Všetci ju úzkostlivo a nedočkavo očakávali a ona konečne prišla... trošku macatejšia a s mnohými chybami krásy. Ale my jej to pre tento krát odpustíme a počkáme si na budúci rok, kedy nás vetkých určite ohúri. A o kom je vlastne reč? O slečinke, ktorá tohto roku chodila medzi trnavskými eternitovými platňami a nenápadne zbierala štatistické dáta do svojej drobučkej, niekoľkými voltami poháňanej kalkulačky. Kalkulačka to takmer nezvládla a vybuchla, ale technici odviedli kvalitnú prácu a dnes mi hodili na stôl definitívny prepis, ktorý z prístroja vytiahli.
Pri mnohých dráhach museli pôsobiť pozitívne geopatogénne sily, pretože drvivé množstvo dráh zanamenalo zlepšenie priemeru v porovnaní s rokom 2009. Jediná dráha si priemer zhoršila (pyramídy), inak všetko išlo správnym smerom (teda s výnimkou novoinštalovaných dráh, kde logicky nie je s čím porovnávať). Objektívne treba priznať, že tomu nepomohli len neviditeľné sily, ale aj slabé výkony minulého roku. Do normálnejšieho teritória sa tak najvýraznejšie priblížili ľadvina (
-17.2%), labyrint (
-14.7%), segmenty (
-14.0%) a šikmé okno (
-13.8%). Stále však záznam ukazuje až dve dráhy s priemerom nad úrovňou 2.0 - trubku s cifrou
2.082 a šikmé okno s nelichotivým priemerom
2.273. Ideálna príležitosť stanoviť si motivačný cieľ pre novú sezónu - stlačiť obe dráhy pod magickú métu. Čo poviete? Ja si to poznamenám do osobného diára a vrátim sa k tomu, keď bude príležitosť. Rovno si poznamenám aj cifru
29. To bol totiž počet milovaných sedempaličkových zápisov. Bŕŕŕ...
Obtiažnosť trnavského tankodrómu dokladuje aj ďalší tradične sledovaný údaj - esová úspešnosť resp. výskyť väčších chýb. Cez 70% sa pri esách dostal iba
Laco Derzsi (70.83%), ale väčším chýbam sa v štartovom poli nevyhol nikto. Najlepšie percento svieti pri
Kubovi Kalníkovi a síce
5.56%, čo predstavuje v protokole osem neželaných kúskov a na iných eternitových turnajoch by šlo o vskutku priemerný údaj, ale Trnava je Trnava. Radšej sa pozrime na tabuľu slávy, ktorá bude pomyselne zapichnutá pri areáli Národné minigolfového centra po dobu niekoľkých mesiacov s nasledovnými údajmi:
Loping - Laco Derzsi 1.250
Plato - Oliver Kažimír 1.000
Rovné okno - Oliver Kažimír 1.000
Priečky - René Šimanský 1.375
Ľadvina - Ján Tolarovič 1.000
Slimák - Juraj Palovič 1.000
Šikmé okno - Miro Čibik 1.125
Segmenty - Ľubomír Parák 1.000
Prúdy - Veronika Videnová 1.000
Trubka - Ivan Buš, Dano Kravianský, Ľubo Zontág 1.250
Blesk - Fero Drgoň 1.250
Pri mnohých dráhach museli pôsobiť pozitívne geopatogénne sily, pretože drvivé množstvo dráh zanamenalo zlepšenie priemeru v porovnaní s rokom 2009. Jediná dráha si priemer zhoršila (pyramídy), inak všetko išlo správnym smerom (teda s výnimkou novoinštalovaných dráh, kde logicky nie je s čím porovnávať). Objektívne treba priznať, že tomu nepomohli len neviditeľné sily, ale aj slabé výkony minulého roku. Do normálnejšieho teritória sa tak najvýraznejšie priblížili ľadvina (-17.2%), labyrint (-14.7%), segmenty (-14.0%) a šikmé okno (-13.8%). Stále však záznam ukazuje až dve dráhy s priemerom nad úrovňou 2.0 - trubku s cifrou 2.082 a šikmé okno s nelichotivým priemerom 2.273. Ideálna príležitosť stanoviť si motivačný cieľ pre novú sezónu - stlačiť obe dráhy pod magickú métu. Čo poviete? Ja si to poznamenám do osobného diára a vrátim sa k tomu, keď bude príležitosť. Rovno si poznamenám aj cifru 29. To bol totiž počet milovaných sedempaličkových zápisov. Bŕŕŕ... 
Obtiažnosť trnavského tankodrómu dokladuje aj ďalší tradične sledovaný údaj - esová úspešnosť resp. výskyť väčších chýb. Cez 70% sa pri esách dostal iba Laco Derzsi (70.83%), ale väčším chýbam sa v štartovom poli nevyhol nikto. Najlepšie percento svieti pri Kubovi Kalníkovi a síce 5.56%, čo predstavuje v protokole osem neželaných kúskov a na iných eternitových turnajoch by šlo o vskutku priemerný údaj, ale Trnava je Trnava. Radšej sa pozrime na tabuľu slávy, ktorá bude pomyselne zapichnutá pri areáli Národné minigolfového centra po dobu niekoľkých mesiacov s nasledovnými údajmi:
