Zobrazujú sa príspevky s označením foto/video. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením foto/video. Zobraziť všetky príspevky

MS v Lahti - video dokument

Majstrovstvá sveta sú už síce niekoľko dní minulosťou, ale to neznamená, že sa k nim neoplatí vrátiť. Špeciálne tým, ktorí neboli priamo v hlavnom dianí, je určené oficiálne šampionátové video.

Umenie prezentácie - atraktivita minigolfu v 4 minútach

Pre mnohých ľudí predstavuje minigolf oddychovú aktivitu, ktorú si spájajú s kúpaliskom, plážou, prípadne hotelovým komplexom. To je v poriadku, ale zároveň treba podotknúť, že minigolf je aj regulárny šport, ktorý prináša množstvo úsilia, odriekania, emócií a nezabudnuteľných momentov nezmazateľne zapísaných do dúší všetkých, ktorí mu podlahnú.
 
V celosvetovom meradle sa na vyššej úrovni minigolfu venuje až 38'000 registrovaných hráčov, ktorí majú možnosť objavovať úskalia približne tisícky licencovaných ihrísk počas veľkého množsva pravidelne organizovaných turnajov od najnižšej až po špičkovú úroveň zastúpenú svetovými a kontinentálnymi šampionátmi, ako aj majstrovskými podujatiami na úrovni klubov.
 
Aktívni hráči veľmi dobre vedia, že minigolf nie je nuda, ale podmanivá vášeň a nasledujúce HD video z produkcie Svetovej minigolfovej organizácie (nasnímané počas Majstrovstiev sveta v roku 2013) sa o tom pokúša presvedčíť aj širokú verejnosť. Treba podotknúť, že vskutku profesionálnou a atraktívnou formou.
 
Chceli by ste minigolf vyskúšať aj vy? Neváhajte...
 
 

Výlet do histórie (video)

Tak som sa vám opäť raz trochu túlal internetovým priestorom a narazil som na jedno magické video. Pochopiteľne zamerané na minigolf. Nemčinári si môžu vychutnať rozprávanie majsterky sveta z roku 1993 - Alice Kobish, ale čarovné sú predovšetkým retro zábery zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Dámy hrajúce v kostýmoch, páni v oblekoch... alebo čo ten maličký pletený košíček na loptičky? No nevyvoláva to na vašich tvárach akýsi zvláštny úsmev?


PS: Vedeli ste, že v Nemecku sa nachádza viac ako 3000 minigolfových ihrísk !?

Videá zo Štokholmských Majstrovstiev ...

...finále KO - Erlbruch vs. Erlbruch.


...ako Švédsko k zlatu prišlo.


...tréningové inšpirácie.


...tradičná reč oficiálnych predstaviteľov, sľuby hráčov a pochod mestom.

Momentky z Pohára majstrov (tréning)...

Na slová nie je momentálne čas. Ľahký náznak toho, kde v súčasnej dobe testuje svoju nervovú sústavu zoskupenie pod hlavičkou GK Bratislava vám môže poskytnúť pár obrázkov z filcového gigantu vo Viedni. Konštatovanie, že ten filc je sakra ťažký, asi nikoho neprekvapí, však...




Dubnica či Kubnica?

Tak podobná otázka by sa celkom príznačne hodila použiť tesne po prezretí si výsledkovej listiny z Majstrovstiev Slovenska, ktoré sa uskutočnili pred pár dňami v Dubnici. Ja som opäť trošku zaspal dobu a mnohí ma už predbehli v odreportovaní výsledkov (mne to samozrejme vôbec nevadí ;), takže ja sa k majstrovstvám vrátim svojským štýlom. Veď ma poznáte (ak nie, pomôžem Vám fotkou)...

Dubnické trojdňové dobrodružstvo malo špecifický charakter. A to hneď z viacerých dôvodov. O umiestnení resp. presunutí turnaja sa rozhodlo prakticky niekoľko dní pred termínom Majstrovstiev, hralo sa v rámci zmeneného ligového modelu (finále ligy tímov iba v rámci prvého dňa), jeden deň bol čisto o súbojoch jednotlivcov, došlo k prerušeniu hracieho dňa (hovoríme o cca. troch hodinách) pre mimoriadne silné horúčavy a chýbali protokoly... Všetko body, ktoré stojí za to okomentovať. Až na ten posledný, to som iba tak hodil do pléna. Stalo sa a viac krát by sa nemalo alebo inak povedané "chybička sa vlúdila"...

Majstrovstvá Slovenska v dráhovom golfe by mali patriť k vrcholom sezóny. Z podstaty názvu podujatia vyplýva, že ide o mimoriadny turnaj, ktorému by mala zodpovedať tak organizácia, ako aj kvalita výkonov. Keďže na poslednú chvíľu a zo známych dôvodov došlo k zmene miesta turnaja, bolo mi oznámené jedným z mojich hlavných sponzorov z radov finančných žralokov, aby som sa tohto roku vyhol akejkoľvek konfrontácii so švédskymi, nemeckými, či českými turnajmi. A vzhľadom k tomu, že reč peňazí je mi svätá, slovo dodržím. Ale jednu vetičku si dovoliť môžem. Turnaj prebehol so cťou, úsmevy zapisovateľky minigolfistov bavili a výsledková tabuľa sa mi náhodou veľmi páčila ;)

Čo sa týka prestávky kvôli slnku, všetko je vec diskusie. Klimatické zmeny sa jednoducho dejú a fungovať v 35-ich stupňoch na ostrom slnku je podľa môjho názoru pre organizmus dosť agresívna skúsenosť. Jasne, nechcem zachádzať do extrému a robiť z minigolfistov primabaleríny. V zahraničných krajinách zrejme k podobným riešeniam nepristupujú, ale tam na turnajoch funguje rádovo oveľa viac hráčov a prestávky medzi kolami dosahujú podstatne vyšších časových periód. Nie 20-30 minút, ako na Slovensku. Z tohto pohľadu rozhodnutie predsedníctva turnaja rešpektujem, aj keď z odstupom času môžem povedať, že dve hodiny by plne postačovali.
Pokiaľ ide o model MSR, všetko treba určitým spôsobom zosúladiť s bodovaním Slovenského pohára (SP). Preto som predostrel verziu finálového ligového dňa (sobota) s bodovaním do SP 45-imi bodmi a dňa zameraného čisto na súboje jednotlivcov. Niekto môže povedať, že eliminovaním tímovej súťaže počas druhého dňa sa vytráca náboj turnaja. No ale, keď sa pozriem na Slovenskú termínovú listinu, tak nevidím žiadny turnaj zameraný čisto na individuálne výkony. MSR poskytujú ideálnu príležitosť práve pre taký model, aby sa medzi sebou "bili" všetci minigolfisti bez rozdielu farby pleti a klubového trička. Netvrdím, že sa bránim rozumným nápadom, ale opakujem: všetko treba zladiť s bodovaním do SP. Ideálne by však bolo nemeniť štýl turnajov každý rok. Pokiaľ ide o MSR, maximálne iba prispôsobovať s rešpektovaním základných pilierov schémy.

Prejdime ale k samotnému dianiu na dráhach, pretože to si zaslúži priestor predovšetkým. V tímovej súťaži to vrelo. MTGK Brezno prišlo s jednoznačnou misiou obhájiť prvenstvo z posledného ligového turnaja roku 2009 a dúfať v zakopnutie prievidzských zadákov. Táto kombinácia bola totiž kľúčom k striebornému pódiovému stupňu v celkovej bilancii týmov. A stalo sa... Ukázalo sa, že 1. MTGC Prievidza bez Tibora Mészárosa a Maka Jágerského nemá taký drive, aby motala súperom hlavu. Na najlepšiu trojicu turnaja nestačila a tak musela fotografom pózovať "iba" s bronzovými medailami na prsiach (o motiváciu viac pred ďalšou sezónou postarané...).

ADARA Trnava (504 úderov), GK Bratislava (503 úderov)a MTGK Brezno (501 úderov) sa počas štyroch okruhov na dubnickom "pekáči" smažili až nebezpečne blízko vedľa seba. Rozhodla až cieľová fotka, ktorej podrobné preštudovanie zafungovalo na mimické svalstvo breznianskych hráčov mimoriadne pozitívnym spôsobom. Načo botulotoxín? Stačí poriadny finiš v ligovom závere Slovenskej minigolfovej ligy a strieborná radosť...

Radosť najväčšia však niekoľko dní driemala v hlavách nikoho iného, ako patrónov tejto stránky, dunajských chlapcov z GK Bratislava, ktorí pre klub vybúchali historicky tretí ligový triumf. Posledný ligový úder sezóny bratislavského hráča (zakončený spŕškou minerálnych bubliniek, keďže lepšie neboli v ten moment k dispozícii) vyzeral asi takto:


Aby som ale vyzdvihol aj slovenské minigolfové individuality, ktorých sa v Dubnici zišlo na súčasné pomery relatívne dosť. Trojica, ktorá všetkým ostatným ukázala, ako sa má pristupovať k úderu má vo svojich občianskych preukazoch následovné dáta - René Šimanský (23.56), Peter Bubelíny (23.44) a dominátor majstrovského víkendu a príčina nadpisového zmätku, Jakub Kalník (22.89). Všetci traja spolu s novým kráľom Slovenského pohára - Radom Struhárom (302b) môžu na ostatných hráčov pozerať od novej sezóny z trošku vyššieho stupienka, ale páni, nie že to budete zneužívať...


Majstri Slovenskej republiky 2010:
muži (19) - Jakub Kalník, GK Bratislava (22.89)
ženy (3) - Veronika Videnová, ADARA Trnava (25.44)
seniori (10) - Michal Putnoky, ADARA Trnava (24.44) - obhájil
juniori (10) - Radovan Struhár, 1. MTGC Prievidza (24.11)
juniorky (1) - Viktória Vašková, 1. MTGC Prievidza (22.89)

Víťazi Slovenského pohára 2009/10:
muži - Peter Bubelíny 292,5b
ženy - Vanda Kupcová 157b - obhájila
seniori - Tibor Mészáros 196b
juniori - Radovan Struhár 302b
juniorky - Adriana Feješová 49b - obhájila

Ďalší ligový ročník je za nami, nový štartuje už čoskoro. Ideálna možnosť začať s čistým štítom, novými cieľmi a motiváciou. Chcem vidieť show, ráznu a príťažlívú. Užívajte si minigolf rovnako ako to vedia niektorí hráči na turnajoch...


PS: Štatistika bude, nestíham...

Desaťminútové prerušenia brezňancov nezastavili

Tohtoročný máj označili slovenskí meteorológovia ako zrážkovo najvýdatnejší za posledných 100 rokov. Prvý májový turnaj v Častej prebehol z hľadiska poveternostných podmienok viac menej bez problémov, Brezno však už také šťastie nemalo. Predovšetkým sobota bola mimoriadne bohatá na prerušenia (narátal som ich asi 6 alebo 7) a je tak trochu malým zázrakom, že sa pri štarte o 12.00 stihli odohrať všetky štyri plánované okruhy. Ako je to možné? Jednoducho som sa ako hlavný rozhodca turnaja rozhodol, že mierny dážď a čiastočný mokrý film nepredstavujú prekážku výrazne obmedzujúcu regulárnosť súťaže.

Stačí si predstaviť podmienky v severských krajinách. Ak by sa striktne nehralo pri mrholení, či menších/prerušovaných zrážkach, veľa by si severskí kolegovia do loptičiek nezaudierali (hlavne mimo letnej sezóny). A v konečnom dôsledku, súťažný poriadok hovorí, že "neregulárne podmienky nastávajú vtedy, keď nie možné upraviť dráhu tak, aby po dobu prípravy k úderu na nej nebola vytvorená súvislá vrstva vody (snehu)". To sa z môjho pohľadu nestalo (vystierkovaná dráha poskytovala priestor na odohranie regulárneho úderu). Samozrejme nebolo to úplne jednoduché a pevne dúfam, že išlo o prvý a posledný dažďom premáčaný turnaj tohto roku...

Počasie síce hráčom neprialo, ale zopár úsmevov som na dráhach zaregistroval. Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, či je dôvod na úsmevy aj po turnaji. Pomôžem si tým, že nadviažem na ligové preview, ktoré som hodil na blog pred samotným turnajom v Brezne. Z piatich víťazov predchádzajúcich ročníkov sa nedostavil ani jeden, čo vplyv na priemer výkonov mohlo mať. Takisto aj daždivé počasie a prerušenia. Vyzýval som k ataku hranice 24 úderov v rámci priemeru desiatky najlepších hráčov. Nestalo sa. Namiesto toho sme sa v sobotu dostali na nelichotivých 25.45 (to ešte beriem s rezervou), nedeľné zreteľne lepšie podmienky posunuli priemer len mierne na cifru 25.13. Najhoršie priemery od roku 2002 (z hlbšej histórie dáta nemám). Pre porovnanie v roku 2009 to bolo 24.18, v roku 2008 24.29, v skorších obdobiach v rozpätí 23-24. V sumáre, len tri výkony po oba hracie dni mali punc dvojciferného súčtu. To je málo a jednoznačný dôkaz, že momentálna sila slovenskej ligy dosahuje nižších hodnôt. Holt, treba to zobrať ako fakt. Nie však nezvratný... to už ale nechám na každého schopnostiach a ochote zlepšovať sa.

Výrazne smútiť (aspoň na pár dní) však nemusia domáci, ktorí si splnili povinnosť - bez zaváhania i komplikácií vyhrali oba hracie dni a potiahli priemery do lepších čísel. Obzvlášť druhý deň odohraný s tímovým priemerom 24.8 má svoju úroveň. Na zvyšných pozíciách sa to miešalo a prebiehal tuhý boj. 1.MTGC Prievidza progresívnym zlepšovaním počas prvého dňa stihla na cieľovej rovinke výdatne zabrať a výsledkom bola delená druhá pozícia s GK Bratislava. Druhý deň si už druhú priečku postrážila od tretieho kola a poslala bratislavčanov na bronz. Tím chýbalo hviezdne nedeľné kolo (alebo Kubo Kalník, ktorý uprednostnil minigolf na úrovni šedej kôry mozgovej), ktoré by ukázalo varovný prst a pomohlo vyvinúť tlak na konkurenciu. Nestalo sa a tak Prievidza stiahla jeden bodík z náskoku lídra ligovej tabuľky. Tlak na konkurenciu však Bratislava určite vyvinie na najbližšom (domácom) turnaji, ktorý by už mohol mať prívlastok trháku predurčujúcemu k postu majstra, ale nebudem predbiehať.

Radšej sa pozriem na jednotlivcov. Prísne kritéria zniesli dvaja. Laco Ištván (víťaz a 2. - 22.50 a 23.75) a Peter Bubelíny (3. a víťaz - 24.25 a 22.75). Ak ma pamäť neklame, tak prvé víťazstvo v juniorskej kategórii zaznamenal v sobotu Daniel Kraviansky kvalitným výkonom 95 úderov (23.75). Spomenúť si ešte zaslúžia Ivan Švejda, absolútne štvrtý v sobotu (25.75) a Vanda Kupcová, bronzová celkovo v nedeľu (24.50). V pohári si kráľovskú pozíciu od Rada Struhára vzal Laco Ištván (221 bodov).


Čo dodať na záver čiastočne negatívne ladeného reportu? Bodku? Radšej pozitívnu trojbodku pre fanúšikov Laca Ištvána, dráhového golfu, bizarných pokrikov ako aj minigolfovej chémie medzi Ivanom Bušom a Radom Ledníkom...



Prievidzský parný valec

Ligoví minigolfisti vedia kam nadpisom narážam, tím neligovým odkazujem, že ide o výstižné a krátke naznačenie toho, kto počas druhého septembrového víkendu, mimochodom z hľadiska počasia mimoriadne blahodárneho, mútil vodu v slovenskej ligovej súťaži. Predchádzajúci report som zakončil otázkami, tak prečo rovno nenadviazať, keďže odpovede sú známe a jednoznačné.

GK Bratislava konkurencii neušla, i keď chvíľu to vyzeralo aj na prievidzskom eternite, že ružbašský rozlet nebude zastavený. Úvodné tri okruhy zvládlo bratislavské kvinteto veľmi dobre a do posledného vstupovalo z prvej pozície, no záver dňa mal černejší nádych ako by bolo na výsledkovej tabuli zdravé a chlapi sa pobrali na post 3 (26.65) prešprintovaní druhou prebudenou GK ADARA Trnavou 26.55 (silnejšia zostava v porovnaní s Ružbachmi) a víťazným zoskupením 1.MTGC Prievidza (26.05). Čo však na prvom hracom dni bolo najpikantnejšie je fakt, že všetkých päť tímov sa zmestilo do intervalu sedemnástich úderov. Vskutku zreteľná vyrovnanosť.

Druhý deň však žiadne divočiny nezaznamenal. Prakticky všetky tímy si úderovo polepšili (okrem GK Bankov Košice) a najlepšie opäť zo súboja vyšli domáci (24.95) nasledovaní GK Bratislavou (25.85) a tretím MTGK Brezno (25.95), ktorému na bedňu pomohol predovšetkým tretí okruh, kedy zapísali cifru 118 (najlepšie tímové kolo víkendu). Z hľadiska postavenia v rebríčku družstiev teda Prievidza rázne naznačila, že s ňou treba počítať. Dotiahla sa na GK Bratislavu na rozdiel jedného bodu a zvyšku poľa ušla. Sú za nami síce iba dva z ôsmych víkendov novej sezóny ale indície ako by to mohlo počas zvyšku roka vyzerať sú poodkryté.

Highlightom posledných dní medzi jednotlivcami jednoznačne ostáva fungovanie prievidzského žolíka Rada Struhára. Po Ružbachoch som písal, že víťazstvo juniora v absolútnej kategórii nie je na Slovensku jav každodenný a pozrite sa, opäť môžem použiť tú istú formulku s tým rozdielom, že tento krát Rado nechal naštartovaný valec počas celej dĺžky oboch hracích dní a po chrbtoch sa nám prešiel niekoľko krát s rezultátom dvoch absolútnych víťazstiev (23.25 a 22.25). A to si stihol aj 108x (áno, to je počet zaznamenaných es) z chuti zakričať, len aby bolo jasné kto drží hlavné páky. Skutočne impozantný vstup do sezóny, ktorý vytvára zaujímavý priestor pre ďalšie sledovanie podobného počínania. Snáď to bude povzbudením aj pre staršie ročníky, aby sa nenechali zastrašiť juniorským reprezentantom a vytasili svoje zbrane. Dámy a páni, odhoďte slepé náboje a začnite strieľať ostrými. Prechádzame na neutrálnu pôdu Dubnice a tam sa môže diať hocičo. Chceme boj. Tvrdý, ostrý, ale férový...


TOP3 deň1
1. Rado Struhár, 1.MTGC Prievidza 23.25
2. Juraj Palovič, GK ADARA Trnava 24.25
3. Peter Bubelíny, MTGK Brezno 24.25

TOP3 deň2
1. Rado Struhár, 1.MTGC Prievidza 22.25
2. Marcel Korinek, GK Bratislava 22.75
3. Tibor Meszáros, 1. MTGC Prievidza 23.25

Bodka na záver
Aj majster tesár sa utne alebo nie vždy to ide podľa predstáv.
Hlavne, že je zábava...

Rekordný rušbašský víkend

Strážca vstupných dverí do minigolfovej sezóny 2009/10 si dal trochu načas a tak sa plánovaný výkop neuskutočnil 5.9.2009 o 12.00, ale o niekoľko minút neskôr. Nevadí, všetci mu to prepáčime, pretože priniesol so sebou aj kúzelnú vílu, ktorá časť svojej mágie vliala do rúk vybraných hráčov a tí, zdá sa, vedeli ako s neštandardným elementom naložiť. Ale to by som predbiehal.

Uplynulý víkend 49 hráčov (z toho jeden mal podozrivo poľský prízvuk a občiansky preukaz) prišlo ukázať, ako je naladených do novej sezóny slovenskej ligy. Jedny dlhšie súťažne oddychovali, ďalší zarezávali na betóne v Nemecku, no a iní zase mali veľmi kvalitnú prípravu v Dánsku na tamojšom kráľovskom filci. Z tohto pohľadu bolo veľmi zaujímavé sledovať konfrontáciu práve hráčov, ktorí mali takzvane "nahrané" a tých, ktorým sa počas absencie vytvorila vyššia hladina súťažného apetítu.


Filcové ihrisko v Ružbachoch patrí k mimoriadne priateľským. Príjemné prostredie, spojenie hráča s prírodou, kvalitné zázemie pre hráčov, neutrálna pôda a relatívne menej náročných 18 dráh (pochopiteľne, že to myslím obecne, pretože niektoré z nich samozrejme vedia vydolovať z človeka adrenalínovú zásobu), ktoré umožňujú technicky zdatným hráčov radovať sa častejšie ako je na filci zvykom. Osobne som veľmi rád, že práve tento turnaj nebol vyškrtnutý z termínovej listiny (obzvlášť pri existencii iba dvoch filcových ihrísk na Slovensku). Áno, genéza nebola jednoznačná a chvíľami to vyzeralo všelijako, ale práve táto motivácia ma priviedla k myšlienke vziať rolu organizátora. Ušil som si na seba bič, pretože stíhať funkciu organizátora, ŠTK, predĺženej ruky SZDG, fotografa, no a samozrejme hráča je vysilujúce. Nervy sa mi v Ružbachoch pekne našponovali, ale aspoň mám skúsenosť a s odstupom krátkeho času aj celkom pozitívny pocit (ale rád si dám s organizáciou na dlhšie obdobie pokoj;).

Čo sa však dialo na samotných dráhach? Pre neznalých treba pripomenúť, že liga dostala nový kabát a zaujímavý taktický prvok naviac. Sobota a nedeľa sú od tohto ročníka totiž dva nezávislé hracie dni t.j. dve ligové kolá. Každý deň ponúka možnosť rozdielnej nominácie tímových hráčov, ich vzájomného poradia v rámci tímu, no a samozrejme jednotlivcom dáva väčšiu šancu "vytiahnuť" sa na ostatných v rámci daného hracieho dňa resp. smoliarom začať v nedeľu ráno s čistým štítom.

Najlepšiu hru oba dni predvádzali dunajskí borci z GK Bratislava (33.67 a 31.73), ktorí ani na moment nepustili nikoho pred seba a zaslúžene zaklincovali dve víťazstvá. Obzvlášť extatický nedeľný výkon s priemerom tímu na úrovni lepšej ako hral absolútny víťaz v jednotlivcoch minulý rok je pozoruhodný. K drobným prekvapeniam turnaja možno pripísať pôsobenie 1.MTGC Prievidza. Prvý deň ešte tesné druhé miesto (33.80), no druhý až štvrté (34.60), čo nie je pre filcových špecialistov určite niečo, čo by si chceli dať za golier. Treba však povedať, že Prievidza si vyšší bodový zisk za umiestnenia prekaučovala, pretože v sobotu nechala Rada Struhára "sedieť na lavičke náhradníkov" a ten v daný deň valcoval. Pochopiteľne ide o špekuláciu, ale opodstatnenú. Silnejšie ako minulý rok sa javila východná partia okolo Olivera Kažimíra - GK Bankov Košice. V sobotu ešte síce tretia (34.07, 4 údery strata na Prievidzu), no v nedeľu mohutným záberom a s prehľadom, druhá (32.27). Spomenúť si zaslúži aj v nedeľu tretie MTGK Brezno (34.00).

Predtým ako naplno rozviniem odstavec pre jednotlivcov, nemôžem nevyzdvihnúť pozitívny fakt. Úroveň hry v Ružbachoch má rastúci trend (pravdepodobne to je ešte do istej miery ovplyvnené krátkou históriou tamojšieho ihriska), čo dokumentujú výsledky. TOP10 roku 2008 drží ceduľku s priemerným číslom 33.18, sobotná "desiatka" roku 2009 cifru 32.27, no a bonbónikom je nedeľné zoskupenie s numerom 30.73! Nemalou mierou tomu dopomohli juniori (v sobotu traja v TOP10, v nedeľu štyria), pričom sobotné vystrájanie juniora Rada Struhára, 1.MTGC Prievidza (29.00) malo charizmu a punc absolútneho víťaza (jav zriedkavý v posledných rokoch slovenskej ligy). Kým v sobotu vystrájal junior, nedeľné slnečné lúče rázne preťal BUŠIDOR. Nabil, odistil a troma presnými ranami si urobil poriadok (a potvrdil, že tomuto ihrisku rozumie). Na portáli minigolfnews.com som jeho trojkolo 28-25-29 (27.33) označil ako "blue run" (viď článok). Uvidíme ako dlho tento nekompromisný slovenský filcový rekord vydrží.

Spokojný Ivan Buš ... "čaaa-yess"

Liga nespí, liga letí. Tryskovým pohonom hneď nasledujúci víkend na novom eternitovom ihrisku v Prievidzi. Zaberie tento krát 1.MTGC Prievidza naplno? Alebo pôjde GK Bratislava do mierneho trháku? Čo ostatní? Odpovede hľadajte v mestskom parku...

Odense 2009 za nami

“Je dohrané. Aspoň pokiaľ ide o hráčov v slovenských farbách”. Tak takúto vetu som mal pripravenú použiť po ukončení základnej hracej časti. Poďme však pekne postupne. Tím nakoniec skončil na deviatom mieste, čo priebeh súťaže jasne naznačoval. Ono sa to v podstate papierovo dalo očakávať už pred samotným šampionátom (obzvlášť pri absencii siedmeho hráča, ktorý by umožnil využiť výhodu náhradníka). Vyslovený neúspech to nie je, ale superlatívy, či akékoľvek pochvalné slová môžeme pre tento krát odložiť na inokedy. Určite hnevá hlavne fakt, že eternit sa zdá byť permanentným strašiakom pre slovenskú výpravu na akomkoľvek medzinárodnom turnaji (priemer v Odense dosiahol 29.00).

Ak by som už však mal vypichnúť jednu vec, tak ňou bude samozrejme Laco Trnka, ktorý o play-off zabojoval, ale chýbal povestný chlp (jeden smiešny úder na možnosť hrať rozboj o play-off reps. dva údery na istý postup). Je to smola. Človek má až pocit, že Slováci nemajú kúsok šťastia, keď si spomenie aj na posledné medzinárodné pôsobenie juniora Olivera Kažimíra.

Decibely Laca Trnku na trezore

KO súboj by bol určite aspoň malým lahodným dezertom. Veď kto vie, čo by sa mohlo stať. Tí, čo sledovali play-off výsledky online určite zaregistrovali prehru víťaza základnej časti Carl-Johana Rynera proti domácemu hráčovi Allanovi Schwabovi, ktorý sa po rozhodujúcom údere duelu na filcovej ľadvine radoval ako by sa práve stal majstrom sveta (na druhej strane, Ryner sa na zahraničnom portáli po súboji rozpísal o neférovosti play-off systému, čomu sa ja osobne ani nečudujem, keďže voľba filcových dráh do play-off bola minimálne sporná). Okamžiky z play-off súbojov, ktoré som ešte stihol zachytiť ráno pred odchodom späť na Slovensko si môžete pozrieť v pripojených videách. Dodávam, že najlepšiu psychickú odolnosť a stabilitu úderu v rozhodujúci deň ukázal švéd Jonas Gustafsson (3. po základnej časti), ktorý sa tak stal novým majstrom sveta. Majsterkou nežnejšieho pohlavia je Sandra Weaver (známa ešte pod dievčenským menom Nordin, 4. po základnej časti). Prirodzene, švédka.






Musím povedať, že atmosféra v hale bola fantastická a tak trochu je človeku ľúto, že nevidel aj rozhodujúce momenty o titul absolútneho kráľa minigolfu. Ale už len tých niekoľko dní tréningu a samotný „ostrý“ turnaj ukázal špičkový minigolf a ponúkol nezabudnuteľné chvíle, ktoré sú každopádne cennou skúsenosťou. Obzvlášť možnosť zahrať si popri svetových resp. európskych veličinách musí dodať minigolfový apetít snaď každému.
Organizácia bola na vysokej úrovni, lokalizácia turnaja do krytej arény dodala podujatiu špecifický ráz (obrovským plusom sa ukázala byť možnosť sledovať priebeh hry z vyvýšenej tribúny) a charakter oboch ihrísk preveril kvalitu hráčov (a trénerskeho zázemia) dokonale (podľa stránky minigolfnews.com išlo o vôbec najobtiažnejší filc hraný na medzinárodnom fóre).

Najlepšie filcové kolo turnaja nakoniec vystrelil Carl-Johan Ryner spoločne s Walterom Elbruchom. Modrá hodnota s cifrou 26 nabáda zdvihnúť palec niekoľko krát hore. Niekto by očakával, že pri eternite sa budeme baviť o osemnástkach, ale nestalo sa, čo svedčí o náročnosti kombinácie dráh, ktoré boli v Odense pripravené (padli iba tri devätnástky). Zo slovenských hráčov ostali najlepšie výsledky pri jednotlivých systémoch na úrovni 33 (Laco Trnka - filc) a 24 (Peter Bubelíny - eternit).

Na záver len dodám jedno konštatovanie. Potvrdilo sa, že minigolfové veľmoci sú stále tie isté a technicky a organizačne pripravené na vysoko kvalitnej úrovni. Pre Slovensko by mali byť v budúcnosti prvotným cieľom na porovnávanie sa tímy Holandska, Dánska a prípadne absentujúceho Portugalska, či prebúdzajúceho sa Maďarska (najmä vďaka dvojici Pálinkás, Fazekas). Reálne sú za určitých predpokladov zdolateľné. Zvyšok je úplne inde a v súčasnosti nemá zmysel to podrobne pitvať (odpoveď je v kategórii triviálnych). Ale jednu vec viem iste - ak by som bol minigolfovým trénerom, tak inštruktážne videá hry švédskych alebo nemeckých minigolfistov by som určite použil ako materiál pri výchove mladých hráčov.

Moderná technológia a minigolf

Športový svet je vo veľkej miere napojený na moderné technológie a vývoj v technologickej sfére sa ho preto bytostne dotýka. Z posledných výdobytkov spomeniem tzv. slo-mo kamery, ktoré sú schopné zachytiť pohyb až tisíc krát pomalšie ako je realita. V spomalených záberoch tak má športový divák možnosť zachytiť momenty o ktorých sa mu pred pár rokmi ani nezdalo. Minigolf neostáva bokom a všeobecnému trendu sa snaží do určitej miery prispôsobiť. Samozrejme použitie slow motion kamery je iba v rovine snov (koniec koncov jej využitie by bolo pravdepodobne zmysluplné iba pri snímaní samotného úderu), avšak iné technologické prvky sa pomaly ale isto začínajú na minigolfových turnajoch udomácňovať.

Minulý rok prišli naši severskí kolegovia z Fínska s nápadom vymeniť tradičné papierové protokoly za technológiu 21. storočia. Áno, sme vo Fínsku, takže spomínaným artiklom je mobilný telefón. Nápad celkom zaujímavý. Minigolfista obdrží telefón, do ktorého počas hry zaznamenáva vďaka nahranej aplikácii výsledky na jednotlivých dráhach. Pomocou wireless spojenia sú následne údaje zaslané na server a môže sa s nimi promptne pracovať.
To znamená okamžité zverejnenie či už prostredníctvom internetu (podotýkam, že aktualizácia prebieha dráhu po dráhe), alebo pomocou projekcie výsledkov na plátno prípadne veľkoplošnú obrazovku. Takto možno zabezpečiť napríklad okamžitú štatistiku, či momentálne porovnanie postavenia hráčov vo výsledkovej listine.

Bohužiaľ, aj v tomto prípade má minca dve strany. Ak opomeniem vzdanie sa tradičného zapisovania (čo hlavne pre konzervatívne orientovaných ľudí má svoju váhu), tak veľkým rizikom je spoľahlivosť spojenia resp. stabilita servera. Výpadok môže narušiť priebeh samotnej hry, vyžiadať si dodatočnú energiu organizátora (ktorá by mohla byť venovaná iným stránkam podujatia) a v konečnom dôsledku ovplyvniť sústredenie samotných hráčov. Na finančnú náročnosť technickej revolúcie netreba zabudnúť. Práve to je asi hlavný dôvod, ktorý podobné riešenie v slovenských pomeroch posiela do roviny teórie (tým netvrdím, že slovenský minigolf nejako vážnejšie utrpí).

Keď už sme pri tých technológiách. Dôležitou súčasťou významných minigolfových podujatí sa stáva prenos diania na obrazovku počítačov prostredníctvom webkamier. Takto si možno v pohodlí domova pozrieť údery švédskych či nemeckých špičkových hráčov a kochať sa atmosférou významného podujatia. Je pravda, že aj tu sme zatiaľ viac menej v úvodnej fáze, kedy signál nedosahuje kvalitatívne ohromujúcich rozmerov (nižšie rozlíšenie, nízky počet snímok za sekundu), ale v rámci propagácie minigolfu to považujem za skvelý nástroj a dúfam, že raz sa dočkáme takýchto prenosov aj na slovenských majstrovstvách (predpokladom je však početnejšia hráčska základňa, prirodzene). Čo poviete? Boli by ste za technologický pokrok v našom športe aj na Slovensku alebo je to špička ľadovca, ktorej predpokladom je kopec iných splnených faktorov? Mňa by napríklad zaujímal priebeh tepovej frekvencie minigolfového hráča počas kola v rámci turnaja...

ilustračné zábery z webkamier počas NC2008
(odkaz treba stiahnuť a pustiť vo Windows media playeri)

PS: ...a to som nespomenul napríklad takú technológiu udržiavania loptičiek v konštantnej teplote prostredníctvom termo zariadení, ale to už znie skôr ako sci-fi.

Pomikulášske stretnutie na Magure

Už je to nejaký ten čas, čo som sa odhodlal a pridal sem ďalší článok. Chuť by aj bola, ale časové možnosti tomu nepriali. Za ten mesiac sa toho v slovenskom minigolfe samozrejme veľa nezmenilo. Predpokladám, že väčšina minigolfistov je v objemovej fáze a rysovať začne až na jar. Také malé vzrušenie v rámci ligovej prestávky však zvyknú prinášať prievidzské indoor turnaje na Magure. A práve uplynulý víkend sa nechalo príjemne poštekliť 26 minigolfistov, ktorí si našli cestu na open turnaj, aby si preverili, v akej fazóne to vlastne sú a samozrejme sa pobavili hrou v značne odľahčenej nálade.

Pre čiastočný časový sklz základná časť pozostávala nie z 10, ale iba 8 kôl (pripomínam, že ihrisko má 11 dráh). Prevážnu väčšinu viedol suverénnym spôsobom Laco Ištván a nebyť zaváhania v záverečnom kole, tak by zasadil zvyšku poľa taký menší pravý hák. Avšak to je hypotéza. Konečné súčty ukázali remízu s Marcelom Korinkom (obaja priemer 15.75). O tom, že nakoniec vyhraje skutočne Laco rozhodla gentlemanská dohoda s Marcelom. Iba úder za nimi skončil Ľubo Parák (15.88), dva potom trojica Šimanský, Andrássy, Kalník (16.00).


(malý pohľad priamo do haly)

Do atraktívneho KO súboja dvojíc vstúpilo z 1. priečky silné duo Ištván / Parák. Tu však samozrejme neplatí matematika základnej časti, čoho patrične využili dvojice, ktoré nevstupovali do vyraďovacích bojov z popredných priečok. V štvrťfinále skončili Derzsi/Šimanský (v základnej časti 2.), aj Korinek/Kozáková (3.). Naopak mazácku skúsenosť a výhodu systému naplno využili žilinskí "šošoni" Švejda/Andrássy, ktorý prešli do finále, kde po tuhom boji na celkové 2. miesto odsunuli víťazov základnej časti. Tretie miesto si vybojovali brezňanci Csontos/Pravotiak víťazstvom nad tímom Havlík/Kalník. Bratislavská víťazná vlna tak bola pretrhnutá, no o to viac sa budeme snažiť na najbližšom podobnom podujatí.

Momentky z Dubnice

Kedže nie som skúpy a uznávam, že tento krát som si dal s updatom galérie načas, tak namiesto novinky na lište Vám informáciu o nových fotkách poskytnem rovno v rámci mini-článku. Nečakajte žiadne slnko a odhalené snedé telá, ale naopak uzimených 33 minigolfistov. Zároveň Vám pripomeniem, že minigolf je aj o poctivej príprave a ako príklad poskytujem moju osobu, prakticky celý piatok som tvrdo odpracoval, aby som počas ostrého ligového víkendu bol platným hráčom manšaftu ;)

No a keď už je dobrá nálada, tak pridávam aj perlu bratislavského oddielu, ktorá neostala nič dlžná ani počas hry v Dubnici a perlila a perlila...

24.-28.8.