Na dáta zozbierané počas uplynulých majstrovstiev v Brezne sa dá pozerať z dvoch strán. Buď v kontexte turnajov odohraných na tomto ihrisku v minulých rokoch alebo cez porovnanie s ostatnými turnajmi ročníku 2010/11. K prvému bodu som sa čiastočne už vyjadril v poturnajovom reporte. Ihrisko prešlo významnou úpravou (z hľadiska štatistického) smerom k zvýšeniu obtiažnosti okruhu a logicky išli hore aj zahrané cifry. Oproti minulému roku sa síce hranica priemeru hráčov TOP10-ky znížila, ale pre daný rok bola charakteristická absencia viacerých kvalitných hráčov a takéto jednoduché porovnanie by situáciu skresľovalo. Lepšie je nahliadnuť do rokov predchádzajúcich. Tam sa desiatka najlepších pohybovala na hranici 24 resp. aj hlbšie pod ňou, čo už plne potvrdilo fakt, že kombinácia a charakter dráh z roku 2011 mala priradený par minimálne o jeden úder vyšší ako bolo zvykom v Brezne doposiaľ.
Aj napriek tomu, že ihrisko viedlo psychologickú vojnu s viacerými hráčmi, kaliber eternitových nervových zabijakov nedosiahlo. Také trnavské Národné minigolfové centrum alebo lesný okruh v Častej fungujú na úplne odlišnej vlnovej dĺžke. Každopádne, zaznamenal som celkom zaujímavý úkaz, ktorý je cudzím aj pre menované ihriská. Priemer iba štyroch dráh sa pozrel pod „bezpečné“ pásmo 1.500 úderu. A to si skutočne nemyslím, že to bolo spôsobené vyslovene zlyhaním samotných hráčov. Veď aj v rámci očisteného priemeru TOP30 by som takto narátal iba 6 dráh. Čiže, aby som to uzavrel - nervové vlákna boli šponované kontinuálne a s dostatočnou intenzitou.
Azda najzreteľnejšie som zachytil navreté krčné žily nikde inde ako pri tradičnej breznianskej dráhe smrti – okne na kline (2.180), ktoré predstavuje jednu z najšpecifickejších minigolfových svätíň v rámci všetkých ligových štácií. Mierne strhaný výraz mohlo niektorým spôsobiť aj chronologické porovnanie priemerov na dráhach priečky resp. rovné okno. Došlo totiž v nezanedbateľnému prepadu kvality priemerov, čo jednoznačne naznačuje, že platne prešli zmenou. A zdá sa, že zmenou z pohľadu hráčov nijako príjemnou.Naopak, mimoriadne príjemnú záležitosť predstavuje pohľad na iné číslo štatistiky. Ukazovateľ podielu zahraných esových úderov sa u jedného hráča dotkol neba. Predpokladám, že väčšina z vás by bola schopná teraz vysloviť jeho meno do piatich sekúnd. Áno, ide o Peťa Bubelínyho. A aká je teda hodnota, ktorá dokázala rozhýbať centrum môjho mimozmyslového vnímania? 80.56%. Ak ju niekto počas najbližších piatich turnajov prekoná, prezradím mu tajomstvo ako sa starám o svoju pleť ;)
Príležitosť rezervovať si malú dermatologickú debatu s Marošom Havlíkom máte už na úvodnom podujatí nového ligového ročníka v Dubnici. No a počas psychologickej prípravy si chvíľu môžete skrátiť pohľadom na dráhových golfistov – špecialistov (mimochodom Marcel vyesoval priečky už druhý turnaj v rade!):
| dráha | hráč(i) | priemer |
|---|---|---|
| loping | O. Kažimír / L. Trnka | 1.250 |
| priečky | Marcel Korinek | 1.000 |
| okno/šikmé | Peter Bubelíny | 1.125 |
| uhol | P. Bubelíny/ R. Šimanský | 1.000 |
| plato | Michal Maňaska | 1.000 |
| slimák | Ivan Švejda | 1.125 |
| trubka | Ľ. Andrássy / P. Bubelíny | 1.000 |
| segmenty | I. Buš / L. Trnka | 1.125 |
| okno/rovné | Peter Bubelíny | 1.000 |
| most | Lukáš Barylík | 1.125 |
| blesk | Rado Struhár | 1.000 |
