Opäť som raz zasadol za počítač, aby som vyhodnotil práve skončenú anketu a mám trochu pocit opakovania sa, takže nebudem sa snažiť zbytočne tlačiť na pílu a písať veci do luftu len aby tu bola napísaná nejaká omáčka. Témou boli staré známe minigolfové lopty. Aj vzhľadom k tomu, čo je možno vidieť na turnajoch a minigolfových ihriskách, bola víťazná voľba bezpreferenčného prístupu (11 hlasov - 34%) viac-menej očakávaná. Každý z veľkých loptových producentov vie každoročne priniesť unikátne kusy, ktoré stoja za zváženie a obetovanie 13-14 eur.
Niektorí hráči si však aj napriek tomuto tvrdeniu vytvorili prirodzený vzťah k určitému výrobcovi. Motiváciou môžu byť dobré skúsenosti, mimoriadna kvalita laku, široká paleta volieb, či jednoducho dizajn. Najväčšiu podporu si udržuje rakúsky producent 3D (9 hlasov - 28%), ktorého sériové lopty označované trojčíslom, či lopty venované víťazom pod názvom Ball of Fame sú jednoducho evergreenom. Neviem prečo, ale akosi intuitívne cítim, že pre tohto výrobcu značná podpora vzišla práve z nášho tábora GK Bratislava, ale možno sa mýlim ;) Za 3D-čkom výraznejšiu popularitu ešte udržuje nemecký Reisinger. Áno, zopár kúskov sa objavilo v predaji aj u nás v lige, takže 5 hlasov (15%) môže byť výsledkom aj tejto aktivity. Pre sumár - M&G získalo tri hlasy, no a SV a Nifo sa muselo uspokojiť s 2 klikmi.
Každopádne nech je ako je, voľba správnej lopty na danej dráhe je skvelá vec, ale sama sa do pohybu neuvedie, takže kľúčovým atribútom, ktorý rozhoduje turnaje a je základným predpokladom kvalitného úderu ostávajú samozrejme ruky.
Aby som nejakým spôsobom premostil a nadviazal na novú otázku, ktorú čoskoro uvediem do života, spomeniem, že kvalitný úder mohutne podporuje aj dokonalá kontrola tempa. No a práve niektoré dráhy majú v sebe skrytú schopnosť túto technickú požiadavku dokonale preveriť. Jednou z nich je aj karabach (plato). Nie všade rovnako náročný, ale principiálne podobný.
Aby som nejakým spôsobom premostil a nadviazal na novú otázku, ktorú čoskoro uvediem do života, spomeniem, že kvalitný úder mohutne podporuje aj dokonalá kontrola tempa. No a práve niektoré dráhy majú v sebe skrytú schopnosť túto technickú požiadavku dokonale preveriť. Jednou z nich je aj karabach (plato). Nie všade rovnako náročný, ale principiálne podobný.
V poslednej dobe sa karabach dostal do celkom spornej situácie v nadväznosti na pravidlá. Na niektorých turnajoch sa vrátenie loptičky z plošiny posudzovalo ako technické eso pre nedostatočný schodík pri spoji nájazdu a samotnej plošiny, ktorý by mal zabrániť neželanému prepadnutiu lopty smerom späť. Bolo však vidieť aj prístup (napr. tohtoročný Trnavský turnaj), kedy sa takéto vrátenie loptičky z plošiny považovalo za chybu hráča (ďalší úder) aj napriek tomu, že plošina nebola oddelená zreteľným schodíkom. Mne osobne sa podobný moment stal asi dvakrát a vnútorne som presvedčený, že úder bol kvalitný a o tom, že nezapíšem eso v podstate rozhodla nešťastná náhoda, ktorá by sa mala na minigolfových ihriskách pokiaľ možno čo najviac neutralizovať.
Pochopiteľne, že výklad pri karabachu je sporný. Môže nastať aj opačná situácia, kedy hráč loptu napáli hore, zhodou šťastných okolností sa mu odrazí od zadného mantinelu a vráti sa späť. V takomto prípade je technické eso minimálne nezaslúžené. Podľa môjho názoru by sa orientácia mala zamerať na nápravu konštrukcie samotnej dráhy (jednoznačné oddelenie plošiny od nájazdu malým cca. 1cm vysokým schodíkom) a nie na meditáciu o tom čo je/mohlo by byť/nebude technické eso, či chybný úder, pretože sporných a nejednoznačných prípadov pri neexistencii schodíka vznikne mnoho. Ale to je môj pohľad. Váš si rád overím prostredníctvom novej ankety (či komentárov pod článkom, ktoré zatiaľ akosi nepriťahujú vašu pozornosť).Nová otázka: Aká je váša preferencia na dráhe karabach v prípade neexistencie schodíka a vrátenia sa lopty späť z plošiny?
PS: ďalší úder znamená zapísanie chyby a pokračovanie na tej istej dráhe, nový naopak iba pokračovanie v údere, ale bez zapísania chyby!
