Podaktorí možno už zabudli, ale nedávno skončili (netradične) dve ankety, ktoré by sa patrilo zopár slovami zhrnúť a vyhodnotiť. Hlavná otázka bola orientovaná na dráhu karabach a posudzovanie úderov na nej v nadväznosti na technický stav - konkrétne neexistenciu schodíka. Ako už bolo spomínané, nikde nie je definované (aspoň som to v žiadnych regulatívoch a pravidlách neobjavil), že schodík existovať musí. Platí však fakt, že dráha musí byť konštruovaná tak, aby minimalizovala prvok náhody. Keďže u nás existuje viacero karabachov bez schodíka, existencia neželaného a do istej miery neovplyvniteľného efektu môže v slovenskej lige nastať. Sporné situácie takisto. Preto zopakujem, že schodík v rozpätí 0,5cm - 1,5cm by bol komfortným riešením a zamedzil by zbytočným diskusiám. Ak by však takáto náprava nebola na turnajoch zabezpečená, je nutné pristúpiť k uniformnému a pokiaľ možno striktnému posudzovaniu situácii na "plochých" karabachoch.
Anketa (zapojilo sa 30 hlasujúcich) vyšla v prospech uplatnenia technického esa (43%). Riešenie jednoduché, avšak nie garantujúce 100% objektivitu. Dva diametrálne odlišné údery (zlý/dobrý) môžu znamenať vybehnutie loptičky a aktiváciu technického esa. Opačný postoj, to jest uznanie chyby a pokračovanie v ďalšom údere, presadzuje 8 ľudí (26%). Alternatívny prístup v podobe nového úderu našiel podporu u štyroch osôb (13%). Za predpokladu, že vybehnutie/preklopenie loptičky nastane pár krát za turnaj, môže ísť o pohodlné riešenie, avšak častá aplikácia nového úderu na karabachu by čiastočne zvyšovala početnosť úderov (hrací čas). Autoritatívny prístup v podobe individuálneho posúdenia rozhodcom je určite dobrou možnosťou, ale iba v prípade existencie nehrajúceho rozhodcu, ktorý ma dostatočný prehľad o dianí na dráhach. Hrajúci rozhodca (náš prípad) nemôže objektívne posúdiť situáciu, pokiaľ úder nevidel a diskusia s hráčmi môže byť pomerne komplikovaná.
Konečný verdikt je preto obtiažny - každé riešenie má svoju vnútornú logiku, ale aj slabé miesto, takže vhodný by zrejme bol široký konsenzus resp. finálne hlasovanie predsedníctva.
Okrem hlavnej otázky tu dva týždne trónila aj špeciálna anketa zaradená pri príležitosti tematického článku venovaného minigolfovej osemnástke (viď článok). Tá sa stále ešte nenašla a prekvapených určite nebude 58% hlasujúcich, ktorí neveria, že sa do konca sezóny 2008/09 nájde. Optimistom (42%) dáva šance ešte turnaj v Bratislave. Dôvodom absencie osemnástok môže byť buď technická náročnosť slovenských eternitových ihrísk, alebo (menej príjemný dôvod) nedostatočná kvalita hráčov. Osobne sa prikláňam k prvej možnosti, pretože si nemyslím, že by sme nedisponovali hráčmi schopnými 18x v priebehu kola tasiť tromfové eso, len holt špička je užšia a pravdepodobnosť zahratia absolutória o to nižšia.
Do budúcnosti mám v talóne pripravených zopár nových otázok (určite sa nechám inšpirovať aj portálom minigolfnews.com, keďže tamojšie ankety sa mi celkom pozdávajú) a hneď tú najbližšiu zvolím takticky. V Brezne sa intenzívne, možno dokonca povedať intenzívnejšie ako na iných turnajoch (aspoň čo ja pamätám), prejavovala radosť po skórovaní esa formou hlasitých výkrikov. Na jednej strane je na dráhach cítiť, že sa niečo deje a prostredie získava atmosféru vrcholového podujatia, na druhej strane môže existovať skupina ľudí, ktorým to pri hre prekáža. Môj názor si schovám do vyhodnotenia (samozrejme, že zahlasujem), vám ponúkam priestor na pravej lište. Hlasujte...
Nová otázka: Aký máte postoj k hlasným prejavom radosti na turnajoch?
