Nové typy dráh na obzore?

Mysleli ste si, že tréningy na sklonku sezóny musia byť iba v znamení farebného opadaného lístia a pochmúrneho počasia? Omyl. Stačí sa iba trochu pohrať s fantáziou, vyloviť originálnu myšlienku a s nadhľadom ju aplikovať na konštrukciu minigolfovej dráhy. Tréningová rutina sa tak dá celkom príjemne ozvláštniť. V prípade GK Bratislava sa využil klasický vulkán, dve priečky resp. nohy od plastového stolu, dva bagy na spevnenie a výsledok? Pozrite sa sami... uvidíme niečo podobné niekedy aj na oficiálnom turnaji? A ktorá z modifikácií sa vám pozdáva najviac? Garantujem, že minimálne jedna by poslala priemery na vulkáne do mútnejších vôd ako je známe dnes.

Véčko s vulkánom

Úžina s vulkánom

Okno s vulkánom

Pohár majstrov v retrospektíve

Keďže tohtoročného Pohára majstrov (EUROPACUP Viedeň) som sa priamo účastnil a nenašiel sa niekto iný, kto by urobil drobné zhodnotenie, urobím výnimku a k turnaju sa vyjadrím ja sám ;) Existoval síce zámer získať niekoľko postrehov od nemenovaného člena tímu, ale táto snaha pre časovú zaneprázdnenosť nevyšla a obsah textu tak bude mierne odklonený od pôvodného scenára. Podotýkam, že cieľom nie je urobiť odbornú analýzu, ale skôr sa pozrieť na účinkovanie ľudským okom (a až potom zopár faktov).

Umiestnenie GK Bratislava je už nejakú dobu známe. Deviate miesto z desiatich účastníkov, pričom žiadny zo zúčastnených týmom nebol považovaný za jednoznačného outsidera prípadne lovenú korisť pripravenú na roztrhanie ostatnými účastníkmi. Ak by som pred turnajom dostal úlohu vypísať kurzy na umiestnenie, tak Bratislava by papierovo figurovala v spodnej tretine. S potenciálom pozitívne prekvapiť. Moment pozitívneho prekvapenia sa v prvom kole nakoniec aj dostavil, kedy šestica hráčov priniesla výsledok (246 úderov, priemer 41.0) znamenajúci priebežné postupové umiestnenie (podotknem, že išlo o cifru veľmi podobnú súčtom z tréningových kôl). Hneď druhé kolo však akúkoľvek nádej zmarilo a nasmerovalo myšlienky na boj o 7. -10. miesto. Až štyria hráči si zahrali svoje najhoršie turnajové kolo a celkovo sa týmu "podarilo" pripísať osem sedmičiek.

Kde hľadať príčiny? Spýtajte sa hráčov... sám za seba poviem, že v poslednej časti okruhu som sa po nešťastnej sedmičke na dvojokne dostal do psychickej krízi. Situácia kedy viete, že máte natrénované, ale opustí vás úderová istota, stratíte drive a upadnete do letargie (nehovoriac o tom, že sa nachádzate na filci, ktorý si túži z vás urobiť trhací kalendár). Nestáva sa to často, ale keď to príde stojí to za to. Pochopiteľne v negatívnom slova zmysle. Ideálny moment na zásah kauča prípadne člena realizačného tímu, ale ako všetci vieme takýmto komfortom Bratislavský hráči nedisponovali (aj keď všetká česť Radovi Ledníkovi, prípadne v daný moment nehrajúcim spoluhráčom, ktorí sa po ihrisku pohybovali a hecovali, upokojovali, prípadne radili).

Pravdou však ostáva, že hráč by sa mal z princípu sám snažiť minimalizovať straty v daný moment. Čím lepší je v tejto oblasti minigolfovej zdatnosti, tým lepší rating ako minigolfový hráč dosiahne. Ale aby som sa vrátil k priebehu. Po prvom dni 9. pozícia a jednoznačný cieľ posunúť sa vyššie. Herné zlepšenie však zaznamenali iba traja hráči, čo nestačilo. Došlo dokonca k malej dráme, kedy vznikla reálna hrozba ataku zo strany posledného Aalborgu MK. Všetko bolo otvorené až do posledného hráča a dráhy. Laco Trnka sa tak dostal do pozície, že musel zahrať na holubníku lepšiu cifru ako 4-ku. Nevedel o tom, ale účasť tímu v súťaži (keď už nič iné) zakončil štýlovo - esom. A potvrdil 9. miesto. Nemožno síce hovoriť o vyslovenom neúspechu, ale vedomie šance pokoriť minimálne Holanďanov nepustí. Chcelo to viac od samotných hráčov. Ľahko sa to píše, ale ak tréning naznačí priemer tímu v okolí 40-42, tak posun za hranicu 45 úderov treba označiť za zlyhanie. Píšem to otvorene, bez cieľu znížiť výkon ktoréhokoľvek hráča. Skôr ako konštruktívnu kritiku, ktorá má pozitívne nakopnúť... obzvlášť ak ide o ľudí motivovaných dosiahnuť viac ako sa všeobecne očakáva. Myslím, že sa chápeme ;)

OFICIÁLNA VÝSLEDKOVÁ LISTINA

Osobnú ambíciu tak naplnil iba jediný. Muž, ktorého sezóna 2010 zastihla v skvelej fazóne a ktorý sa teší popularite aj na tomto blogu. KUBO KALNÍK. Zahral 21. naljepší priemer spomedzi mužskej časti turnaja. Tri kolá zo štyroch s prívlastkom v pare resp. pod ním. Šťastie pre bojovníkov v Slovenskom pohári, že hneď po tomto turnaji nebolo žiadne filcové kolo Slovenskej ligy (len podpichujem).

Spomínal som malé či väčšie osobné tragédie. Poďme sa pozrieť pozornejšie, kde bolo ich jadro. Každá dráha totiž vyzývala k samostatnému a nespútanému súboju. Aby som mal možnosť zakončiť štatistickú pasáž pozitívne, začnem takzvanými "kameňmi úrazu":

• 3. miesto, Dvojokno do kopca (ťah doľava, silne zintenzívnený v oblasti kruhu resp. osemuholníka), tímový Ø 3.50, všeob. Ø 2.71 - žiadne eso, ale zato päť "full-house" zásahov, nočná mora istého M.Havlíka
• 2. miesto, Orkelljunga (silnejší rovný úder s tempovou precíznosťou), tímový Ø 3.71, všeob. Ø 2.93 (!!!) - sedmičková kráľovná so siedmymi zárezmi, nepriateľka Ľ. Zontága a M. Korinka
• 1. miesto, Úžina do kopca (silný ťah doľava, zúžený priechod), tímový Ø 3.75, všeob. Ø 2.78 - žiadne eso, iba sedem dvojok, u piatich hráčov osobný priemer menej či viac za hranicou 3.0
  

Tri dráhy, z ktorých sa zdvíhal tep, krvný tlak a možno aj prostredník. A nie len medzi hráčmi v súpravách s logom GK Bratislava. Veď kto to kedy videl aby na medzinárodnej úrovni dráha vážne koketovala s všeobecným priemerom 3? Takto si inú, ako pejoratívnu prezývku určite nevydobyje. Ale aby som radšej prešiel na tú ružovejšiu koľaj. Napríklad taká sekcia dráh 7 až 9 (gentleman, ľadvina, šikmé okno). Tri dráhy, kde sa na konkurenciu získavalo (merané cez všeobecný priemer). K nim by sa ešte mohlo pridať úvodné okno. Alebo esovky... na ihrisku tohto typu skôr zriedkavejší jav, ale najaké sa našli. Don Kubitto - kasička, Mariano - trezor, Marcellino - holubník. Maličkosti, ale potešiteľné...

V budúcom roku sa Pohár Majstrov sťahuje do Vergiate na betón. Povrch, ktorý je na Slovensku ohrozeným druhom. Nech už si ho bude mať česť vyskúšať ktokoľvek, snáď zažije príjemné minigolfové nadšenie ako GK Bratislava vo Viedni a urobí už konečne výsledkový uragán...

Destinácia - Veľký Krtíš

Nie, nechystám sa spúšťať žiadnu marketingovú kampaň niektorej z cestovných kancelárii, skôr sa len snažím hneď nadpisom upozorniť širšiu minigolfovú obec, že by si mala do svojej hráčskej mapy poznačiť novú lokalitu. Novo položený eternit vo Veľkom Krtíši hneď na prvý pohľad vyvoláva príjemné pocity a viem si predstaviť, že keď trošku vyrastie a zmocnie bude jedným z najfotogenickejších areálov na Slovensku. A to nehovorím o celej jednej vyvýšenej časti, z ktorej nestraní diváci môžu prehľadne sledovať hru hráčov (všimnite si fotku nižšie) . Koniec koncov sa tak stalo aj uplynulý víkend, kde sa množstvo obyvateľov Veľkého Krtíša popri víkendovej prechádzke zastavovalo pri novej atrakcii a sledovalo s úsmevom na perách takmer štyridsiatku indivíduí, ktoré sa lúčili s ligovou sezónou 2010.

Kým však prejdeme k spomínaným indivíduám skúsme sa letmo pozrieť na tajomstvá a zákutia nového ihriska. Ako býva zvykom pri novopostavenom ihrisku, aj u tohto je cítiť neobohratosť a akúsi surovosť. Jeden príklad za všetky - loping sa hral s miernym falšom cez jamu na neštandardný odraz od zadného mantinelu. Ale čas a poveternostné vplyvy sa s ihriskom určite pohrajú a upravia si ho k obrazu svojmu. Dôležité je v okruhu zachytiť neľahký začiatok (dráhy 2 až 4 - priečky, ľadvina, trubka) a neroztriasť sa v jeho samotnom srdci. To tvorí nevídaná kombinácii dráh č. 12 a 13 s typovým označením rovné okno a okno v kopci. Skutočná lahôdka a kritická zóna z hľadiska posudzovania kvality hráča (už vidím ako si zgustnem na sumárnej štatistike pri týchto dráhach ;). Inak je tu množstvo miest kde si človek môže relatívne oddýchnuť a nestresovať sa či prenesie prekážku, alebo nie. Osobne vidím ihrisko niekde v kategórii ľahších až stredne ťažkých.

Úvodné priemery TOP10 toto tvrdenie potvrdzujú. Prvý deň prebehlo nesmelé zoznamovanie ohodnotené priemerom 24.73 (avšak aj novo nastaveným rekordom ihriska na modrej úrovni 19-ich úderov), no druhý deň už posunul takmer desiatku hráčov pod psychologickú hranicu 100 úderov a vystavil záverečný účet s cifrou 24.08, čo je celkom pekné. Až tak pekné však nie sú histogramy z turnaja resp. porovnanie zelených/modrých výsledkov voči čiernym:

• sobota 21.1% vs. 31.6%
• nedeľa 27.1% vs. 29.2%

Chápem, že tieto čísla sú čiastočne skreslené nováčikmi z tímu GK Trnava, ktorý je/bol túto sezónu viac menej vystavený do úlohy zberateľa úderov a skúseností, ale na analýzu úrovne ligového podujatia je ho dôležité uvádzať.

GK Trnava si podľa predpokladov hrala vlastnú ligu a ostatné manšafty sa mastili. V rámci nedeľného slotu dokonca bez rukavíc a niekedy aj pod pás... Bez rukavíc preto, lebo išlo o full-kontaktný boj zavŕšený bodovým rozpätím prvého a štvrtého najlepšieho tímu na méte 12-ich úderov. O tom ako hlboko údery dopadali pod pás rozhodne prezídium, keďže proti niektorým sporným momentom ADARA Trnava vzniesla protest. Ja sa však budem pre tento moment tváriť, že platí to, čo som vyčítal z protokolov. A podľa nich si víťazstvo rozdelili Adaráci (sobota 25.05) a Brezňanci (25.05). Zimnú prestávku však s najvyšším egom môžu prečkať hráči GK Bratislava ako lídri tabuľky.

K turnaju však musím pridať jeden pochvalný komentár. Nedeľa jednoznačne ukázala, že aj slovenská klubová liga vie byť atraktívna. Tímový boj ponúkol neskutočné grády podporované dramatickým vývojom výsledkov, početným hecovaním spoluhráčov i seba samých, či snahou vybičovať sa a predviesť kvalitu. Jednoducho atmosféra, ktorá vie strhnúť a pozdvihnúť turnajový deň na vyššiu úroveň. Len tak ďalej... a dúfam, že na budúce so všetkými tímami, ktoré sú prihlásené do súťaže.

Na záver len dodám, že prvými dvoma menami ktoré možno imaginárne vytesať na kameň víťazov eternitového ihriska vo Veľkom Krtíši sú hity roku 2010 - Miro Čibik (23.50) a Peter Bubelíny (22.25).

PS: Už niekoľko dní na ľavej lište prebieha nová anketa, zapojte sa!

Bubelíny vyučoval, Bratislava kontrolovala

Vyšné Ružbachy, pokiaľ ide o umiestnenie minigolfového turnaja, patria k mojim srdcovým záležitostiam. Príjemné prostredie, dobré zázemie a akýmsi zvláštnym spôsobom podmanivé ihrisko. Nie je to štandardný filc. Skôr, ako viacerí poznamenali, eternit potiahnutý filcom. Ale bola by škoda si ho nezahrať, obzvlášť pri pretrvávajúcich komplikáciách s organizáciou ligového podujatia na druhom filcovom ihrisku v Prievidzi (osobne dúfam, že toto tvrdenie budem môcť pre rok 2011 poopraviť). Komplikácie sa nevyhli ani tomuto turnaju, ale boli skôr materiálneho charakteru – prasknutá dráha, chýbajúca časť resp. odlúpené časti koberca, trčiace plechy... všetko sa našťastie a k spokojnosti usporiadateľa dalo do poriadku ;) Keďže sa pridalo aj príjemné počasie, nemuseli prítomní hráči špekulovať nad negatívami, ale sústrediť sa na aktivizáciu minigolfových buniek.

A zdá sa, že aktivizácia prebehla celkom úspešne. Priemer TOP10 z minuloročného druhého hviezdneho dňa (30.73) síce prekonaný nebol, ale aj cifry 32.07 a 31.80 možno označiť za slušné. Každopádne by som však chcel apelovať, aby si pre prípadný ďalší ročník Ružbašského zápolenia hráči skúsili zaobstarať surstromming (kyslý fermentovaný sleď – švédska národná pochúťka), dostavili sa na turnaj autom značky Volvo a relaxovali výhradne v pohovke značky Ikea. Rozumieme sa? Misia nesie označenie: Modrá desiatka. Pre menej chápavých... (chápem, že takí na túto stránku nechodia, ale predsa len...) snahou je objaviť v sebe švédskych predkov a dostať cifry najlepších desiatich vikingov na/pod hranicu priemeru 30-ich úderov. Jediný komu sa to tento rok podarilo bol pán Peter Bubelíny, ktorý pravdepodobne nič nenechal na náhodu a s vypätím všetkých síl pred štartom oboch hracích dní absolvoval hodinové sústredenie v prítomnosti mp3 prehrávača a tónov švédskej kapely ABBA. Oba hracie dni vyhral suverénne s náskokom 3 resp. 4 úderov (30.67 a 29.00) a 60 bodový príspevok do Slovenského pohára ho vystrelil na jeho absolútne čelo. Ostatných hráčov nechám v tomto momente na pokoji. Viacerí sa snažili, čo je chvályhodné, ale viete, ešte stále mám v mysli minuloročnú „modrú sériu“ Bušidora (ako som ho minulý rok označil), takže pri Ružbachoch mám akosi posunutú hladinu reportérskeho apetítu. Isto ma pochopíte...

Čo tímové zákopové vojny? Dvojdennú bitku roku 2009 vyhrala GK Bratislava, ktorá využila účasť a skúsenosti viacerých jej členov na MS v Odense hraných na super-ťažkom filci. Tento rok to bolo mierne odlišné. Ale iba mierne. Zlatá pozícia ostala oba dni rovnaká, ale motivácia bola posunutá aj smerom k nadchádzajúcemu Poháru majstrov. Treba však podotknúť, že nedeľná seánsa nebola ani trochu suverénna a Bratislave 1. priečku zabezpečilo až záverečné hviezdne kolo víkendu – 158 úderov (tímový priemer 31.60). Prekvapením ostáva pôsobenie ašpiranta na ligový titul – klub ADARA Trnava počas druhého dňa. Horko ťažko štvrté miesto. Takto kolegovci asi tak skoro nezískajú pozitívny vzťah k minigolfovým kobercom ;)

Je tu však opäť eternit a nie hocaký, ale čerstvý, s prívlastkom Veľkokrtíšsky. Nikto ho nikdy súťažne nehral, takže vo vzduchu visí možnosť premiérovo sa zapísať do základov ihriska víťaznými písmenami. Lákavá predstava, nenechajte si ju újsť...