Ak chce minigolfový hráč dosiahnuť úspech, musí mať v sebe, okrem iných, zabudovanú (alebo tvrdo vytrénovanú) aj schopnosť adaptovať sa na rôzne podmienky. Či už sa bavíme o type a charaktere ihriska, poveternostných podmienkach, časových prestojoch a pod. Turnaj v Častej takú možnosť opäť ponúkol. Po ľahšom, indoorovom Trnavskom rozbehu bez potreby ostriť senzory na oknové prekážky, prišiel na rad ťažký prírodný okruh prešpikovaný technickými pasážami, oboma oknami a jednou ťažiskovou dráhou, ktorej priemer sa vyšplhal do galaktických výšok (ale o tom v inom reporte).
Ihrisko v Častej predstavuje ten typ ihriska, ktoré hráča chytí pod krk a ten buď skolabuje, alebo sa vymaní spod zovretia, ale minimálne za cenu pozorovateľných odtlačkov na koži. Oproti minulému roku sa na tomto tvrdení nič nezmenilo. Konkurencia bola síce o niečo vyššia, ale s výsledkami pod psychologickou úrovňou 100 úderov sa vrece nepretrhlo. Jednotlivé denné priemery TOP10-ky sa pohybovali v oblasti o niečo priaznivejšej (25.93 a 25.53), ale stále ide o čísla, ktoré zvádzajú chytať sa s vyčítavým výrazom za hlavu. Ešte k tomu keď si hráči do batožiny pribalili aj 70 ultra kalorických tyčiniek značky “SEVEN” (29 patrilo nováčikom). Keďže však nechcem, aby to vyznelo, že tu šliapem po hráčskych výkonoch Slovenskej ligovej pospolitosti, s radosťou pripomeniem, že sa podarila jedna nevídaná a zrovna na tomto ihrisku nečakaná záležitosť. Modrá cifra. Dôkaz, že sa to dá a zaroveň aj nový jednookruhový rekord Častej, ktorý prebehol počas šialenej 23 esovej série istého “minigolfového blázna” Olivera Kažimíra.
V rámci súťaženia sa po ligovom víkende stupeň uspokojenia dostal na najvyššie úrovne medzi hráčmi trnavského klubu ADARA. Tím zoskupený okolo René Šimanského bodoval naplno a dal najavo, že pozícia priebežného lídra v podaní GK Bratislava nemusí byť neotrasiteľná. Aktuálna strata činí 2.5b. V tomto momente by bolo celkom zaujímavé urobiť prieskum medzi hráčmi o tom, koho by tipovali za konečného víťaza. Pre súťaž ako takú je však pozitívne, že existuje silný motivačný prvok, ktorý by mohol priniesť do Košíc, Bratislavy a Brezna (zvyšné podniky ligového ročníka) celkom korenistý vánok. Ešte bude veselo.
Pravdepodobne svoj podiel na tom bude mať aj dvojica, ktorá oblieka rovnaký dres, v Častej zahrala spoločne (aj keď v iných dňoch) rovnaký/najlepší priemer a v Slovenskom pohári okupuje pozíciu č. 1 vo svojej kategórii. Netreba naťahovať, sú to na prvý pohľad od seba absolútne nerozoznateľní hráči ADARA Trnava - Ivan Roemer a Miro Čibik (24.25). Neveríte?