Moje mozgové bunky špecializované na písanie článkov a spracovávanie minigolfovej štatistiky si momentálne užívajú relaxačnú chvíľu a tak som sa rozhodol využiť službu iného hráča GK Bratislava a zaradiť na stránku taký malý špeciál. Oslovený bol Ľubo Zontág, na výzvu reflektoval, takže čítajte ďalej a dozviete sa ako si užil svoj prvý open turnaj v Rakúsku (text: Ľubo Zontág, editor: Marián Havlík).
Na veľkonočný pondelok som sa po dvoch rokoch čakania konečne zúčastnil aj turnaja na ihrisku, ktoré je k tomu bratislavskému najbližšie, aj keď už patrí pod iný štát a inú minigolfovú federáciu. Ihrisko sa nachádza v neďalekom rakúskom mestečku zvanom Gänserndorf, kde aktívne funguje aj klub hrajúci celoštátnu rakúsku bundesligu - SV OMV Gänserndorf.
Ako som sa na mieste dozvedel, išlo o tradičný veľkonočný turnaj, ktorý tento klub usporadúva každý rok. Ľudia sú tam priateľskí a aj keď išlo iba o veľkonočný open, dali si na turnaji záležať. Počas nedeľného tréningu sa priebežne odovzdávali vypísané protokoly a o 16:00 už bolo na nástenke vyvesené vyžrebovanie do skupín s presným časom štartu každej skupiny. Nasadenie do skupín bolo oddelené aj podľa kategórií. Začínali juniori, pokračovali seniori a seniorky, ďalej ženy a nakoniec hrali muži. Do mikrofónu bola volaná každá skupina osobitne, tak ako to poznáme z medzinárodných podujatí. Pred posledným kolom došlo k prežrebovaniu v každej kategórii, takže tí najlepší hrali ako poslední. Toto prežrebovanie vôbec nespomalilo turnaj kvôli už spomínanému oddeleniu kategórií. Zúčastnilo sa vcelku dosť hráčov - spolu až 63 a nemohla chýbať ani súťaž 4-členných družstiev. Na konci súťaže sa odovzdávali poháre za prvé tri miesta v každej kategórii. Poháre dostali aj tri najlepšie družstvá. Ešte jedna zaujímavá vec: každý domáci hráč venoval do klubu nejaké darčekové balenie. Každý kto si kúpil žreb za 1 euro, bol zaradený do súťaže o tieto vecné ceny, ktoré sa žrebovali po vyhlasovaní výsledkov, takže na to, aby ste z tohto turnaja neodišli s prázdnymi rukami ste nemuseli hrať super výkony, ale stačilo mať aj kúsok šťastia. Cien bolo naozaj dosť...
A teraz niečo o ihrisku:
Nachádza sa približne na severnom konci mesta, hneď vedľa futbalového ihriska. Medzi 18-timi dráhami je veľa stromov, ktoré udržujú veľkú časť ihriska v tieni. Z toho vyplýva, že okolie je prevažne zelené a človek sa v areáli cíti príjemne. Skoro pri každej dráhe je aj lavička, takže ak počas kola radi sedávate, prídete si na svoje. Z ihriska som mal dojem, že je spravodlivé, ale na väčšine dráh treba hrať veľmi presne. Na prvý pohľad vyzerá byť dosť obtiažne, ale ja by som ho zaradil medzi stredne ľahšie.Za zmienku stoja hneď tri dráhy, ktoré môžu byť pre Slovenských hráčov neštandardné. Prvou je plató. Má síce štandardnú výšku, ale taký prudký nájazd, že pri údere na aký sme zvyknutí lopta nevyjde ani do polovice nájazdu. Mantinel je však vzadu vysoký, takže za ťažkú dráhu ho nepovažujem. Druhý je loping, ktorý má zrkadlovú podobu (vchod je naľavo a východ napravo) a je to bezpochyby najťažšia dráha na ihrisku. Stačí minimálna chybička v smere, sile úderu alebo sile falšu a dvojka je zaručená (ak samozrejme dorazíte, čo už problém nie je). No a napokon záverečnú neštandardnú dráhu predstavuje okno do kopca, ktoré je oveľa vyššie umiestnené ako tie, na ktoré sme zvyknutí my. Treba tu hrať silnejšiu, presnú ranu pomalšou loptou a hráva sa z bodu umiestneného asi 8 cm z pravého kraja základného poľa.
Na záver len dodám, že z turnaja som mal veľmi dobrý pocit a pokiaľ to bude možné, rád sa zúčastním aj o rok. Dúfam, že tam už nebudem jediným Slovákom ;)