Takmer tridsiatka hráčov Slovenskej minigolfovej ligy sa počas tretieho júnového víkendu stretla s bratislavskými dráhami a asi dvoma miliónmi komármi, ktoré automaticky zaradili minigolf na Slovensku medzi najsledovanejšie športy. Koľko úderov sa odohralo bez "výraznej podpory" bzučiacich, pichajúcich a neoblomných predstaviteľov hmyzej hávede neviem (aj keď si myslím, že sa reálny údaj blíži k nule), ale jedno je isté - aj napriek veľmi nízkej účasti hráčov (najnižší počet za posledných pár rokov) sa dostavili indivíduá schopné predviesť kvalitné výkony a zrejme ich komáre napumpovali takým sérom, ktoré zabezpečilo mimoriadne hodnotné výsledky.
Pohľad na priemer TOP10 ukazuje po oba hracie dni kvalitu lepšiu ako počas turnajov v predchádzajúcich rokoch (MSR 2009 nevynímaje). Sobotný priemer skĺzol k úrovni 23.88, nedeľný ešte o osem stotín nižšie. V rokoch 2006-2009 sa desiatka najlepších pritom pohybovala v solídnom intervale 24.35 - 24.45. Neostáva nič iné iba vztýčiť palec nahor a dodať: "Len tak ďalej!".Sobota predstavovala pre niektorých hráčov ešte len rozohrievací deň a špička sa zmestila do veľmi úzkeho rozpätia (viac ako polovicu možných bodov do Slovenského pohára dokonca bralo až 17 najlepšie umiestnených hráčov), čo rezultovalo v netradičný rozboj o absolútne tretie miesto medzi kvartetom hráčov. Ten nakoniec úspešne absolvoval Ľubo Zontág (23.75) a zabezpečil tak čisto bratislavský víťazný stupeň - 2. Jakub Kalník (23.50), víťaz sobotnej časti Marcel Korinek (23.25).
Nedeľa už priniesla ukážky výborného minigolfu, čo je aj pri tak malom počte účastníkov obdivuhodné. Dva výsledky sa stihli stlačiť pod hranicu 90 úderov na 4 okruhy. Rado Struhár si spomenul na koniec roku 2009 a strúhol si výborný víťazný priemer 21.50 (86 úderov). Skvelo mu sekundoval mužský skokan ročníka 2009/10 - Peter Bubelíny s 88 údermi (22.0) a konečne po dlhšom čase modrou cifrou na eternite (najlepšie kolo - 19). Tretie miesto ukoristil český legionár, na Slovensku dlhšie absentujúci, Ján Tolarovič (23.00). Dva dni, dva odlišné stupne víťazov. Aj to je efekt súčasného ligového modelu. Jednoducho, každý deň je o čo hrať.
Kvalita individuálnych výkonov sa samozrejme premietla aj do súťaže družstiev. Tri tímové kolá pod 120, pričom bratislavské sobotné za 112 (22.4) predstavuje chuťovku v podobe najlepšieho súčtu tohto ligového ročníka (minulý rok sme videli aj 110, spomeniete si kde a kým zahrané?). Každopádne, do hlavného boja sa zapojili tri tímy (BA+PD+BR), trnavský tím zlyhal predovšetkým kvôli nevyrovnanosti nasadených hráčov a košický zrejme zostal doma ladiť formu na nasledujúci turnaj. Pochopiteľne, že oba dni brala zlato GK Bratislava (aj keď v nedeľných dostihoch iba s rozdielom jednej koňskej dĺžky) a neporušila tak tradíciu ročníka, kde na domácej pôde skrátka dominuje (vo väčšej či menšej miere) domáci manšaft. Vyrovnaný boj prebiehal aj medzi Breznom a Prievidzou, čo sa mi obzvlášť páči, pretože toto iskrenie dodáva ligovej súťaži potrebný apetít. Škoda len, že v Častej Brezno zbytočne pustilo pomerne dôležitú porciu bodov práve v súvislosti s bojom o celkové ligové striebro. Ostávajú tri ligové kolá, tabuľka súťaže veľa naznačuje, ale v hre je stále 18 bodov. Keď reálne existuje nádej, netreba sa vzdávať.
Tradične sa zvyknem lúčiť bodkou na záver, tento krát však zakončím report mierne netradične. Pohlavkom. Súvisí so situáciou na slovenskom minigolfovom poli. Máme hráčov výborných, talentovaných, stabilných, občas hrajúcich, ale aj nováčikov. Bohužiaľ, ak v lige narazí hráč, ktorý bojuje o víťazstvo a hráč učiaci sa a bojujúci predovšetkým sám so sebou, nie len, že to nevyzerá dobre, ale v konečnom dôsledku môže byť do značnej miery narušená koncentrácia kvalitného hráča (pochopiteľne, že priepastným kvalitatívnym rozdielom môže byť silne demotivovaný aj nováčik). Opäť, pre istotu, podotýkam. Nikoho neobviňujem a myslím to dobre (koniec koncov nejde o žiadne porušenie pravidiel, skôr akýchsi nepísaných). Situácia je jednoducho taká aká je. No radšej by som videl, ak by ako "štvorky" a "päťky" vystupovali lídri oddielov a ťahúni tímových výsledkov... a šlapalo im to spolu asi ako týmto trom hudobníkom za doprovodu prekvapivého bubeníka ;)
