Dubnica či Kubnica?

Tak podobná otázka by sa celkom príznačne hodila použiť tesne po prezretí si výsledkovej listiny z Majstrovstiev Slovenska, ktoré sa uskutočnili pred pár dňami v Dubnici. Ja som opäť trošku zaspal dobu a mnohí ma už predbehli v odreportovaní výsledkov (mne to samozrejme vôbec nevadí ;), takže ja sa k majstrovstvám vrátim svojským štýlom. Veď ma poznáte (ak nie, pomôžem Vám fotkou)...

Dubnické trojdňové dobrodružstvo malo špecifický charakter. A to hneď z viacerých dôvodov. O umiestnení resp. presunutí turnaja sa rozhodlo prakticky niekoľko dní pred termínom Majstrovstiev, hralo sa v rámci zmeneného ligového modelu (finále ligy tímov iba v rámci prvého dňa), jeden deň bol čisto o súbojoch jednotlivcov, došlo k prerušeniu hracieho dňa (hovoríme o cca. troch hodinách) pre mimoriadne silné horúčavy a chýbali protokoly... Všetko body, ktoré stojí za to okomentovať. Až na ten posledný, to som iba tak hodil do pléna. Stalo sa a viac krát by sa nemalo alebo inak povedané "chybička sa vlúdila"...

Majstrovstvá Slovenska v dráhovom golfe by mali patriť k vrcholom sezóny. Z podstaty názvu podujatia vyplýva, že ide o mimoriadny turnaj, ktorému by mala zodpovedať tak organizácia, ako aj kvalita výkonov. Keďže na poslednú chvíľu a zo známych dôvodov došlo k zmene miesta turnaja, bolo mi oznámené jedným z mojich hlavných sponzorov z radov finančných žralokov, aby som sa tohto roku vyhol akejkoľvek konfrontácii so švédskymi, nemeckými, či českými turnajmi. A vzhľadom k tomu, že reč peňazí je mi svätá, slovo dodržím. Ale jednu vetičku si dovoliť môžem. Turnaj prebehol so cťou, úsmevy zapisovateľky minigolfistov bavili a výsledková tabuľa sa mi náhodou veľmi páčila ;)

Čo sa týka prestávky kvôli slnku, všetko je vec diskusie. Klimatické zmeny sa jednoducho dejú a fungovať v 35-ich stupňoch na ostrom slnku je podľa môjho názoru pre organizmus dosť agresívna skúsenosť. Jasne, nechcem zachádzať do extrému a robiť z minigolfistov primabaleríny. V zahraničných krajinách zrejme k podobným riešeniam nepristupujú, ale tam na turnajoch funguje rádovo oveľa viac hráčov a prestávky medzi kolami dosahujú podstatne vyšších časových periód. Nie 20-30 minút, ako na Slovensku. Z tohto pohľadu rozhodnutie predsedníctva turnaja rešpektujem, aj keď z odstupom času môžem povedať, že dve hodiny by plne postačovali.
Pokiaľ ide o model MSR, všetko treba určitým spôsobom zosúladiť s bodovaním Slovenského pohára (SP). Preto som predostrel verziu finálového ligového dňa (sobota) s bodovaním do SP 45-imi bodmi a dňa zameraného čisto na súboje jednotlivcov. Niekto môže povedať, že eliminovaním tímovej súťaže počas druhého dňa sa vytráca náboj turnaja. No ale, keď sa pozriem na Slovenskú termínovú listinu, tak nevidím žiadny turnaj zameraný čisto na individuálne výkony. MSR poskytujú ideálnu príležitosť práve pre taký model, aby sa medzi sebou "bili" všetci minigolfisti bez rozdielu farby pleti a klubového trička. Netvrdím, že sa bránim rozumným nápadom, ale opakujem: všetko treba zladiť s bodovaním do SP. Ideálne by však bolo nemeniť štýl turnajov každý rok. Pokiaľ ide o MSR, maximálne iba prispôsobovať s rešpektovaním základných pilierov schémy.

Prejdime ale k samotnému dianiu na dráhach, pretože to si zaslúži priestor predovšetkým. V tímovej súťaži to vrelo. MTGK Brezno prišlo s jednoznačnou misiou obhájiť prvenstvo z posledného ligového turnaja roku 2009 a dúfať v zakopnutie prievidzských zadákov. Táto kombinácia bola totiž kľúčom k striebornému pódiovému stupňu v celkovej bilancii týmov. A stalo sa... Ukázalo sa, že 1. MTGC Prievidza bez Tibora Mészárosa a Maka Jágerského nemá taký drive, aby motala súperom hlavu. Na najlepšiu trojicu turnaja nestačila a tak musela fotografom pózovať "iba" s bronzovými medailami na prsiach (o motiváciu viac pred ďalšou sezónou postarané...).

ADARA Trnava (504 úderov), GK Bratislava (503 úderov)a MTGK Brezno (501 úderov) sa počas štyroch okruhov na dubnickom "pekáči" smažili až nebezpečne blízko vedľa seba. Rozhodla až cieľová fotka, ktorej podrobné preštudovanie zafungovalo na mimické svalstvo breznianskych hráčov mimoriadne pozitívnym spôsobom. Načo botulotoxín? Stačí poriadny finiš v ligovom závere Slovenskej minigolfovej ligy a strieborná radosť...

Radosť najväčšia však niekoľko dní driemala v hlavách nikoho iného, ako patrónov tejto stránky, dunajských chlapcov z GK Bratislava, ktorí pre klub vybúchali historicky tretí ligový triumf. Posledný ligový úder sezóny bratislavského hráča (zakončený spŕškou minerálnych bubliniek, keďže lepšie neboli v ten moment k dispozícii) vyzeral asi takto:

Aby som ale vyzdvihol aj slovenské minigolfové individuality, ktorých sa v Dubnici zišlo na súčasné pomery relatívne dosť. Trojica, ktorá všetkým ostatným ukázala, ako sa má pristupovať k úderu má vo svojich občianskych preukazoch následovné dáta - René Šimanský (23.56), Peter Bubelíny (23.44) a dominátor majstrovského víkendu a príčina nadpisového zmätku, Jakub Kalník (22.89). Všetci traja spolu s novým kráľom Slovenského pohára - Radom Struhárom (302b) môžu na ostatných hráčov pozerať od novej sezóny z trošku vyššieho stupienka, ale páni, nie že to budete zneužívať...

OFICIÁLNA VÝSLEDKOVÁ LISTINA

Majstri Slovenskej republiky 2010:
muži (19) - Jakub Kalník, GK Bratislava (22.89)
ženy (3) - Veronika Videnová, ADARA Trnava (25.44)
seniori (10) - Michal Putnoky, ADARA Trnava (24.44) - obhájil
juniori (10) - Radovan Struhár, 1. MTGC Prievidza (24.11)
juniorky (1) - Viktória Vašková, 1. MTGC Prievidza (22.89)

Víťazi Slovenského pohára 2009/10:
muži - Peter Bubelíny 292,5b
ženy - Vanda Kupcová 157b - obhájila
seniori - Tibor Mészáros 196b
juniori - Radovan Struhár 302b
juniorky - Adriana Feješová 49b - obhájila

Ďalší ligový ročník je za nami, nový štartuje už čoskoro. Ideálna možnosť začať s čistým štítom, novými cieľmi a motiváciou. Chcem vidieť show, ráznu a príťažlívú. Užívajte si minigolf rovnako ako to vedia niektorí hráči na turnajoch...

PS: Štatistika bude, nestíham...

Comeback bankovského eternitu

Slnečné lúče sú nesmierne ostré, nálada výrazné letná, poďme ju trošku obohatiť o light minigolfové spestrenie s témou "výkony a výsledky z košického Bankova". Toto eternitové ihrisko sa pod vplyvom okolností vrátilo do termínovej listiny po viac ako desaťročí, takže akokoľvek porovnávať čerstvé dáta z ihriska s akýmikoľvek minulými (ktorými mimochodom logicky nedisponujem) nemá väčší zmysel. Konštatovanie, že TOP desiatka hráčov sa po oba hracie dni zmestila pod priemer 24.00 bude musieť postačovať (23.65 a 23.80). Spolu s faktom o bodoch do Slovenského pohára pre 36 hráčov v sobotu a 34 v nedeľu. Zdá sa, že forma sa u hráčov ustálila a štartové pole sa mierne vyrovnalo, čo jasne potvrdzujú aj košické výsledky.

Prvý krát v tomto ligovom ročníku padol mýtus o dvoch prvý miestach pre domáci tým. V sobotu totiž Brezno zaznamenalo dôležité víťazstvo, ktoré môže výrazne prispieť k dramatickému finále o druhé celkové miesto na MSR v Dubnici (obzvlášť pri pohľade na dubnické výsledky z roku 2009).

Klubová súťaž bola celkovo pomerne dramatická a zamotaná (rozdiel medzi prvým a posledným tímom bol po oba dni iba 32 úderov). Dochádzalo k častým výmenám poradia, čo nebývalo počas predchádzajúcich turnajov vždy zvykom. Zápisom víkendu možno označiť nedeľné breznianske 3. kolo s kvantitatívnou hodnotou 113 (22.6), ktoré síce nepomohlo zisku víkendového double (Košice mali o dva údery viac kvality a možno aj šťastia), ale potešilo dušu minigolfového fanúšika ;) Paradoxná situácia vznikla v tábore GK Bratislava. Oslabená zostava síce tesne zaknihovala 2 krát posledné miesto, ale 400 kilometrovú štreku domov si mohla skrášľovať myšlienkami na predčasne získaný titul ligového šampióna, keďže 7 bodový náskok má pred finálovým kolom štatút komfortného a neotrasiteľného náskoku.

V jednotlivcoch sa vyskytol dostatok "pod-stovkových" výkonov a mená, ktoré figurovali na čele boli a sú viac menej staré známe firmy. V sobotu sme si dali rozboj o prvé miesto medzi Igorom Qualichom a Kubom Kalníkom s víťazným koncom pre prvého menovaného (22.75), v nedeľu sme však tlieskali už len osamotenému borcovi na najvyššom stupni a hviezde víkendu - Kubovi Kalníkovi (22.50). Ten si pripísal 60 bodov (maximum), čo v rámci nového modelu ligy predstavuje mimoriadne výživný bodový prísun do Slovenského pohára. Ten ponúka pred "Grand finale" niekoľko otvorených súbojov, medzi inými aj ten o absolútnu korunu kráľa SP. Dlho sa zdalo, že to bude len sólo jazda Rada Struhára, ale výkony Petra Bubelínyho v roku 2010 zabezpečili dôstojnú drámu (stačí kvalitný výkon Peťa a osem úderov náskoku pred Radom a..). Šanca Laca Ištvána je už iba v rovine hypotéz. Ale stále existuje pre všetkých účastníkov motivačný faktor v podobe majstrovského titulu resp. aj možnosť vylepšiť si výkonnostnú triedu v rámci Slovenského pohára, aby sa na vás pozerali súperi v budúcej sezóne s väčším rešpektom (ja viem, kecám). Pre lepšiu orientáciu a počítanie, vám ponúkam pravdepodobnú verziu výkonnostných tried v novom ligovom modeli (u juniorov sa znížené hranice vzťahujú iba na tých, ktorí začnú novú sezónu v rovnakej kategórii) :

• M: 280b (junior 260b)
• 1: 230b (junior 210b)
• 2: 170b (junior 150b)
• 3: 110b (junior 90b)
• 4: 10b (junior 1b)

OFICIÁLNE VÝSLEDKY

V podstate by som mohol pomaličky aj report nejakým zaujímavým spôsobom zakončiť, že? Čo takto štatistickú bodku, aby som si tento týždeň ušetril čas na majstrovské prípravy a nemusel sa tisnúť za počítačom pri písaní ďalšieho článku (dvojtýždňová frekvencia turnajov sa pomerne ťažko zlaďuje s pravidelným prispievaním na blog)? Súhlasíte? To som rád...

Rozdelíme si to na dve časti, najprv zopár pozorovaní a potom tradičná matica priemerov + nejaký ten koment k jednotlivcom. Vždy mi zdvihne minigolfovú náladu o dve esá na dubnickej trubke zistenie, že všetky dráhy sa nachádzajú pod úrovňou priemeru 2.0 (pri TOP30 hráčoch dokonca pod 1.7). Na Bankove sa to podarilo, aj keď pri dvoch dráhach to také suverénne nebolo. Priečky vytrápili množstvo hráčov (1.825), ale najzákernejšou dráhou, ešte k tomu hneď druhou v kole, sa pochopiteľne stala trubka (1.902). Niekto by si myslel, že na nej padlo aj najviac sedmičiek, ale omyl - na labyrinte sa objavili až štyri (z celkových dvanástich) a ich príslušnosť bola košická... Teraz ale pozor, zbystrite vnemové receptory na maximálnu úroveň, pretože nasledujúca informácia bude kardinálna a silne konfrontačná. Ja osobne ju považujem za dostatočne provokačný fakt. Ak ma pamäť neklame, prvý krát v histórii som si dovolil porovnať výkony juniorov s mužmi (dámy a slečny, žiadna diskriminácia, ak vás bude viac, pozriem sa zblízka aj na vás). Ide o jeden turnaj, takže informáciu berte s rezervou (obzvlášť keď dáta silne ovplyvňuje počet účastníkov v jednotlivých kategóriách). Neberiem do úvahy žiadne pomocné kritériá, len čisto výsledky všetkých mužov a juniorov počas oboch dní. A snažiť na nasledujúcom turnaji sa budú musieť viac... chvíľa napätia... muži (a keď hovorím muži, tak myslím všetkých bez rozdielu vyznania a výkonnostnej triedy), pretože zahrali priemer 26.2, kým sedem juniorov 25.3. Škandál!

Rýchlo radšej do sekcie individuálnych priemerov, kde už je nastúpených zopár hráčov čakajúcich na virtuálnu dekoráciu. Prvá rozpolená medaila s emblémom trubky smeruje na krk Ivana Buša a Olivera Kažimíra (1.000), ďalšia, ale už celá, Petrovi Močiarikovi za najmenej ľadvinových kameňov resp. žiadny (1.000). Do tretice medaila, tentoraz mostového charakteru pre juniorský talent Dana Kravianskeho (1.125). Ako tak pozerám, medaile mi došli, Lukášovi Barylíkovi a Mirovi Čibíkovi preto prevliekam cez hlavu šerpu s titulom miss mokré rovné okno (1.000). Šerpu mám ešte jednu, a to pre najkrajší úsmev René Šimanského po blesku (1.000). Čo vytiahnem z krabice ďalšie? Mám tu tri krásne a blištiace sa metály (ako z uniformy sovietskeho armádneho generála). Metál lopingovovi pre Ľuba Nikitu Zontagova (1.125), metál priečkovovi pre Ivana Pätoprstoviča (1.250) i metal vlnovovi pre Šimu Šimanskijeho (1.000). A aby som sa vrátil ešte na pyramídy, dva odznačiky s troma kopčekami pre Lukáša Barylíka a Ľuba Paráka (1.000). Tak a na záver už len zopár tulipánov a ruží, pretože to je to posledné, čo mi ostalo. Uspokojiť sa s tým musí dvojica Kalník-Močiarik za pôsobenie na jedno-priečke a slimáku (zhodne 1.125). Vy ostatní máte možnosť k vecným cenám, nervovým vypätiam, či úpalovým syndrómom prísť už tento víkend, pretože sa hrajú Majstrovstvá!!!

Chybička sa vlúdila...

Nejdem teraz rozoberať nezrovnalosti, ktoré sa sem tam objavia vo výsledkových protokoloch a majú za následok dodatočné udelenie trestného bodu pre toho ktorého hráča, aj keď by som po košickom turnaji mohol. Motivácia tohto "mini článku" má odlišný základ. Človek je tvor omylný a stalo sa, že v snahe poskytnúť dodatočné štatistické spestrenie do výsledkovej listiny (a následne aj článkov na blogu) pochybil aj Maroš Havlík. Malá technická chyba vo vzorci mierne ovplyvnila takzvané histogramy sledujúce početnosť zahraných rôznych súčtov hracích kôl.

Aby som bol konkrétny. Rád si všímam predovšetkým pomer zahraných zelených a modrých výsledkov voči nelichotivým čiernym (menšie ako 24 verzus väčšie ako 29). Pozitívna strana bola a je vo výsledkových listinách ako aj na blogu v poriadku, ale percentá, ktoré som zverejňoval pre opačný pól, čiže výsledky 29 a viac v skutočnosti neobsahovali kolá so súčtom 30. Takže pre poriadok a aby som uviedol veci na pravú mieru vypisujem zoznam tohtoročných turnajov (aj tých českých, ktoré som nedávno použil na porovnanie) so správnymi hodnotami ešte raz (pokúsim sa spätne opraviť tieto dáta aj v článkoch na blogu, v ktorých boli použité). Nejde o samoúčelnú záležitosť, bližší pohľad na vývoj hodnôt krásne ukazuje ako sa turnaj od turnaju čísla krásne vylepšujú. Dobrá správa pred MSR a predovšetkým pred reprezentačnou prestávkou. Ideme do obdobia, kedy by forma mala dosahovať vrchné úrovne.

OPRAVENÉ PODIELY DOBRÝCH/ZLÝCH KÔL:

turnaj	18-24	30-126
Častá deň1	8.1%	52.3%
Častá deň2	9.0%	46.5%
Brezno deň1	14.6%	45.5%
Brezno deň2	17.7%	34.8%
Bratislava deň1	29.5%	22.9%
Bratislava deň2	26.7%	24.4%
Košice deň1	28.7%	21.3%
Košice deň2	31.8%	18.5%
Jedovnice Extra liga	52.3%	8.5%
Blansko 1. liga	41.4%	13.5%
Tanvald 2. liga	28.7%	34.3%

V Bratislave sa preradilo na druhú rýchlosť

Vo svete vrcholí futbalová horúčka a jedna z jej agresívnych odnoží napadla aj mňa. Čo to znamená? Jednoducho, štatistiku z Bratislavy som síce mal už nejakú dobu pripravenú, ale akosi sa mi o nej nechcelo podrobnejšie rozmýšľať a písať. Je čas (Ke nako) to napraviť.

Rád by som ešte raz vyzdvihol zlepšené čísla, ktoré pretlačili na povrch bratislavské dráhy. Dva súťažné dni priniesli konečné menšiu porciu sedem dielnych seriálov o tom, ako zlyhať na dráhe - 10 sedmičiek predstavuje približne jednu na troch hráčov. OK, beriem to, ale chcem viac resp. menej, aby som bol technicky presný. Na šťastie, iba dve patrili hráčom v nasadených formáciách pre ligu tímov (menovať nebudem, spytujte si svedomie sami;). Paradoxne, najväčším strašiakom z tohto pohľadu nebola dráha smrti, tradične okno s priemerom 2.018 (jediná dráha, ktorej sa nepodarilo stlačiť priemer pod úroveň 2.0), ale streďák. V celkovej štatistike síce 15. najhorší priemer, ale zato štyri-krát kúpanie vo vlastnej nemohúcnosti skórovať.

Ak sa však pozriem globálne na všetky dráhy mám radosť. Až na bratislavské špeciálne kliny ostatných 17 eternitových platní ponúklo medziročne zlepšený priemer. A teda musím povedať, že na niektorých išlo o slušné zlepšenie. Slimák -18.05% dole (1.496), trubka - 17.33% dole (1.868), vulkán - 10.92% dole (1.092), priečky - 10.68% dole (1.855). Mohol by som pokračovať, toto je však vzorka tých najvýraznejších zlepšení. Ale aby som zase nebol prehnane optimistický, pošlem tieto čísla pekne na zem, tam kam patria. Jednoduchým porovnaním (samozrejme nie dokonalým, skôr ilustratívnym) cez histogramy súčtov kôl (viď výsledkovú listinu). Najprv však podotknem, že konečne súčet zelených a jedného modrého výsledku prevážil oblasť čiernych dier potulujúcich sa na výsledkovej tabuli (za dva dni 28+% vs. 19+%). Ale k samotnému porovnaniu. Zobral som si na pomoc výsledkové listiny náhodne vybraných tohtoročných júnových turnajov od českých kolegov. Cifry pre všetky tri ligové úrovne boli nasledovné (bez započítania kôl, kedy hráč odstúpil=126 úderové kolo):

• Jedovnice (extraliga) - 52+% vs. 6+%
• Blansko (1.liga) - 41+% vs. 11+%
• Tanvald (2.liga) - 28+% vs. 25+%
  

Ak si niekto myslí, že počas minuloročných bratislavských majstrovstiev, kedy dráhy rozpaľovalo aj "áčko" trnavského klubu ADARA, boli tieto štatistiky lepšie, tak sa mýli. Ak by sme hneď nebrali v úvahu hráčov 4. a 5. desiatky poradia, tak by sa tento úkazovateľ nedostal na úroveň Českej 1. ligy. To je fakt a zároveň informácia pre klubových činovníkov, aby pracovali ešte viac so svojimi hráčmi (narážam predovšetkým na tých, ktorí milujú strhy, nesprávnu techniku, sedmičky a tak podobne...).

Dobre, posuňme sa v scenári ďalej. Nasledujúca scéna má označenie "Bratislavské kvarteto". Pripomeniem, že ide o formáciu štyroch dráh, ktoré som vám nedávno pripomenul. Blesk, priečky, okno a trubka. Volám na plac víťaza hereckého castingu a prosím o zaujatie úvodnej pózy. "Kamera, klapka, akcia!!! (po nejakom čase) Stop! Pán Bubelíny, ja chápem, že mometálne máte veľa fanúšikov, ale nemohli by ste sa trošku krotiť? Povedal som vám zahrať tie dráhy na viac ako štyridsať úderov a vy ich dáte na tridsaťdeväť? Veď to sa bavíme o priemere 1.219! Pauza, končíme! Toto nemá zmysel."
Tak takto nejako vyzeral zúfalý komentár istého režiséra, ktorý sa snažil ukrotiť hráča Slovenskej minigolfovej ligy a neukrotil. Pre herca odo mňa, ako pravidelného obdivovateľa bratislavskej technickej štvorky, jedno veľké - Bravó! Sedem chyb v ôsmych kolách na týchto dráhach je skutočne výkon zapamätaniahodný.

Je logické, že aj v rámci individuálnych štatistík sa meno Petra Bubelínyho zákonite musí po predchádzajúcom odstavci objaviť. Zoberme to teda šupom, nech to máme pekne pokope. Vábivé iskrenie nastalo na priečkach (1.250), no a okno zažilo doslova explóziu citov pri priemere 1.125. Dajme však šancu aj iným dráhovým zaľúbencom. Blesku vyznali lásku hneď traja bezchybní - Fero Drgoň, Kubo Kalník a Jano "Bianco" Tolarovič. Most prilákal takisto troch láskychtivých esovkárov - Kuba Kalníka, Rada Ledníka a Petra Močiarika. Trošku jednoduchšie to bolo s predvádzaním sa sokov na priamej dráhe, do finálneho boja o milostivú sa dostali dvaja statoční - Kubo Kalník (ten toho teda postíhal...) a Mišo Putnoky (1.000). Prekvapením bol menší záujem o dráhu so zvodným Vé na konci (kliny); zrejme si drahá dráha dala podmienku mať za milého Radka. A našli sa dvaja - Rado Struhár a Ledník (1.000). Pri trubke však vznikla romantická kolízia kardinálnych rozmerov. Kto rozsúdi Ivan Buša a Tibora Mészárosa (1.125) neviem. Vlastne, počkajte. Tuším, keďže som sa dozvedel, že Tibor Mészáros mal kúsok opodiaľ družný rozhovor s čínskou ženičkou Lo Ping (1.000). Tak a je to vonku! Zážitok Ľuba Zontága na segmentoch (1.250), ak dovolíte, už radšej komentovať nebudem, pretože my sme slušný blog...

Radšej odporučím všetkým minigolfovým dušiam, ktoré sa chystajú pritiahnuť po dlhom čase na košický Bankov, aby si pribalili dobrú náladu a hlavne formu. Vidíme sa...

Komáre, esá a zase komáre

Takmer tridsiatka hráčov Slovenskej minigolfovej ligy sa počas tretieho júnového víkendu stretla s bratislavskými dráhami a asi dvoma miliónmi komármi, ktoré automaticky zaradili minigolf na Slovensku medzi najsledovanejšie športy. Koľko úderov sa odohralo bez "výraznej podpory" bzučiacich, pichajúcich a neoblomných predstaviteľov hmyzej hávede neviem (aj keď si myslím, že sa reálny údaj blíži k nule), ale jedno je isté - aj napriek veľmi nízkej účasti hráčov (najnižší počet za posledných pár rokov) sa dostavili indivíduá schopné predviesť kvalitné výkony a zrejme ich komáre napumpovali takým sérom, ktoré zabezpečilo mimoriadne hodnotné výsledky.

Pohľad na priemer TOP10 ukazuje po oba hracie dni kvalitu lepšiu ako počas turnajov v predchádzajúcich rokoch (MSR 2009 nevynímaje). Sobotný priemer skĺzol k úrovni 23.88, nedeľný ešte o osem stotín nižšie. V rokoch 2006-2009 sa desiatka najlepších pritom pohybovala v solídnom intervale 24.35 - 24.45. Neostáva nič iné iba vztýčiť palec nahor a dodať: "Len tak ďalej!".

Sobota predstavovala pre niektorých hráčov ešte len rozohrievací deň a špička sa zmestila do veľmi úzkeho rozpätia (viac ako polovicu možných bodov do Slovenského pohára dokonca bralo až 17 najlepšie umiestnených hráčov), čo rezultovalo v netradičný rozboj o absolútne tretie miesto medzi kvartetom hráčov. Ten nakoniec úspešne absolvoval Ľubo Zontág (23.75) a zabezpečil tak čisto bratislavský víťazný stupeň - 2. Jakub Kalník (23.50), víťaz sobotnej časti Marcel Korinek (23.25).

Štipka štastia je potrebná vždy...

Nedeľa už priniesla ukážky výborného minigolfu, čo je aj pri tak malom počte účastníkov obdivuhodné. Dva výsledky sa stihli stlačiť pod hranicu 90 úderov na 4 okruhy. Rado Struhár si spomenul na koniec roku 2009 a strúhol si výborný víťazný priemer 21.50 (86 úderov). Skvelo mu sekundoval mužský skokan ročníka 2009/10 - Peter Bubelíny s 88 údermi (22.0) a konečne po dlhšom čase modrou cifrou na eternite (najlepšie kolo - 19). Tretie miesto ukoristil český legionár, na Slovensku dlhšie absentujúci, Ján Tolarovič (23.00). Dva dni, dva odlišné stupne víťazov. Aj to je efekt súčasného ligového modelu. Jednoducho, každý deň je o čo hrať.

OFICIÁLNA VÝSLEDKOVÁ LISTINA

Kvalita individuálnych výkonov sa samozrejme premietla aj do súťaže družstiev. Tri tímové kolá pod 120, pričom bratislavské sobotné za 112 (22.4) predstavuje chuťovku v podobe najlepšieho súčtu tohto ligového ročníka (minulý rok sme videli aj 110, spomeniete si kde a kým zahrané?). Každopádne, do hlavného boja sa zapojili tri tímy (BA+PD+BR), trnavský tím zlyhal predovšetkým kvôli nevyrovnanosti nasadených hráčov a košický zrejme zostal doma ladiť formu na nasledujúci turnaj. Pochopiteľne, že oba dni brala zlato GK Bratislava (aj keď v nedeľných dostihoch iba s rozdielom jednej koňskej dĺžky) a neporušila tak tradíciu ročníka, kde na domácej pôde skrátka dominuje (vo väčšej či menšej miere) domáci manšaft. Vyrovnaný boj prebiehal aj medzi Breznom a Prievidzou, čo sa mi obzvlášť páči, pretože toto iskrenie dodáva ligovej súťaži potrebný apetít. Škoda len, že v Častej Brezno zbytočne pustilo pomerne dôležitú porciu bodov práve v súvislosti s bojom o celkové ligové striebro. Ostávajú tri ligové kolá, tabuľka súťaže veľa naznačuje, ale v hre je stále 18 bodov. Keď reálne existuje nádej, netreba sa vzdávať.

Tradične sa zvyknem lúčiť bodkou na záver, tento krát však zakončím report mierne netradične. Pohlavkom. Súvisí so situáciou na slovenskom minigolfovom poli. Máme hráčov výborných, talentovaných, stabilných, občas hrajúcich, ale aj nováčikov. Bohužiaľ, ak v lige narazí hráč, ktorý bojuje o víťazstvo a hráč učiaci sa a bojujúci predovšetkým sám so sebou, nie len, že to nevyzerá dobre, ale v konečnom dôsledku môže byť do značnej miery narušená koncentrácia kvalitného hráča (pochopiteľne, že priepastným kvalitatívnym rozdielom môže byť silne demotivovaný aj nováčik). Opäť, pre istotu, podotýkam. Nikoho neobviňujem a myslím to dobre (koniec koncov nejde o žiadne porušenie pravidiel, skôr akýchsi nepísaných). Situácia je jednoducho taká aká je. No radšej by som videl, ak by ako "štvorky" a "päťky" vystupovali lídri oddielov a ťahúni tímových výsledkov... a šlapalo im to spolu asi ako týmto trom hudobníkom za doprovodu prekvapivého bubeníka ;)