Tohtoročný máj označili slovenskí meteorológovia ako zrážkovo najvýdatnejší za posledných 100 rokov. Prvý májový turnaj v Častej prebehol z hľadiska poveternostných podmienok viac menej bez problémov, Brezno však už také šťastie nemalo. Predovšetkým sobota bola mimoriadne bohatá na prerušenia (narátal som ich asi 6 alebo 7) a je tak trochu malým zázrakom, že sa pri štarte o 12.00 stihli odohrať všetky štyri plánované okruhy. Ako je to možné? Jednoducho som sa ako hlavný rozhodca turnaja rozhodol, že mierny dážď a čiastočný mokrý film nepredstavujú prekážku výrazne obmedzujúcu regulárnosť súťaže.
Stačí si predstaviť podmienky v severských krajinách. Ak by sa striktne nehralo pri mrholení, či menších/prerušovaných zrážkach, veľa by si severskí kolegovia do loptičiek nezaudierali (hlavne mimo letnej sezóny). A v konečnom dôsledku, súťažný poriadok hovorí, že "neregulárne podmienky nastávajú vtedy, keď nie možné upraviť dráhu tak, aby po dobu prípravy k úderu na nej nebola vytvorená súvislá vrstva vody (snehu)". To sa z môjho pohľadu nestalo (vystierkovaná dráha poskytovala priestor na odohranie regulárneho úderu). Samozrejme nebolo to úplne jednoduché a pevne dúfam, že išlo o prvý a posledný dažďom premáčaný turnaj tohto roku...
Počasie síce hráčom neprialo, ale zopár úsmevov som na dráhach zaregistroval. Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, či je dôvod na úsmevy aj po turnaji. Pomôžem si tým, že nadviažem na ligové preview, ktoré som hodil na blog pred samotným turnajom v Brezne. Z piatich víťazov predchádzajúcich ročníkov sa nedostavil ani jeden, čo vplyv na priemer výkonov mohlo mať. Takisto aj daždivé počasie a prerušenia. Vyzýval som k ataku hranice 24 úderov v rámci priemeru desiatky najlepších hráčov. Nestalo sa. Namiesto toho sme sa v sobotu dostali na nelichotivých 25.45 (to ešte beriem s rezervou), nedeľné zreteľne lepšie podmienky posunuli priemer len mierne na cifru 25.13. Najhoršie priemery od roku 2002 (z hlbšej histórie dáta nemám). Pre porovnanie v roku 2009 to bolo 24.18, v roku 2008 24.29, v skorších obdobiach v rozpätí 23-24. V sumáre, len tri výkony po oba hracie dni mali punc dvojciferného súčtu. To je málo a jednoznačný dôkaz, že momentálna sila slovenskej ligy dosahuje nižších hodnôt. Holt, treba to zobrať ako fakt. Nie však nezvratný... to už ale nechám na každého schopnostiach a ochote zlepšovať sa.
Výrazne smútiť (aspoň na pár dní) však nemusia domáci, ktorí si splnili povinnosť - bez zaváhania i komplikácií vyhrali oba hracie dni a potiahli priemery do lepších čísel. Obzvlášť druhý deň odohraný s tímovým priemerom 24.8 má svoju úroveň. Na zvyšných pozíciách sa to miešalo a prebiehal tuhý boj. 1.MTGC Prievidza progresívnym zlepšovaním počas prvého dňa stihla na cieľovej rovinke výdatne zabrať a výsledkom bola delená druhá pozícia s GK Bratislava. Druhý deň si už druhú priečku postrážila od tretieho kola a poslala bratislavčanov na bronz. Tím chýbalo hviezdne nedeľné kolo (alebo Kubo Kalník, ktorý uprednostnil minigolf na úrovni šedej kôry mozgovej), ktoré by ukázalo varovný prst a pomohlo vyvinúť tlak na konkurenciu. Nestalo sa a tak Prievidza stiahla jeden bodík z náskoku lídra ligovej tabuľky. Tlak na konkurenciu však Bratislava určite vyvinie na najbližšom (domácom) turnaji, ktorý by už mohol mať prívlastok trháku predurčujúcemu k postu majstra, ale nebudem predbiehať.
Radšej sa pozriem na jednotlivcov. Prísne kritéria zniesli dvaja. Laco Ištván (víťaz a 2. - 22.50 a 23.75) a Peter Bubelíny (3. a víťaz - 24.25 a 22.75). Ak ma pamäť neklame, tak prvé víťazstvo v juniorskej kategórii zaznamenal v sobotu Daniel Kraviansky kvalitným výkonom 95 úderov (23.75). Spomenúť si ešte zaslúžia Ivan Švejda, absolútne štvrtý v sobotu (25.75) a Vanda Kupcová, bronzová celkovo v nedeľu (24.50). V pohári si kráľovskú pozíciu od Rada Struhára vzal Laco Ištván (221 bodov).
Čo dodať na záver čiastočne negatívne ladeného reportu? Bodku? Radšej pozitívnu trojbodku pre fanúšikov Laca Ištvána, dráhového golfu, bizarných pokrikov ako aj minigolfovej chémie medzi Ivanom Bušom a Radom Ledníkom...
