniesol rozsiahlu a viacerými prognostikmi očakávanú tropickú búrku vyvolanú šamanmi z 1.MTGC Prievidza. Ostatné timy síce robili čo sa dalo, avšak z intenzívneho tranzu sa nedokázali dostatočne rýchlo vymaniť a nasadiť vlastné magické schopnosti, ktoré by otupili tie prievidzské. Ba čo viac, MTGK Brezno a GK Trnava sa o "spirituálny" boj ani len nepokúsili.

Áno, dostali sme sa do 6. kola minigolfovej ligy a to, že sa diali veci snáď nemusím zdôrazdňovať. Keď som spomenul búrku narážal som na bezproblémový ťah domáceho zoskupenia, ktoré plne využilo hodiny strávené na modrých kobercoch prievidzského ihriska a potvrdilo víťazné chute na vlastnej pôde z minulých rokov. Počas celého priebehu turnaja prievidzské kvinteto hralo úplne inú ligu ako ostatné kluby a nepomohol ani sobotný dážď a chlad, ktorý spôsobil viacnásobné prerušenie turnaja a prirodzene mohol prispieť k čiastočnému zotretiu rozdielov, avšak nestalo sa. Vývoj výkonu zvyšných troch klubov (bohužiaľ do ligy tímov sa prihlásili iba štyri tímy!) do veľkej miery koreloval a k masívnejším rošádam nedochádzalo, iba v strednej časti turnaja sa naša GK Bratislava definitívne prehupla cez tím ADARA Trnava a pripísala 5 bodov za 2. miesto. Ešte pridám, že strata na víťaza tento krát činila 95 úderov (3.8 úderu na hráča za kolo).

Tabuľka ligy sa tak opäť dostala do väčšieho varu, keď 1.MTGC Prievidza poskočila na druhé miesto tesne za ADARu. Bez šance na titul však neostávajú ani bratislavskí rodáci. Rozlúštenie leží na breznianskom a bratislavskom eternite. Ak by niektorý z menovaných tímov našiel víťazný kľúč na oboch ihriskách, môže si pripraviť vitrínu na víťaznú trofej. Tak jednoduché a pritom aké zložité...

V úvodnom odseku som spomínal prievidzských šamanov. O šamanoch sa hovorí, že dokážu komunikovať so zvieratami, rastlinami, minerálmi a aj nehmotnými vecami. Najlepšie napojenie a podvedomé pôsobenie na prievidzské filcové dráhy predviedol vrchný šaman Laco Trnka, 1.MTGC Prievidza (34.00). Oficiálny ihriskový rekord sa mu síce prekonať nepodarilo, ale aj dva krát zahraná 29-tka a jasné víťazstvo zasluhujú poklonu a uznanie. Fotogenický postoj pri údere je len čerešničkou na torte (viď foto). Do zelených čísel sa ešte zmestili a zvyšné dva stupne na pódiu absolútnych víťazov doplnili domáci pardáli Maroš Jágerský (35.17) a Tibor Mészáros (35.67).

Na záver len krátka myšlienka. V každom kole som začínal s dobrým pocitom a končil s neidentifikovateľným výrazom. Nedalo mi a urobil som si takú malú výsledovú listinu prvých 7 dráh a čo mi nevyšlo... skončil som 2. za samotným Lacom Trnkom ;) Uchlácholiť sa kvalitnými údermi a priaznivými čiastkovými výsledkami sa na filcových dráhach neopláca. Takmer každá dráha skrýva nášlapnú mínu, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť. Sám som tých mín pocítil niekoľko (a určite som nebol sám)...

Kategórie:
muži (17) - Laco Trnka, 1.MTGC Prievidza (34.00)
ženy (5) - Martina Kozáková, GK Bratislava (38.67)
seniori (10) - Tibor Mészáros, 1.MTGC Prievidza (35.17)
juniori (11) - Oliver Kažimír, GK Bankov Košice (36.83)
juniorky (2) - Viktória Vašková, 1.MTGC Prievidza (44.67)

bodka na záver - trochu umeleckej fotografie (kvapky a komáre na prievidzskom šikmom okne)

Hľadá sa bezchybná osemnástka

Ak hľadáte v nadpise akýkoľvek skrytý význam tak vedzte, že sa tam v skutočnosti nenachádza. Naopak, jeho obsah je v minigolfovom ponímaní absolútne štandardný a čisto prozaický. Kým vo veľkom golfe získavajú hráči, či už z čela rebríčka alebo jeho konca, zaručenú publicitu (okrem iného) v momente ak skórujú jamku na prvý úder, známy hole-in-one, v minigolfe sa snažíme o hole-in-one prakticky na každej dráhe. Najlepší minigolfisti (pôsobiaci na Slovensku) majú úspešnosť na eternite v oblasti 70%, na betóne a filci povedzme okolo 40%, takže oslavovať a velebiť každý hole-in-one (pre slovakofilov - eso) by bolo naivné.

To zahrať v kole všetkých osemnásť dráh na prvý úder je už iná káva. Takýto výkon vyžaduje dokonalé sústredenie, precízny úder, psychickú kontrolu (hlavne v závere kola) a samozrejme aj nejaké to šťastie. Zapísanie čísla 18 po kole patrí k pomyselným snom asi každého minigolfového hráča, pretože skrýva v sebe punc mimoriadnosti a neopakovateľnosti momentu (hlavne pokiaľ ide o prvú osemnástku v živote). Z osobnej skúsenosti, bohužiaľ, neviem popísať aký je to pocit, keďže mi zatiaľ nebolo dopriate (aj keď v tréningu som sa už pozrel na číslo 19), ale aspoň mám o motiváciu naviac, čo v športe nie je na zahodenie.

NAJNIŽŠIE ČÍSLA V OBDOBÍ 2004-2009

Pretože som človek celkom zvedavý, napadlo ma urobiť si analýzu dostupných výsledkov v rámci slovenskej ligovej súťaže za posledných päť rokov (logicky som vylúčil betónové/filcové turnaje, kde sa pravdepodobnosť zahrania bezchybného kola rovná zázraku a je asi na úrovni možnosti, že si dôjde na Slovensko zahrať minigolf Tiger Woods) s cieľom objaviť magické osemnástkové kolo. A ono sa takýchto špecifických prírodných úkazov zopár objavilo, pričom ten posledný bol zaznamenaný už takmer pred troma rokmi, presnejšie 30.7. 2006 v Prievidzi na "starom" eternitovom ihrisku. Vtedy pred kolom najviac palicu vybozkával Maroš "Mako" Jágerský.

Samozrejme, že šance nie sú rovnocenné na všetkých turnajoch . Niektoré ihriská sú náročnejšie, iné ponúkajú väčšiu príležitosť na nižšie hrané priemery. Práve na spomenutom prievidzskom eternite (ťažko povedať, či sa ešte niekedy na ňom bude hrať liga) sme boli v minulosti svedkami najjagavejších cifier a norma ihriska tak bezkonkurenčne trónila na hranici 21 úderov (pre porovnanie štandardne sa hýbe niekde medzi 23-25 údermi). V konečnom dôsledku ale teória hovorí, že eso možno zahrať na každej dráhe, a teda na všetkých ihriskách šanca na absolútny kolový výkon existuje. Potvrdil to aj Mišo Ištván v roku 2004 (v tej sezóne bol suverénnou juniorskou hviezdou), ktorý na domácom ihrisku v Brezne osemnástkový útok premenil v realitu.

Prievidza (staré), 07/2006 - M. Jágerský 18
Prievidza (staré), 09/2004 - L. Ištván 18
Prievidza (staré), 07/2004 - M. Jágerský 18 (4x!)
Brezno, 07/2004 - M. Ištván 18
Brezno, 06/2008 - L. Trnka 19
Bratislava 05/2007 - M. Korinek, M. Jágerský 19
Prievidza (staré) 07/2006 - M. Jágerský, J. Tolarovič, V. Pravotiak, T. Arva, L. Trnka, T. Mészáros, P. Stančík, O. Kažimír 19
Brezno 07/2006 - O. Kažimír 19
Bratislava 07/2006 - L. Ištván 19
Prievidza (staré) 08/2005 - M. Ištván (3x), J. Tolarovič, V. Pravotiak, L. Ištván, F. Drgoň, P. Bubelíny, P. Murín, R. Helecz, P. Močiarik, I. Švejda 19
Brezno 06/2005 - V. Pravotiak 19
Prievidza (staré) 09/2004 - M. Ištván (2x), V. Pravotiak, M. Pätoprstý, J. Jágerský, I. Buš, T. Mészáros, C. Pálinkás 19
Prievidza (staré) 07/2004 - J. Vozár (2x), L. Ištván (2x), J. Tolarovič, M. Putnoky, I. Qualich, M. Pätoprstý, T. Mészáros, M. Ištván, E. Chikánová 19
Brezno 07/2004 - I. Qualich (2x), L. Trnka, J. Gašperan 19
Bratislava 06/2004 - M. Putnoky, M. Ištván 19
Trnava 05/2004 - R. Čarny 19

VÝZVA NA ÚTOK

Slovenská minigolfová liga potrebuje iskru. Moment, ktorý ju trochu ozvláštni. Zahratie osemnástkového kola po dlhých mesiacoch by takým malým pozitívnym momentom mohlo byť. Očakávať ho však nemožno na najbližšom turnaji vzhľadom k tomu, že pôjde o súboje na prakticky najnáročnejšom ihrisku hranom na Slovensku (prievidzský filc), ale nasledujúce turnaje v Brezne a Bratislave ponúkajú ideálnu príležitosť na to, aby sa hráči dostatočne nahecovali a ukázali, čo v nich je. Blíži sa vrchol ligového ročníka 2008/09: obdobie, kedy by mala forma hráčov gradovať, takže týmto oficiálne vyhlasujem pátranie po sladkej osemnástke, ktorá sa stratila v osudný deň a doposiaľ nikto netuší, kde sa nachádza. Nálezcovi ponúkam vychladené šampanské (ponuka platí do konca tohtoročných bratislavských MSR)...

PS: Rozhodol som sa pátraniu po 18-ke venovať aj časovo limitovanú anketu...

Vyhodnotenie ankety XI

Opäť som raz zasadol za počítač, aby som vyhodnotil práve skončenú anketu a mám trochu pocit opakovania sa, takže nebudem sa snažiť zbytočne tlačiť na pílu a písať veci do luftu len aby tu bola napísaná nejaká omáčka. Témou boli staré známe minigolfové lopty. Aj vzhľadom k tomu, čo je možno vidieť na turnajoch a minigolfových ihriskách, bola víťazná voľba bezpreferenčného prístupu (11 hlasov - 34%) viac-menej očakávaná. Každý z veľkých loptových producentov vie každoročne priniesť unikátne kusy, ktoré stoja za zváženie a obetovanie 13-14 eur.

Niektorí hráči si však aj napriek tomuto tvrdeniu vytvorili prirodzený vzťah k určitému výrobcovi. Motiváciou môžu byť dobré skúsenosti, mimoriadna kvalita laku, široká paleta volieb, či jednoducho dizajn. Najväčšiu podporu si udržuje rakúsky producent 3D (9 hlasov - 28%), ktorého sériové lopty označované trojčíslom, či lopty venované víťazom pod názvom Ball of Fame sú jednoducho evergreenom. Neviem prečo, ale akosi intuitívne cítim, že pre tohto výrobcu značná podpora vzišla práve z nášho tábora GK Bratislava, ale možno sa mýlim ;) Za 3D-čkom výraznejšiu popularitu ešte udržuje nemecký Reisinger. Áno, zopár kúskov sa objavilo v predaji aj u nás v lige, takže 5 hlasov (15%) môže byť výsledkom aj tejto aktivity. Pre sumár - M&G získalo tri hlasy, no a SV a Nifo sa muselo uspokojiť s 2 klikmi.
Každopádne nech je ako je, voľba správnej lopty na danej dráhe je skvelá vec, ale sama sa do pohybu neuvedie, takže kľúčovým atribútom, ktorý rozhoduje turnaje a je základným predpokladom kvalitného úderu ostávajú samozrejme ruky.
Aby som nejakým spôsobom premostil a nadviazal na novú otázku, ktorú čoskoro uvediem do života, spomeniem, že kvalitný úder mohutne podporuje aj dokonalá kontrola tempa. No a práve niektoré dráhy majú v sebe skrytú schopnosť túto technickú požiadavku dokonale preveriť. Jednou z nich je aj karabach (plato). Nie všade rovnako náročný, ale principiálne podobný.

V poslednej dobe sa karabach dostal do celkom spornej situácie v nadväznosti na pravidlá. Na niektorých turnajoch sa vrátenie loptičky z plošiny posudzovalo ako technické eso pre nedostatočný schodík pri spoji nájazdu a samotnej plošiny, ktorý by mal zabrániť neželanému prepadnutiu lopty smerom späť. Bolo však vidieť aj prístup (napr. tohtoročný Trnavský turnaj), kedy sa takéto vrátenie loptičky z plošiny považovalo za chybu hráča (ďalší úder) aj napriek tomu, že plošina nebola oddelená zreteľným schodíkom. Mne osobne sa podobný moment stal asi dvakrát a vnútorne som presvedčený, že úder bol kvalitný a o tom, že nezapíšem eso v podstate rozhodla nešťastná náhoda, ktorá by sa mala na minigolfových ihriskách pokiaľ možno čo najviac neutralizovať.

Pochopiteľne, že výklad pri karabachu je sporný. Môže nastať aj opačná situácia, kedy hráč loptu napáli hore, zhodou šťastných okolností sa mu odrazí od zadného mantinelu a vráti sa späť. V takomto prípade je technické eso minimálne nezaslúžené. Podľa môjho názoru by sa orientácia mala zamerať na nápravu konštrukcie samotnej dráhy (jednoznačné oddelenie plošiny od nájazdu malým cca. 1cm vysokým schodíkom) a nie na meditáciu o tom čo je/mohlo by byť/nebude technické eso, či chybný úder, pretože sporných a nejednoznačných prípadov pri neexistencii schodíka vznikne mnoho. Ale to je môj pohľad. Váš si rád overím prostredníctvom novej ankety (či komentárov pod článkom, ktoré zatiaľ akosi nepriťahujú vašu pozornosť).

Nová otázka: Aká je váša preferencia na dráhe karabach v prípade neexistencie schodíka a vrátenia sa lopty späť z plošiny?

PS: ďalší úder znamená zapísanie chyby a pokračovanie na tej istej dráhe, nový naopak iba pokračovanie v údere, ale bez zapísania chyby!
24.-28.8.