Nie, nemám žiadny lingvistický problém s vyslovením miesta, kde sa uplynulý víkend zišlo 27 organizmov, ktoré odložili športovú hybernáciu a nechali si do žíl napumpovať zopár miligramov pravého a nefalšovaného minigolfového adrenalínu (pozor, substancia veľmi návyková!). Totiž, výsledková tabuľa jasne naznačila, kto v konečnom účtovaní hral prím. Dešifrácia kódu by vyzerala následovne: Maroš-Marián-Marcel. Stále nič? Nevadí. Zvyšok reportu je to od toho, aby dal adekvátnu odpoveď a uviedol veci na poriadok.
Magurské víkendy sa už stali neoddeliteľnou súčasťou pre minigolfových fajnšmekrov, ktorí si na jediné kryté ihrisko na Slovensku chodia pravidelne jednak udržiavať formu/úder, či jednoducho sa zabaviť (niektorí aj na úkor druhých) a zasúťažiť si s ostatnými tak trochu iným než obvyklým spôsobom. Metelica, ani snežné výlevy neskorej jesene turnaj tento krát nesprevádzali, ale zato prišiel víchor zvaný Trnka, ktorý v prvý hrací deň (7 kôl) s patričnou razanciou poohýbal všetky možné dráhové spoje a výsledkom bolo ohromujúcich 84.42% es a priemer 13.43. Klobúk dole.
Druhý deň však víchor neprerástol v uragán, ale za záhadných okolností zmizol a v následnej hmle, ktorá sa rozľahla novembrovou Prievidzou, najlepšie orientačné schopnosti (=minigolfový um ;) ukázal malý veľký muž - Maroš "Mako" Jágerský. Ten turnaj vyhral s minimálnym náskokom jedného úderu (14.67) pred Mišom Ištvánom (14.78) a prekvapením víkendu, Ivanom Švejdom (14.78), ktorý o druhú priečku nakoniec prišiel až v rozboji. O vyrovnanosti špičky svedčí aj rozdiel medzi prvým a šiestym v poradí - zanedbateľné 2 údery.
Všeobecne však treba konštatovať, že úroveň a kredibilita "Magura open" išla jednoznačne hore. Osemkrát bola pokorená méta 12-ich úderov na kolo (k vytúženej 11-ke chýbal skutočne iba krok), priemery sa výraznejšie vylepšili (TOP10 hrala 15.09, pričom minulú zimu sme sa dostali na 15.86 resp. 16.19!) a pole čiastočne vyrovnalo, čo bolo badateľné hlavne v párovej súťaži. Z trinástich dvojíc do play-off z prvej pozície smerovalo duo obhajcov Derzsi/Šimanský nasledované šošonskou úderkou Švejda/Andrássy, avšak k podivu púť oboch skončila hneď v štvrťfinálovom rozstrele (obzvlášť strata vedenia 4/0 dvojky Derzsi/Šimanský v súboji s juniormi Grófom/Zontágom je len ťažko uveriteľná). KO súboje patrili k mimoriadne dramatickým a dovolím si tvrdiť, že náboj a atmosféra, ktorý v sebe skrývali boli cenným testom schopností (hlavne psychických) jednotlivých hráčov. Hranie pod tlakom je na medzinárodnom fóre fakt.
Klinickú smrť v štvrťfinále prežil tretí pár základnej časti Korinek/Havlík, ktorý nazrel do priepasti lemovanej portrétmi Vlada Pravotiaka a Laca Ištvána. Dve dráhy pred koncom súboja ešte prehrávali 1/3, avšak zázračne vyrovnali a následne v rýchlej smrti pečatili postup a o niekoľko momentov neskôr aj celkový triumf po semifinálovom a predovšetkým finálovom súboji nad párom Csontos/Ištván M. (3/2). Poviem vám, moment rozhodnutia o postupe po údere na rozhodujúcej dráhe bol po emočnej stránke fantastický zážitok. Aj o tom je magurské (a akékoľvek iné) play off. Nikto si nemôže byť istý ničím. Rozhodujú detaily a sila momentu. Nepochybujem, že na začiatku budúceho roku o podobné momenty núdza určite nebude...
