Prv než sa na vás vyrútia všetky možné štatistické a iné informácie týkajúce sa volebných výsledkov, ponorme sa opäť raz v kľude a pri plnom vedomí do číselného mora so stupňom slanosti nápadne podobnom breznianskym pochúťkam.
Navrhujem, aby sme tak urobili za prítomnosti istého Petra Bubelínyho (mimochodom víťaza 10. ligového kola), ktorého analýza jednej z dráh (viď ilustračné foto) dosiahla priam až fetišistických rozmerov. Ale veď nakoniec, prečo nie?! Ak to má pomôcť...
Zdá sa, že o aký-taký pokus o sofistikovanejšiu analýzu dráh sa pokúsilo viacero jedincov. V porovnaní s Častou sa mierne zmenil pomer zelených výsledkov k čiernym (zelená zóna dosiahla relatívnu úroveň 14.6% resp. 17.7% z celkových kolových výsledkov) a ubudlo sedmičkových "pokušení" - aj keď 32 kusov je na Brezno vysoká kvantita. Pochopiteľne, že najviac sa tento druh fóbie vyskytoval na povestnom šikmom okne. Všeobecný priemer zastal pri cifre 2.467, čo predstavuje medziročné zhoršenie o 13.92%. Zhoršenie prebehlo na drvivej väčšine dráh (s výnimkou segmentov a koša), pričom to pri streďáku (takmer 20%!) vo mne vyvoláva otázku, či pri dráhe neprebiehala počas turnaja seizmická činnosť. Alebo žeby aj do Brezna stihol zaskočiť malý minigolfový záškodník? Minimálne pre bratislavský turnaj vám môžem garantovať, že sa neobjaví (maximálne tak na jednom z mojich tričiek). Dohodol som sa s ním a výhovorky tohto typu tým pádom neprijímam.
Ale aby som sa ešte pristavil pri okne. To bolo súčasťou zóny, ktorú som si interne označil ako lesná pasáž. Mimoriadne dôležitý úsek z hľadiska šancí na dobrý výsledok a pokoj pre zvyšnú časť okruhu pozostávajúci z priečok, šikmého okna a blesku. Ideálny test presnosti úderu. No a kto týmto testom prešiel najlepšie? Rasťo Rádik. Túto trojkombináciu si absolvoval síce iba 6x, čím bol mierne zvýhodnený oproti konkurencii (8x), ale to nemení nič na fakte, že si s ňou porozumel najlepšie - priemer 1.278.
Dám len malé avízko, že niečo podobné budem sledovať aj v Bratislave. Blesk, priečky, okno a trubka nech sú vám svedkami, ako nám Bratislavákom na začiatkoch sezón vo fáze naberania formy. To nám potom umožňuje byť napríklad najlepší v tímových štatistikách na náročných oknách aj v situácii, kedy väčšina dráh patrí domácim (viď tabuľka).
Tímové štatistiky som tento krát komentármi príliš nepohladil, ale egám jednotlivcov neostanem dlžný nič. Predtým než prejdem na vzorku jedenástich dráh, upozorním na jeden úkaz. Pre mňa osobne išlo o intergalaktický zážitok a viem, že minigolf pre mňa už nikdy nebude taký ako predtým (až do momentu kým niečo podobné nezažijem na lopingu, koši, či trubke). Vážení, moje oči uzreli sklenku na vlnách... Nech to znie akokoľvek bizarne, bol to fakt u početnej skupiny hráčov, ktorým odporúčam návštevu sklenkiatra. To je prosím lekár špecializujúci sa na duševnú poruchu spôsobenú nadmerným používaním sklenených guľatých predmetov. A momentálne viem o jednom pôsobiacom na území Slovenska - kontakt na SklDr. Mariána Havlíka nájdete aj na tejto stránke, prípadne sa obráťte na Úniu lekárov :-)
Ale poďme radšej švihom k tým jedenástim dráham a predovšetkým osobám, ktoré na nich zaháňali temnoty a zlé sily. S lopingom, na ktorom sa urodilo najmenej es (iba 70), si najlepšie poradili Laco Ištván a Peter Struhár (1.375). Nasledujúca dvojica dráh vo výpočte už v článku spomenutá bola. Priečky a šikmé okno sa dobrovoľne vzdali pred sniperským okom Rasťa Rádika (esovky). Iba jednu cvičnú ranu vypálil na blesku Laco Ištván (1.125), ktorý zvýšené sebavedomie predal hneď na následovnom vyesovanom labyrinte.
Kto sa rozhodol, že bude praktizovať geometrické poznatky v okolí uhla? Nikto iný ako deväťdesiatimi stupňami mazaný Peter Bubelíny (1.250). Do tejto štatistickej sekcie už tak nejak automaticky začína patriť Miro Čibik. Tento krát sa mu najviac páčilo na ľadvine. Bezchybný nebol, ale priemer 1.125 stačil na jej privatizáciu. Pri vlnách konkurz vyhral s ponukou 1.250 Matej Bartoš (či to bolo za pomoci sklenky neviem, ale tušenie mám). Trubadúrov sme v Brezne mali dvoch, hudobné teleso Gróf-Andrássy si schuti zadžemovalo na dráhe č. 14 v takte 1.125 (...a pod dohľadom Peťa Bubelínyho;) Iný druh umenia ukázali Maroš Havlík a Peter Močiarik na prúdoch (1.000) i Lukáš Barylík v samotnom finiši, na moste (1.250).
Zvyšok má príležitosť zahviezdiť v Bratislave. Bolo by na čase poriadne nastaviť zameriavače a pracovať s loptami, ktorých prvotnou misiou je končiť v cieli na prvú ranu...