Predpokladám, že pravidelní a pozorní návštevníci stránky určite evidujú absenciu štatistického prídelu z turnajov v Trnave a Častej. Do určitej miery bolo oneskorenie aj tvorivým zámerom autora. Ako bolo už spomínané, obe ihriská sú charakterom od seba pomerne výrazne vzdialené. Kým Trnavský indoor viac menej blahodárne posiloval minigolfové ego, čertovská 18-ka z Častej sa ho nevyberavým spôsobom pokúšala zadupať do zeme. A tak som si povedal, že štatistiku z oboch eternitov pekne postavím vedľa seba a pokúsim sa rodovú diverzitu ihrísk (dúfam, že nemusím prekladať) dokázať aj cez numerá, až "hausnumerá".
Zelená a modrá: Kým pod strechou v Trnave sa výsledkov týchto farieb zozbieralo vyše 40%, Častá ponúkla chudobných približne 10%. (Ne)Slušný skok.Smrtiace dráhy: Hľadať vyslovený „smrťák“ bolo v Trnave pomerne zložité. Trubka síce hráčov trošku provokovala, ale priemer 1.7 nepatrí k tým, ktoré tlačia oči z jamiek. To legendárna dráha č. 13 v Častej, familiárne nazvaná Šimovina, je už iný bulvo-tlačič. Už pri príchode ku nej niektorým pribudli dve paličky do protokolu a výsledkom bolo obludných 2.65. Mamma Mia!
Priemer iných dráh: Úvodný turnaj priniesol do štatistiky až 11 dráhových priemerov pod úrovňou 1.5, jeho neskorší kolega naopak až tri nad kritickou hranicou 2.0. Okrem naklonenej priamej dráhy, sa do tejto spoločnosti zaradilo aj šikmé okno (2.387), ale aj blesk (2.081). U oboch turnajov však teší, že priemery sa posunuli na sympatickejšie hranice v porovnaní s turnajovými predchodcami (Trnava indoor liga vs. Halové MSR resp. Častá 2011 vs. Častá 2010).
Sedmičkové „potešenia“: Bez prekvapenia je opäť víťazom Častá. Samozrejme, negatívnym. Už som to spomínal v poturnajovom reporte, že sedem paličiek v jednom riadku sa objavilo až 70-krát, čo bolo presne 7-krát viac ako sa udialo v Trnave. Dodám, že na oboch turnajoch sa zúčastnil prakticky identický počet hráčov, takže výpovedná hodnota by mala byť dostatočne objektíva. Ak by ste chceli unikát, tak sa objavil na vulkáne úvodného turnaja. Meno po mne nechcite (budem radšej diskrétny), ale garantujem Vám, že minimálne v duchu prebehlo sedemnásobné prekliatej danej dráhy.Esový kráľ: Pri eternite som už dávnejšie všeobecne nastolil prah kvalitnej úrovne podielu esových zápisov na hodnote 66.67% t.j. aspoň 2 z 3-och úderov sú eso. Pochopiteľne, že na Trnavskom halovom turnaji sa podarilo túto métu prekonať množstvu hráčov. Osobne som dúfal v reálny atak fantastickej 80% hranice, ale nepodarilo sa. Každopádne, 78.5% v podaní Laca Ištvána nestráca nič na svojej atraktivite. Obzvlášť v kombinácii s hodnotou 70.8%, ktorú si zapísal do štatistiky ten istý hráč v Častej. Išlo opäť o najvyššiu percentuálnu úspešnosť. Klobúk dole.
Tímová chuťovka: Absolútny rešpekt si zaslúžia hráči MTGK Brezno. Mám síce obavy, že využili tajný zdroj akejsi magickej lesnej sily, ale keďže ten náš Súťažný poriadok nerieši, hodnotím ich kolegiálny výkon pri smrteľnej dráhe v Častej (áno, č. 13) ako mimoriadne cenný. Sumárny priemer 1.850 bol ďaleko pred konkurenciou. A že ste to vy, tak Vám dodám aj jeden dôkazný materiál."Tak sa to hrá chlapci, aby ste vedeli..."
Privatizéri dráh: Niektorí hráči si na turnajoch nedajú povedať a im sympatické dráhy si surovo privlastňujú. Je to síce "vysoko neférové správanie", ale hádať sa s nimi nemienim. Radšej ich pekne spomeniem, aby všetci vedeli o kom je reč. V Trnave mali takéto egoistické chúťky Tibor Mészáros (priečky - 1.000) a Laco Trnka (slimák - 1.000). Za Častú mi potom za trest dve acidofildné mlieka dlží Laco Ištván (plato -1.000, priama/šikmá 1.375) a ovocný jogurt Ivan Roemer (streďák - 1.000). Už sa teším :)
Toľko netradičnou formou k úvodným dvom eternitovým turnajom. Najbližšie sa budem venovať dátam zozbieraným z ihriska, ktorého povrch má síce betónový základ, ale interne si ho nazvem ementál. Sám som zvedavý, či niekto prekoná esovú úspešnosť Michala Putnokyho z roku 2009 - 42.59%, alebo či veľké koleno (dráha č. 9) ostane dráhou smrti.
