Podobne ako minulý rok, ani tento si nechcem nechať újsť reč čísel a predpokladám, že v rámci minigolfového pelotónu nebudem sám. V trnavskom kotli sa varil poriadny guláš, ale exkluzívneho korenia bolo málo a výsledná chuť ostala priemerná a bez výraznejšej chute. Päť výkonov v kole s označením 22 a menej je žalostne málo.
Je pravdou, že Národné minigolfové centrum, ako som spomenul už v predchádzajúcom článku, nepatrí k ľahkým eternitom (TOP5 hrala priemer 25.2) a hlavne úvodná polovica okruhu vyžaduje maximálne sústredenie, ale takmer porovnateľná suma výsledkov pod a nad hranicou 30 úderov je výstrahou a dostatočnou výzvou pre zvýšené naordinovanie tréningových jednotiek a dostatočnú mentálnu prípravu (sústredenie, motivácia, práca s psychikou...). Ja viem, ľahko sa to píše. Človek príde na labyrint, dva krát chytí hranu, rozklepe sa a zvyšok kola môže vyzerať všelijako. Umením je práve v tom momente udržať chladnú hlavu a pevné ruky. Ale prejdime radšej na štatistiku, lebo sa zamotám do psychológie a to nie je v tomto momente mojim cieľom (o tom snáď niekedy nabudúce).
Hneď na začiatku treba vyzdvihnúť pozitívne štatistické úkazy. Jedným z nich bol Laco Ištván – absolútny víťaz turnaja. Jeho štatistický záznam je ucti hodný, posúďte sami. Najväčší podiel es (71.53%), najmenšia chybovosť spoločne s René Šimanským (3.47%), no a všetky dráhy pod úrovňou všeobecného priemeru (jediným drobným škrabancom ostali iba výkony na šikmom okne). Najviac esoviek, bolo ich 5, si pre zmenu odniesol ďalší okupant stupňa víťazov – Ján „Bianco“ Tolarovič.
Ale nebolo to iba o týchto menách. Loping ešte síce porazil práve menovaný Bianco (1.125), ale už labyrint nebol sebemenšou prekážkou pre Olivera Kažimíra (esovka). Plato náramne sedelo Ferovi Drgoňovi (1.125) a na priečkach si môže školiaci šiator otvoriť Mako Jágerský (1.250). „Šimova“ ľadvina podľa výsledkov vykazuje výkon 1.000. Dobré? Výborné! Aj na ďalšej dráhe (uhol) sú esovkári – Bianco a Mišo Csontos. „Csonty“ mal geometriu v Trnave obzvlášť premakanú, pretože ak mu nerobil problém uhol, tak na priamej si rovno zgustol (1.000). Ak by som si mal na niekoho vsadiť, pokiaľ ide o výkony na jednotlivých typoch dráh, tak je to Marcel Korinek. Šikmé okná akéhokoľvek druhu patria k jeho špecialitám a Trnava nebola výnimkou (spoločne s Biancom priemer 1.500). A keďže práve šikmému oknu opäť raz patrí titul dráha smrti, obaja zasluhujú rešpekt. Priemery tento krát priniesli aj prekvapenie a to na segmentoch, kde si prvenstvo odnáša Mišo Drgoň (1.125). Prúdy najlepšie rozanalyzovali. Juraj Palovič a Oliver Kažimír (1.000), no a na poslednej dráhe, blesku, najefektnejšie zakončoval Kubo Kalník (1.250). Pochvalu si tu zaslúži aj Viki Vašková (pekných 1.375).
Štatistike tímov a jej výpovednej hodnote podlamuje nohy zápis GK Trnava. Zložením mladý tím bohužiaľ v momentálnej dobe nepredstavuje reálnu konkurenciu pre ostatné oddiely a tak drvivá väčšina dráh z negatívneho spektra patrí práve im (možno ich týmto konštatovaním jemne nakopnem a namotivujem;). Iné je to však u adarského a bratislavského komanda, ktoré predviedli najúčinnejší bojový arzenál. Obom klubom patrí zhodne 6 dráh. Najmarkantnejšie sfúkla konkurenciu ADARA na plate (1.476), kde ich priemer dosiahol odstup od druhého najlepšieho až 0.4 úderu. Bratislava naopak jasne panovala na šikmom okne (2.000, odstup 0.34 úderu) a priečkach (1.714, odstup 0.21 úderu), no a keďže s bleskom mala takisto najmenej práce, možno konštatovať, že sa v Trnave stala špecialistom na najnáročnejšie dráhy!
PS: Vyskytlo sa hrozivých 37 „sedmičiek“. Suverénne najviac na šikmom okne (12), ale 3 na koši a dokonca „sedmička“ na vulkáne (!!!) vyvolávajú kostrbatý úsmev na tvári. Takto teda nie dámy a páni...