Práve k tejto cifre som sa dopracoval, keď som si poctivo premeral dĺžku všetkých dráh položených v prievidzskom mestskom parku. To či je to veľa, alebo až príliš veľa nechám na vás. Ja osobne si myslím, že priemer približne 10m na jednu dráhu je dostatočný na to, aby overil schopnosti aj nervy každého minigolfistu. A to si predstavte, že na tohtoročných majstrovstvách sveta v Odense dosiahnu filcové dráhy celkovú dĺžku 213 metrov (nechcem nikoho strašiť;). Rakúsky Wasserpark vo Viedni disponuje dokonca ihriskom, ktorého celková méta leží na omračujúcich 232 metroch (12.86m na dráhu). Ešte sa vám netočí hlava? Počkajte si na štatistiky zo šiesteho podniku tohtoročnej sezóny. Uvarte si kávičku, pokojne sadnite a vyložte nohy na stôl, začíname...
Aby to hráči nemali jednoduché, tak prakticky polovicu turnaja sa museli vyrovnávať s dažďom, chladom a viacnásobným prerušením hry, avšak ani to nespôsobilo zreteľnejší pokles priemeru TOP10 oproti turnajom z predchádzajúcich dvoch rokov (37.470). Esami sa v porovnaní s inými ihriskami logicky šetrilo - najlepšie obišiel Laco Trnka s pomerom 36.11% (približne 6.5 esa na kolo), avšak sedmičkových "potešení" bolo neúrekom. Keby každá sedmička musela byť vykúpená jednou minútou skákania na trampolínach, ktoré sa nachádzali tesne pri ihrisku, správca by stopky zastavil na cifre 112 minút. Uf! Z pochopiteľných dôvodov dosiahla najvyšší kvocient sedmičkovosti dráha číslo 4 (slušne nazvaná vulkán), ktorá protokoly obohatila o 37 kúskov. Zároveň opäť zaujala štatút dráhy smrti s unikátnym priemerom 3.162 (minuloročné MSR priniesli priemer 3.490!). Pre mňa osobne je miernym šokom 13 sedmičiek na holubníku. Až mám pocit, že v protokoloch sa kompenzovali chyby a na danej dráhe to reálne až tak zle nevyzeralo, ale budem sa snažiť veriť tomu, čo hovorí papier, a preto zdvihnem varovný prst.
Z oficiálnych výsledkov by sa mohlo zdať, že odstavec zameraný na tímové štatistiky by mohol dostať podtitul 1.MTGC Prievidza a ono je to skutočne tak. Až na jedenástich dráhach boli najlepší, pričom najviac vyžmýkali súperov na trojici holubník (náskok 0.417 úderu), monza (0.306) a kasička (0.222). Ale aby som neskĺzol do fádnosti, pozriem sa aj na iné manšafty. Dve priemerovo najobtiažnejšie dráhy už tradične odniesla ťažká parta z GK Bratislava (vulkán 2.333 a ľadvina 2.694), jedinou tímovou esovkou sa môže pochváliť ADARA Trnava (prirodzene na bočnej jamke), no a gastroenterológa bolo nutné volať Košičanom pre silné bolenie brucha na prievidzskom filcovom bruchu (strata na konkurenciu v priemere 0.556 úderu).
Pohľad na jednotlivé mená, ktoré sa zapíšu do štatistickej mini siene slávy s podtitulom Prievidza 2009 začnem všeobecným konštatovaním. Prvá dráha - jednookno - najviac "próbe" úderov, no žiadny hráč s priemerom pod 2.000. Mierne sklamanie. O tom však nemusí hovoriť nové minigolfové meno v tejto časti štatistického prídelu - Matúš Hlaváč. Úžina mu nebola dostatočne úzka, a tak na nej vystrúhal najlepší priemer 1.333. To najlepšiu vag... moment ,ešte raz (aby som bol diplomat a ostal politicky korektný). Najlepší vulkán, prepitujem VULKÁN, mala Martina Kozáková od nás z GK Bratislava s výborným skóre 1.500. Priečky boli dráhou, na ktorej hráči zaznamenali najmenej, iba 6 es. To však nebol prípad slovenskej minigolfovej superstar - Laca Trnku, ktorý si tu určite z chuti zakričal "yes" dva krát a dopomohol tým priemeru 2.000. To ho asi naladilo natoľko, že hneď na nasledujúcej dráhe, gentlemen, takisto dokázal svoju vrcholnú palebnú silu (1.333).
Druhú tretinu okruhu (priekopa) jednoznačne najlepšie začínal hráč, ktorého som na tomto mieste článku aj očakával, vzhľadom k tomu, že som bol svedkom jeho tréningových úderov na priekope. Hráč GK Bratislava, Ľuboš Zontág, priemer 1.500. Ďalšia privatizácia prebehla na kameňoch. Štatistická matica najlepší priemer ukázala Ľubovi Parákovi (1.500), avšak ten sa k dráhe postavil iba v dvoch kolách (do tretieho už nenastúpil), takže primát najlepšieho kamenára presúvam Ivanovi Bušovi takisto so skvelým priemerom 1.833. Liftovací trenažér v podobe bočného okna patrí opäť Lacovi Trnkovi (1.500), na uhle svoj talent predviedol jeden z prísľubov prievidzskej liahne, Miro Čibik (1.500). Správnu kombináciu na odomknutie trezoru poznal Rado Struhár, ja vám ju prezradím - 1.833. Súkromnou dráhou sa stala ešte jedna označovaná ako dvojokno, kde prepracovanou technikou úderu exhiboval Oliver Kažimír (1.667).Na záver sa ešte oplatí spomenúť esový streďák u René Šimanského, Laca Trnku, Eriky Oršulovej a bezchybný holubník pre náčelníka Tibora Mészárosa. Tibor sa v závere obzvlášť činil, veď na monze, holubníku a ľadvine nebol nik lepší ako práve on. Ak by ste ho náhodou chceli vyzvať na súboj, máte možnosť už čoskoro v Brezne, ale pozor, oskalpovať vás poľahky môže aj tam...
