Milí nadšenci dráhového golfu, hneď z úvodu mám pre Vás dobrú správu. Tento týždeň sa zišla redakčná rada bratislavského minigolfového blogu a jednohlasne rozhodla, že štatistické menu tvorené ligovými prísadami bude súčasťou jedálneho lístku aj tento rok. Rozhodnutie podporili aj zaujímavé štatistické dáta získané hneď z prvého turnaja v Častej. Pevne verím, že sa tak bude diať počas celého roku ... a predovšetkým na pozitívnej strane. Napríklad taká analýza hráčov s najviac -nástkovými výkonmi počas roku (18,19) by určite bola atraktívnou kategóriou.
Možno ste si všimli (ak nie, napravte to), že do oficiálnej výsledkovej listiny pribudla nová stránka, ktorá analyzuje početnosti výskytu jednotlivých kolových výkonov počas súťažného dňa. A hneď jej premiéra otvára ústa dokorán a vyráža pot na čelo. Počas oboch dní sa množstvo čiernych výsledkov (30 a viac) udržalo v nebezpečnej blízkosti 50% (47.7% a 43.1%), pričom ukľudňujúca zelená bola na tabuli pravdy výrazne v menšine (po oba hracie dni pod úrovňou 10%). Nedalo mi to a pozrel som sa celej veci na koreň. Skúmal som protokoly hráčov celý týždeň, aplikoval som x modelov, aby som prišiel na podstatu problému. Nič. Tak som sa zahľadel na fotky a video materiál, ktorý som si z Častej priniesol. Najprv som nezbadal nič podozrivé, ale pozornejší pohľad mi pomohol odhaliť, kde je pes zakopaný. Jedna fotka sa odlišovala od ostatných. Na dráhach zjavne "nepracovali" iba hráči registrovaní v SZDG, ale aj niekto iný...
Čo sa to vlastne na tých dráhach dialo (okrem nekalých praktík malého záškodníka)? Krútilo hlavami a nadávalo...Najviac samozrejme na dráhe so štýlovým označením - 13. Dvadsaťdeväť sedmičkových pokušení, celkový priemer na úrovni 2.727 a zaslúžený primát dráha smrti. Zároveň jeden z vydarených kandidátov na najmenej obľúbenú dráhu celého ligového seriálu. Na druhej strane určite výzva. Hlavne v ultimátnej kombinácii s dráhou predošlou, ktorú tvorilo šikmé okno. To samo o sebe patrí k dráham smrti na viacerých slovenských ihriskách a nebyť práve spomínanej priamej dráhy do kopca, aj v Častej by si tento titul uchmatlo (priemer 2.454). To však môže byť jedno Mirovi Čibikovi, ktorý touto mŕtvou zónou (ako som si interne nazval kombináciu dráh 12 a 13) prešiel bez výraznejšej ujmy. Niektorí padli, on však prežil so vztýčenou hlavou a spoločným priemerom 1.500 (dúfam, že to nevyznelo pateticky). Určite základ neskoršieho úspechu. Dodám, že do budúcich ročníkov bude treba určite popracovať predovšetkým na tradičných dráhach - streďák a loping. Obe zaznamenali priemer nad hladinou 2.0, pričom druhá menovaná dopriala hráčom iba chabých 27 es (cca jedno eso z jedenástich pokusov!)Určite sa oplatí okomentovať pár poznatkov z tímových štatistík. Turnaj zvládla najúspešnejšie GK Bratislava. Prečo? Pretože najlepšie zahrala štatisticky/technicky najnáročnejšie dráhy, predovšetkým fantastický výkon (1.792) na priamej do kopca míle vzdialený od konkurencie vzbudzuje zaslúžený obdiv. Nezanedbateľnú kvalitu vykazovalo aj pôsobenie prievidzských ostro strelcov na priečkach (1.614), či veľmi dobrý štart do jednotlivých kôl zo strany GK Bankov Košice. Tí bohužiaľ zlyhávali na technicky náročnejších dráhach - blesk a streďák ich vzďaľoval od konkurencie najviac, dvojkombo šikmé okno/šikmá priama tiež navyvolávalo nadšenie. Ale tam paličky do zápisu zbieral aj druhý najlepší tím víkednu - 1. MTGC Prievidza. Jedinou tímovou esovkou sa stalo rovné V-éčko vďaka MTGK Brezno.
Začiatok odseku venovanému individuálnym kalibrom si nesmierne vychutnám. Dráha č.1, štart okruhu. Miesto, kde miera nervozity atakuje horné úrovne, ručný tras nechce stále prejsť do pokoja a ohniská fotoaparátov a očných spojiviek sa vpíjajú do hráčov vstupujúcich do ringu. V Častej bola "jednotkou" priama dráha a na jednotke jednotkou s priemerom 1.000 persóna s kódovým označením MH81 čiže Marián Havlík. Yes! Dobre, dosť o mne. Darujme trochu publicity aj iným. Napríklad uhlom nepokrivenému Oliverovi Kažimírovi (1.000) alebo rovným oknom povzbudeným Tiborom Mészárosom (1.125). Pozornosť zaslúži aj Ivan Švejda, vyesované segmenty sú vždy hodnotný počin (Michal Sodoma ich vyesoval tiež, ale odohral iba štyri okruhy). Ešte výraznejším záznamom v notesoch zámorských skautov však je Čibikovská triáda - blesk (1.250), priečky (1.250), šikmé okno (1.625). Aby som sa trochu vrátil, tri dráhy pred šikmým oknom predstavovali relatívne oddychovú pasáž, kde človek mohol čiastočne nabrať sebaistotu pred zvyšnou časťou okruhu. To sa najlepšie darilo Lacovi Ištvánovi - bezchybný výkon, žiadna zbytočná strata, tri esovky po sebe.Kto ovládol dráhu smrti? Pán gróf (s malým g)... Andrássy, 1.250 znie sakramentsky príjemne na takej dráhe. V scenári máme ešte dvoch individualistov. Prekvapivo jediným, kto pokoril streďák ôsmymi razantnými pohybmi bol Miro Čibik. Okruh zakončoval mohutným výkrikom hodným indiánskeho náčelníka prievidzský "el matadore" Tibor Mészáros (ľadvina - esovka), jediný s početnosťou esových zápisov nad úrovňou 70%.
Častá reprezentačné normy nesplnila (česť výnimkám). Sme za polovicou mája, teraz sa už, dámy a páni, nie je na čo vyhovárať, nasledujúci turnaj jednoducho musí priniesť obrat. Inak sa tej nemeckej lige nevyrovnáme ani za 220 rokov ;)
