Termínová listina 2012

DátumTurnajMiestoPovrchVýsledky
28.-29.4.7/8.kolo ligyČastáeternit
19.-20.5.9/10.kolo.ligyPrievidzaeternit/staré
26.-27.5.Nations CupsBad Munder/Rozemaai/Porto
2.-3.6.Open Zázriváadventure
16.-17.6.11/12.kolo ligyTrnava NMCeternit
30.6-1.7.13/14.kolo ligyBreznoeternit
14.-15.7.Junior TrophyOlomouc (filc)
20.-22.7.MSR/FináleKošice-Bankoveternit





4.-5.8.1/2.kolo ligyDubnicaeternit
15.-18.8.MS JuniorovBad Munder GERfilc/eternit
15.-18.8.ME SeniorovRozemaii BELeternit
29.8.-1.9Euro Ch'shipPorto PORbetón/eternit
29-30.9.3/4.kolo ligyBratislavaeternit
4.-6.10.EuropacupVizela PORbetón

Jesenné prievidzské divadlo

Vyjadriť sa objektívnym spôsobom ku záverečnému ligovému víkendu roku 2011 nie je pre mňa jednoduchou záležitosťou. Síce od samotného turnaja v Prievidzi už uplynulo niekoľko dní a niektoré emócie stihli vychladnúť, moja športovo a často pozitívne naladená duša pod ťarchou všetkých konzekvencií pri spomienke na rozhodujúce momenty tejto minigolfovej udalosti stále pociťuje úprimný smútok.

Ale poďme pekne po poriadku. Hlavné pódium minigolfového divadla bolo tento krát postavené v nebezpečnej blízkosti starého prievidzského ihriska, ktoré v zásade obchádzala povesť ako mimoriadne žičlivého a hráčsky obľúbeného. Preto sa za určitých okolností dali očakávať výkony, ktoré by strhli celé auditórium do frenetického potlesku. Samozrejme, že mám na mysli kombináciu osemnástich magických momentov zakončených nespútaným mrazením po celom tele.
Mrazenie síce nastalo, ale bohužiaľ bolo skôr spôsobené chladným jesenným vzduchom, ktorý určite zapríčinil drobný posun celkových zahraných priemerov smerom nahor. (TOP10 deň1 - 22.40, deň2 - 22.18) Som presvedčený, že ak by sa turnaj (pozor, to nie je kritika termínovej listiny) odohral počas niektorého z letných mesiacov, nezvestná 18-ka by konečne ukázala svoju bezchybnú tvár. Takto sa do výsledkovej listiny prepašovali „iba“ oficiálne štyri modré 19-ky. Jedna z nich patrila Radovi Struhárovi (86 úderov, priemer 21.50), víťazovi prvého hracieho dňa, ktorý tak potvrdil veľmi kvalitnú fazónu v druhej polovici roku. No a kto si siahol na absolútne víťazstvo (na území Slovenska premiérové) v nedeľu? Človek, ktorý je schopný do roka odohrať 53 turnajov a ktorému sa radšej v nedeľu vyhýbajte, pretože ju má nenápadne schovanú aj vo svojom mene – Ľubo Zontág (83, 20.75). Mimochodom, priemer 20.75 predstavuje najnižšiu úroveň, ktorú v Slovenskej lige dosiahol hráč od spustenia jednodňových ligových kôl.

Komentáru tímovej súťaže by som sa najradšej vyhol, ale keďže nechcem, aby ma týždeň naháňalo moje svedomie, tak urobím presný opak. Do osudového momentu sa všetko javilo ako skvelý come-back majstrovského tímu GK Bratislava. Sobotné prvé miesto, vysmiate tváre, dobré pocity... ale keďže naše minigolfové divadlo nehrá iba na pódiu, ale aj za oponou, tak nastala scéna, ktorú bratislavskí hráči nemali v scenári. V prenesenej reči hovoríme o penalizácii, rozhodnutí o osude turnaja mimo hracích dráh a v danom momente aj výraznom ovplyvnení hráčskeho motivačného faktora. Niečo, čo som ja osobne zažíval pri iných druhoch športu a vždy som tým do značnej miery opovrhoval. Nestaviam sa do pozície obhajcu žiadnej zo strán, len mám silný pocit, že samotné mýtické alkoholové pravidlo (mimochodom podľa mňa nedostatočne zadefinované) Slovenský minigolf na nohy nepostaví. Stalo sa... Zvyšok Ligového ročníku 2011/12 tak pre mňa v rámci tímovej súťaže nadobudol status formálnej záležitosti a iba z úcty k ostatným tímom nebudem vyslovovať názov toho, ktorý na 99% v Košiciach na Majstrovstvách Slovenska zdvihne nad hlavu trofej šampióna. Radšej pre poriadok dodám, že jednotlivé denné víťazstvá si pripísali domáci hráči 1. MTGC Prievidza (467 úderov, 23.35) a minigolfisti trnavského klubu ŠK ADARA (451, 22.55).

Tak a čo by som dodal na záver? Čo takto malú fotografickú bodku symbolicky sa lúčiacu s outdoorovou sezónou, ktorá sa do minigolfovej kroniky zapíše pod číslovkou 2011, hm? Užívajte si dlhé večery a v prípade nostalgickej reakcie skúste zavítať na niektorý zo zimných halových turnajov (druhý ročník magura cup-u by nemal chýbať)...

PS: Štatistika samozrejme bude...

Z Vergiate prekvapujúco bez medajle

Keď som minulý rok o takomto čase dopisoval článok venovaný práve skončenému Poháru majstrov vo Viedni, odkázal som novému (vtedy pochopiteľne neznámemu) majstrovskému tímu, aby o rok vo Vergiate zažil príjemné minigolfové nadšenie a urobil už konečne výsledkový uragán. Rok uplynul a bohužiaľ musím konštatovať, že želanie sa podarilo naplniť iba z polovice... vyjadrovať sa k výsledku, ktorý je všeobecne považovaný za neúspešný nie je zrovna jednoduchou záležitosťou, ale strčiť hlavu do piesku by bolo v tomto momente iba zbabelým krokom, takže pár riadkami sa k samotnému turnaju venovanému klubovým šampiónom rád vrátim.

V Taliansku bol pre kluby pripravený pomerne náročný betónový okruh, kde sa akákoľvek cifra pod psychologickou hranicou 30 úderov dala považovať za pravú minigolfovú kvalitu. Vyslovene smrteľnú dráhu by ste na ihrisku hľadali márne (v porovnaní s Viedňou 2010 išlo o relatívne pokojnejšie mínové pole). Ešte aj štatisticky najťažšia dráha – veľký hrad sa z môjho pohľadu javil po stránke prenosu ako jednoduchší v porovnaní s košickým kolegom. Iná však bola situácia po prenose. Skórovať na tejto dráhe vyžadovalo nemalú dávku šťastia. Podobne tomu bolo aj na dráhach 3, 7 a v o niečo menšej miere aj na 8, 15, 16.
Dôležitý faktor úspechu predstavovalo zladenie dvoch základných konštánt – prenosu na prekážkových dráhach a precízneho tempovania na technických. Keďže počasie počas celého podujatia (vrátane tréningov) vykazovalo neuveriteľnú stabilitu (modrá obloha, bezvetrie, teploty okolo 25 stupňov), ustrážiť si optimálnu teplotu zvolených lôpt nepredstavovalo výrazný problém. Za to nároky na udržiavanie koncentrácie a čerstvej mysle sa už nachádzali na vyššom leveli. Poháru majstrov sa totižto zúčastnilo až 120 hráčov, čo pri jednom ihrisku logicky značne znáročnilo časovú schému turnaja. Odohrali ste okruh (približne 1.5h) a mohli ste sa rovno pripraviť na trojhodinovú pauzu. Hrací deň tak končil po 19. hodine. Nič príjemné pri pomyslení, že ste vstali 5.40, aby ste sa mohli ráno o 7. hodine trochu rozohriať pri cvičných úderoch.

Posuňme sa v čase ale trochu späť. Všetko logicky začalo tréningovým procesom. Ten (až na pár detailov) prebehol bez problémov a pokiaľ ide o zpamovanie ihriska, voľbu systémov, či použitý materiál, jednoznačne treba poznamenať, že išlo o pomerne vydarenú časť turnaja. Nominačné kolečká sa začali točiť tri dni pred ostrým štartom a dal som si tú námahu, aby som ich zachytil a dal do širšej perspektívy v nadväznosti na hlavnú fázu turnaja. Hráčske priemery sa pohybovali od 30.14 až do 35.88, pričom sumárny zastavil na úrovni 33.73. Pochopiteľne, že v hlavnej súťaži sa dalo očakávať zlepšenie, keďže zmapovanie dohrávok prebiehalo kontinuálne a definitívnu podobu získalo až v posledný tréningový deň. Keď sme preberali reálne možnosti, tak sme sa zhodli, že tímový priemer na úrovni 32 - 32.5 by mohol byť dosiahnuteľný a zabezpečujúci solídny výsledok. Turnajová hodnota však zastavila mimo tohto intervalu, na cifre 32.90 (pri zohľadnení výsledkov náhradníka - 33.06) a postačovala iba na nelichotivú 12. priečku (traja hráči si svoje priemery zlepšili, štyria zhoršili). Určite sklamanie, ale na druhej strane treba priznať, že strata na najbližšie vyššie postavené tímy bola pomerne malá (11. miesto - 6 úderov, 10. - 11, 9. - 19...).
Stále tak platí, že na európsku minigolfovú špičku nemáme, ale tzv. druhá kategória krajín nepredstavuje nezdolateľnú prekážku. Viem, už by bolo fajn, keby sa to konečne podarilo aj fakticky dokázať. Tento rok sa tak nestalo, príležitosť ponúkne až nastávajúca medzinárodná sezóna s prívlastkom portugalská (európsky šampionát ako aj pohár majstrov privíta práve táto krajina). Ak sa do nej zapojí aj slovenský zástupca/tím neostáva nič iné, len pevne veriť vo výkonnostný progres. Myslím, že túžba po úspechu v nás určite stále drieme a nezomiera...

Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)
24.-28.8.