Bratislave patrí bitka, Trnave celá vojna

O prvom hracom dni Majstrovstiev SR som písal ešte v sobotu večer, teraz ostáva začaté dopovedať. Druhý majstrovský deň už samozrejme išlo do tuhého a boj o tituly slovenských šampiónov sa aj patrične zostril. Konečná výsledková tabuľa, ktorá tento krát bola dokonca aj svetelná (pochvala organizátorovi za projektor), však žiadne veľké bomby, ktoré by otvorili ústa a spomalili dych neponúkla. Sedem kapitol, v tomto momente už ukončeného ročníka 2008/09 niečo naznačilo, finálová ôsma priniesla očakávane rozuzlenie.

Rozuzlenie, ktoré malo sladkú príchuť jednak pre nového majstra Slovenskej ligy - tím ADARA Trnava, ako aj pre domáci manšaft GK Bratislava (24.71), ktorý uplynulý víkend oplatil ADARe (25.51) porážku z minulého roku a predviedol výkon s najlepšími parametrami (mimochodom najlepší priemer víťazného tímu na bratislavských dráhach od roku 2004). Prvé miesto, sedem bodov a v konečnej ligovej tabuľke tímov posun na cenenú druhú priečku. Tretí v Bratislave skončil majster z minulej sezóny - 1.MTGC Prievidza (26.60), ktorú naopak na celkovú bronzovú priečku odsunula mizivá strata pól bodu na bratislavské komando. Na odvetu bude mať Prievidza možnosť budúcu sezónu, do ktorej však pravdepodobne už nezasiahne súčasný majster ADARA Trnava. Znie to zvláštne, zvláštne sa to aj píše, tak aspoň dúfam, že to také zvláštne nebude na turnajoch bez príslušníkov tohto silného slovenského klubu.

Odstavec venovaný kategórii jednotlivcov začnem takým malým retrospektívnym návratom. Pred štartom finálového ligového kola som naznačil môjho osobného čierneho koňa turnaja. A kto že to bol? No predsa ten, ktorý aj vyhral a prakticky štýlom štart cieľ. El Diablo Marcelino Korinek (22.89). Dodatočná gratulácia tímovému kolegovi. Tú ale posielam aj druhému v absolútnom poradí, keďže aj jeho poznám veľmi dobre. Jakub Kalník (23.11). Z juniorskej kategórie vletel do tej mužskej ako víchor a pozriete sa -2. miesto na majstrovstvách. Niekto si povedie :"Ok, veď hral doma". Omyl, Slovenský pohár neklame. Iba o pár bodov zaostal za najlepším hráčom ročníka 2008/09 René Šimanským, takže dámy a páni - pozor! Tento rok možno nevyhral, ale čo nie je teraz, môže byť v roku budúcom. Ad René Šimanský. Ten takisto potvrdzoval dobrú fazónu, v závere tlačil, ale na víťazný rozboj o 3. miesto s Makom Jágerským (24.11) už sily, šťastie, či technika nestačili. Nevadí. Status hráča, jediného hráča s výkonnostnou triedou M mu môže byť dostatočnou satisfakciou.

Ešte spomeniem prekvapenie turnaja. Ľuboš Zontág dlho bojoval o titul majstra v kategórii juniorov a aj v absolútnej kategórii sa udržiaval na popredných miestach, no v závere sa musel skloniť pred majstrovstvom sokov a nakoniec z toho bola tretia pozícia medzi juniormi. I tak si však myslím, že ide o úspech.

Majstri Slovenskej republiky 2009:
muži (21) - Marcel Korinek, GK Bratislava (22.89)
ženy (5) - Martina Kozáková, GK Bratislava (25.44)
seniori (10) - Michal Putnoky, ADARA Trnava (24.67)
juniori (12) - Oliver Kažimír, GK Bankov Košice (24.22)
juniorky (4) - Adriana Feješová, MTGK Brezno (27.56)

Víťazi Slovenského pohára 2008/09:
muži - René Šimanský 341b
ženy - Vanda Kupcová 139b
seniori - Michal Putnoky 282.5b
juniori - Oliver Kažimír 294b
juniorky - Adriana Feješová 94.5b

Čo dodať na záver. Liga si dáva mesačnú prestávku, počas ktorej však o minigolf núdza určite nebude. Juniori budú zarezávať na šampionáte v nemeckom Waldshute, slovenská reprezentácia o pár dní nato v severnejšom Odense, no a tí ostatní snáď na domácich ihriskách. Ročník 2009/10 ponúkne novinku v podobe zmeneného modelu ligových kôl, takže verím, že sa nás na sklonku augusta stretne v Ružbachoch čo najviac, aby sme si to vyskúšali na vlastnej koži.

PS: Dodatočná vďaka putuje sponzorovi podujatia - firme XELLA.

Majstrovstvá SR - deň 1

Prvý deň majstrovstiev Slovenska v minigolfe sa niesol v pokojnej atmosfére sem tam prerušovanej silnejšími nárazmi vetra. Dráhy v priebehu dňa preháňalo až 52 hráčov, čo je celkom zaujímavé číslo, a predpokladám, že v tomto momente väčšina z nich sústreďuje sily pred finálovým dňom. Čiastkové výsledky (odohraných 5 okruhov) však napovedajú, kto vstúpi do druhého dňa s úsmevom a kto sa o úsmev bude musieť tvrdo pobiť. GK Bratislava vyzerá veľmi silno...


Priebežné poradie tímov:
1. GK Bratislava 612 úderov (priemer 24.48)
2. ADARA Trnava 637 úderov (25.48)
3. MTGC Prievidza 664 úderov (26.56)
4. GK Bankov Košice 689 úderov (27.56)
5. MTGK Brezno 703 úderov (28.12)

Absolútna kategória:
1. Marcel Korinek, GK Bratislava 110 úderov (22.00)
2. Ivan Buš, GK Bratislava 119 úderov (23.80)
3. René Šimanský, ADARA Trnava 120 úderov (24.00)
4. Jakub Kalník, GK Bratislava 120 úderov (24.00)
5. Maroš Jágerský, 1.MTGC Prievidza 122 úderov (24.40)

Juniorom zatiaľ dominuje Ľuboš Zontág, GK Bratislava (123 úderov), ženskú líderkou je Martina Kozáková, GK Bratislava (131 úderov), medzi seniormi sa najviac darí Michalovi Putnokymu, ADARA Trnava (130 úderov).

Aréna pripravená pre minigolfových gladiátorov

Kalendár ukazuje 30. týždeň roku 2009 a práve na jeho konci sa v Bratislave uskutočnia pravé a nefalšované minigolfové slávnosti. Majstrovstvá Slovenskej republiky. Predpokladám, že minigolfoví gladiátori, ktorí sa chystajú podujatia zúčastniť už zodpovedne pripravujú všetky zbrane, aby sa s vervou pustili do svojich súperov a zabojovali tak o česť a slávu. Kým sa tak však stane, poďme sa spoločne pozrieť kto sú hlavní kandidáti na pozície určené šampiónom.

Sedem podujatí, ktoré vydláždilo cestu do majstrovského finále určilo štyri mená, z ktorých však iba jedno bude patriť absolútnemu šampiónovi s najvyšším bodovým ziskom v rebríčku Slovenského pohára (SP). Mierny náskok a vysoký štandard výkonov na ihrisku v Bratislave z predošlých rokov podporuje teóriu o René Šimanskom, ADARA Trnava (momentálne muž číslo jedna v SP) ako novom kráľovi. O stupeň nižšie určite zbrane neskladá Laco Ištván (MTGK Brezno). Tomu minulý rok bratislavský turnaj príliš nesadol, keď zlyhal predovšetkým na začiatku jednotlivých hracích dni. Možno práve tento neúspech ho vyburcuje k intenzívnej stíhacej jazde.

Tretím do partie je domáci býk - Kubo Kalník, ktorý určite bude naháňať červené čísla. Ale či to bude stačiť...? Skôr sa prikláňam k tvrdeniu, že vyrovnaný bude predovšetkým boj o druhé miesto medzi ním a Lacom Ištvánom (jasnú preferenciu tu nemám), na ktorý sa bude z diaľky pozerať ďaľší kôň zo stajne GK Bratislava - Ivan Buš. Teoretickú šancu na posun má aj on, ale tá už nie je čisto v jeho rukách a jej rozmery sú o poznanie menšie.
Nakoniec, pozrite si tabuľku úderových diferencií ukazujúcu, čo ten ktorý hráč potrebuje zahrať voči spomenutým súperom, aby vyhral SP. Netreba zabúdať, že u Laca, Kuba a Ivana zároveň platí, že dôležitý je aj vzťah k víťazovi turnaja (stĺpec max. strata na víťaza).

Šance na zisk najvyššieho bodového zisku v SP (môj subjektívny pohľad):

René Šimanský - 75%

Laco Ištván - 10%

Jakub Kalník - 10%

Ivan Buš - 5%

Štyri mená, štyria možní triumfátori. Ostatné významné persóny sa vo výpočte z objektívnych príčin nenachádzajú (menej odohraných turnajov, nevydarené niektoré turnaje...). To však neznamená, že o ich motiváciu by mala byť núdza. Stále sú v hre tituly majstrov Slovenska a tie lesk majú (nie len doma, ale aj v zahraničí). Dokonca si trúfnem zašpekulovať a naznačím tip na majstra Slovenska v kategórii mužov. Nevyslovím to priamo, ide o neprehliadnuteľnú osobu, ktorá na bratislavskom eternite pomerne často loví loptičky z jamiek po prvých úderoch a určite sa potuluje v statickej podobe aj na týchto stránkach. Ak netušíte, nevadí... aspoň sa na pár sekúnd zadívajte na nasledujúcu sekvenciu troch motivačných fotiek.

No, ale ja už pomaly končím. Za pár momentov mi letí lietadlo smer Švédsko. Vyrážam totiž na trojdňové sústredenie do Uppsali, kde mám naplánované tréningové jednotky s trojicou Olsson-Ryner-Brown. Do videnia na turnaji...

PS: Atak na výkonnostnú triedu M možno očakávať od dvoch hráčov - Šimanský, Ištván L.

Zlodeji breznianských dráh

Ak by sme vzali a porovnali výsledkové listiny z Brezna roku 2008 and 2009 príliš veľa štatistických odchyliek na čelných pozíciách by sme nezaznamenali. Víťaz tohto roku bol o dva údery slabší ako víťaz minulého roku, TOP10 naopak zahrala o čosi lepší priemer (24.175) ako najlepšia desiatka roka predošlého (24.288). Breznianske ihrisko sa dá charakterizovať ako férové a v náročnosti je možno o čosi ľahšie ako bratislavská osemnástka, ktorá je na programe menu budúci týždeň. Je preto trochu prekvapujúce (negatívnym spôsobom), že kôl s prívlastkom "dvadsať a menej" sa urodilo žalostne málo. Aby som bol konkrétnejší, boli dve. Preberte si to, ako chcete. Ešte šťastie, že "sedmičky" neboli hitom dňa. Nazbieralo sa ich síce 16, pričom najhlučnejšia bola pani Labyrintová (!), ale tento rok bolo už horšie, takže nemám potrebu rozvádzať hypotézy na tému trasúcich sa rúk a podlomených nôh.

Naopak, naladím sa optimisticky, nasadím špeciálne ružové okuliare, ktoré mám položené pri monitore (sem tam ich síce možno vymením za čierne) a do šéfkuchárskeho kotla nahádžem štatistické ingrediencie všetkého druhu, aby ste nemali pocit analytického hladu. Čo tu máme ako prvé? Dajme esovú istotu preloženú takmer bezchybným priebehom. Najviac es vystrúhali na breznianskom strúhadle Laco Trnka a René Šimanský (75%), ktorému prvenstvo na pódiu zabezpečila kombinácia s najmenšou kazivosťou (výkony 3 a viac) - výborných 1,39% (2 veľké chyby).

Najštiplavejšou dráhou sa očakávane stalo šikmé okno (2.165), ktoré spálilo jazyky viacerým kvalitným hráčom a pohodlné neboli ani odchody z lopingu - najmenej es (88), 17. štatisticky najhoršia dráha. Celkom zaujímavý je aj pohľad na čiastočne vykostený výsledkový zápis pozostávajúci iba z dráh druhej polovice. Tam totiž najlepšie kulinárske špeciality predvádzal Košický mladík Daniel Kraviansky (90 úderov). A to mal mimochodom najviac esoviek zo všetkých. Plných šesť. Je to juniorská nádej, oplatí sa vypichnúť.

Tímovým štatistikám z pochopiteľných dôvodov dominovala ADARA Trnava, ktorá mala na svedomí najviac víťazných dráh (6), pričom najvýraznejšie zapracovala na rovnom okne (náskok 0,213 úderu) a bezchybný punc získala jej aktivita na vulkáne (priemer 1.000). Takto to má vyzerať. Naopak poľutovania hodné je pôsobenie domáceho Brezna na trubke (strata na konkurenciu až 0.500 úderu!) a priemer 2.500 vybúchaný prievidzskými hráčmi na smrteľnom šikmom okne tiež veľa víťazných zaťatých pästí určite nepriniesol. A čo myslíte, pre ktorý manšaft bola dráha smrti delikatesou? Netušíte? No predsa pre hráčov, ktorí majú kvalitné výkony na štatisticky najnáročnejších dráhach jednotlivých ihrísk predplatené. Áno, je to GK Bratislava ;) Mali ste vidieť môj úsmev, keď mi to vypľula na monitor štatistická tabuľka.

Nechajme ale tímy tímami a skočme na chvíľu nazrieť do tábora plného zlodejov jednotlivých dráh. Hneď na lopingu sa uskutočnila takmer dokonalá krádež, kde dlhé prsty ukázal René "Šimo" Šimanský (1.125) a nebyť tej jednej chyby, bol by to určite jeden z pamätných momentov turnaja. Na priečkach v akcii pokračoval jeho komplic z víťazného stupňa, Kubo Kalník, ktorý si ich len tak medzi rečou vyesoval. To na najrešpektovanejšej dráhe (šikmé okno) strieľal ostrými nábojmi domáci pištoľník Peter Stančík (1.500). Doslova bleskový odchod z dráhy bol spozorovaný u Maroša Jágerského štýlovo na blesku a s priemernou rýchlosťou 1.000 úderu. Úplne nové meno, a to nielen u nás na blogu, ale aj v rámci ligovej súťaže, sa objavuje na poslednej dráhe prvej polovice okruhu (uhol) - Matúš Macula (1.000). Viac nových mien!

Plynulo prechádzame do druhej polovice a konkrétne na ľadvinu. Tie svoje majú dúfajme v poriadku Ľubo Parák a Mišo Mjartan, umelú brezniansku, ale funkčne využili na skórovanie priemeru 1.000. Surférom kola je Marcel Korinek, ktorému za kreácie na vlnách patrí výsledná známka 1.125. Máme surféra, môžeme mať aj trubkára. Sólo a capella zahral virtuóz Laco Trnka (1.000). O zmenu mena má právo požiadať Michal Ištván. Ak by chcel, navrhujem Michal Segmentovič (1.125). No a ešte jedno odporučenie, pre Dana Kravianskeho - opäť sa rozbieha stavba diaľníc, takže na projektoch premostení sa môžeš s kľudným svedomím zúčastniť. Odborná skúška na breznianskom moste ti vyšla za 1. Aby ma na bratislavskom turnaji náhodou nezlinčovali, tak ešte spomeniem čistú prácu dvoch Mišov, Csontosa a Ištvána, na rovnom okne. Pekné.

K individuálnym výsledkom pridávam technickú poznámku resp. rečnícku otázku(y). Ako je možné zahrať sedmičku na lopingu a dokonca dve na segmentoch (???). To chodia ufóni už aj do Brezna? Alebo nevieme zapisovať výsledky tak ako sa má?

Dvojanketa za nami

Podaktorí možno už zabudli, ale nedávno skončili (netradične) dve ankety, ktoré by sa patrilo zopár slovami zhrnúť a vyhodnotiť. Hlavná otázka bola orientovaná na dráhu karabach a posudzovanie úderov na nej v nadväznosti na technický stav - konkrétne neexistenciu schodíka. Ako už bolo spomínané, nikde nie je definované (aspoň som to v žiadnych regulatívoch a pravidlách neobjavil), že schodík existovať musí. Platí však fakt, že dráha musí byť konštruovaná tak, aby minimalizovala prvok náhody. Keďže u nás existuje viacero karabachov bez schodíka, existencia neželaného a do istej miery neovplyvniteľného efektu môže v slovenskej lige nastať. Sporné situácie takisto. Preto zopakujem, že schodík v rozpätí 0,5cm - 1,5cm by bol komfortným riešením a zamedzil by zbytočným diskusiám. Ak by však takáto náprava nebola na turnajoch zabezpečená, je nutné pristúpiť k uniformnému a pokiaľ možno striktnému posudzovaniu situácii na "plochých" karabachoch.

Anketa (zapojilo sa 30 hlasujúcich) vyšla v prospech uplatnenia technického esa (43%). Riešenie jednoduché, avšak nie garantujúce 100% objektivitu. Dva diametrálne odlišné údery (zlý/dobrý) môžu znamenať vybehnutie loptičky a aktiváciu technického esa. Opačný postoj, to jest uznanie chyby a pokračovanie v ďalšom údere, presadzuje 8 ľudí (26%). Alternatívny prístup v podobe nového úderu našiel podporu u štyroch osôb (13%). Za predpokladu, že vybehnutie/preklopenie loptičky nastane pár krát za turnaj, môže ísť o pohodlné riešenie, avšak častá aplikácia nového úderu na karabachu by čiastočne zvyšovala početnosť úderov (hrací čas). Autoritatívny prístup v podobe individuálneho posúdenia rozhodcom je určite dobrou možnosťou, ale iba v prípade existencie nehrajúceho rozhodcu, ktorý ma dostatočný prehľad o dianí na dráhach. Hrajúci rozhodca (náš prípad) nemôže objektívne posúdiť situáciu, pokiaľ úder nevidel a diskusia s hráčmi môže byť pomerne komplikovaná.

Konečný verdikt je preto obtiažny - každé riešenie má svoju vnútornú logiku, ale aj slabé miesto, takže vhodný by zrejme bol široký konsenzus resp. finálne hlasovanie predsedníctva.

Okrem hlavnej otázky tu dva týždne trónila aj špeciálna anketa zaradená pri príležitosti tematického článku venovaného minigolfovej osemnástke (viď článok). Tá sa stále ešte nenašla a prekvapených určite nebude 58% hlasujúcich, ktorí neveria, že sa do konca sezóny 2008/09 nájde. Optimistom (42%) dáva šance ešte turnaj v Bratislave. Dôvodom absencie osemnástok môže byť buď technická náročnosť slovenských eternitových ihrísk, alebo (menej príjemný dôvod) nedostatočná kvalita hráčov. Osobne sa prikláňam k prvej možnosti, pretože si nemyslím, že by sme nedisponovali hráčmi schopnými 18x v priebehu kola tasiť tromfové eso, len holt špička je užšia a pravdepodobnosť zahratia absolutória o to nižšia.

Do budúcnosti mám v talóne pripravených zopár nových otázok (určite sa nechám inšpirovať aj portálom minigolfnews.com, keďže tamojšie ankety sa mi celkom pozdávajú) a hneď tú najbližšiu zvolím takticky. V Brezne sa intenzívne, možno dokonca povedať intenzívnejšie ako na iných turnajoch (aspoň čo ja pamätám), prejavovala radosť po skórovaní esa formou hlasitých výkrikov. Na jednej strane je na dráhach cítiť, že sa niečo deje a prostredie získava atmosféru vrcholového podujatia, na druhej strane môže existovať skupina ľudí, ktorým to pri hre prekáža. Môj názor si schovám do vyhodnotenia (samozrejme, že zahlasujem), vám ponúkam priestor na pravej lište. Hlasujte...

Nová otázka: Aký máte postoj k hlasným prejavom radosti na turnajoch?