Comeback bankovského eternitu

Slnečné lúče sú nesmierne ostré, nálada výrazné letná, poďme ju trošku obohatiť o light minigolfové spestrenie s témou "výkony a výsledky z košického Bankova". Toto eternitové ihrisko sa pod vplyvom okolností vrátilo do termínovej listiny po viac ako desaťročí, takže akokoľvek porovnávať čerstvé dáta z ihriska s akýmikoľvek minulými (ktorými mimochodom logicky nedisponujem) nemá väčší zmysel. Konštatovanie, že TOP desiatka hráčov sa po oba hracie dni zmestila pod priemer 24.00 bude musieť postačovať (23.65 a 23.80). Spolu s faktom o bodoch do Slovenského pohára pre 36 hráčov v sobotu a 34 v nedeľu. Zdá sa, že forma sa u hráčov ustálila a štartové pole sa mierne vyrovnalo, čo jasne potvrdzujú aj košické výsledky.

Prvý krát v tomto ligovom ročníku padol mýtus o dvoch prvý miestach pre domáci tým. V sobotu totiž Brezno zaznamenalo dôležité víťazstvo, ktoré môže výrazne prispieť k dramatickému finále o druhé celkové miesto na MSR v Dubnici (obzvlášť pri pohľade na dubnické výsledky z roku 2009).
Klubová súťaž bola celkovo pomerne dramatická a zamotaná (rozdiel medzi prvým a posledným tímom bol po oba dni iba 32 úderov). Dochádzalo k častým výmenám poradia, čo nebývalo počas predchádzajúcich turnajov vždy zvykom. Zápisom víkendu možno označiť nedeľné breznianske 3. kolo s kvantitatívnou hodnotou 113 (22.6), ktoré síce nepomohlo zisku víkendového double (Košice mali o dva údery viac kvality a možno aj šťastia), ale potešilo dušu minigolfového fanúšika ;) Paradoxná situácia vznikla v tábore GK Bratislava. Oslabená zostava síce tesne zaknihovala 2 krát posledné miesto, ale 400 kilometrovú štreku domov si mohla skrášľovať myšlienkami na predčasne získaný titul ligového šampióna, keďže 7 bodový náskok má pred finálovým kolom štatút komfortného a neotrasiteľného náskoku.

V jednotlivcoch sa vyskytol dostatok "pod-stovkových" výkonov a mená, ktoré figurovali na čele boli a sú viac menej staré známe firmy. V sobotu sme si dali rozboj o prvé miesto medzi Igorom Qualichom a Kubom Kalníkom s víťazným koncom pre prvého menovaného (22.75), v nedeľu sme však tlieskali už len osamotenému borcovi na najvyššom stupni a hviezde víkendu - Kubovi Kalníkovi (22.50). Ten si pripísal 60 bodov (maximum), čo v rámci nového modelu ligy predstavuje mimoriadne výživný bodový prísun do Slovenského pohára. Ten ponúka pred "Grand finale" niekoľko otvorených súbojov, medzi inými aj ten o absolútnu korunu kráľa SP. Dlho sa zdalo, že to bude len sólo jazda Rada Struhára, ale výkony Petra Bubelínyho v roku 2010 zabezpečili dôstojnú drámu (stačí kvalitný výkon Peťa a osem úderov náskoku pred Radom a..). Šanca Laca Ištvána je už iba v rovine hypotéz. Ale stále existuje pre všetkých účastníkov motivačný faktor v podobe majstrovského titulu resp. aj možnosť vylepšiť si výkonnostnú triedu v rámci Slovenského pohára, aby sa na vás pozerali súperi v budúcej sezóne s väčším rešpektom (ja viem, kecám). Pre lepšiu orientáciu a počítanie, vám ponúkam pravdepodobnú verziu výkonnostných tried v novom ligovom modeli (u juniorov sa znížené hranice vzťahujú iba na tých, ktorí začnú novú sezónu v rovnakej kategórii) :
  • M: 280b (junior 260b)
  • 1: 230b (junior 210b)
  • 2: 170b (junior 150b)
  • 3: 110b (junior 90b)
  • 4: 10b (junior 1b)

OFICIÁLNE VÝSLEDKY

V podstate by som mohol pomaličky aj report nejakým zaujímavým spôsobom zakončiť, že? Čo takto štatistickú bodku, aby som si tento týždeň ušetril čas na majstrovské prípravy a nemusel sa tisnúť za počítačom pri písaní ďalšieho článku (dvojtýždňová frekvencia turnajov sa pomerne ťažko zlaďuje s pravidelným prispievaním na blog)? Súhlasíte? To som rád...

Rozdelíme si to na dve časti, najprv zopár pozorovaní a potom tradičná matica priemerov + nejaký ten koment k jednotlivcom. Vždy mi zdvihne minigolfovú náladu o dve esá na dubnickej trubke zistenie, že všetky dráhy sa nachádzajú pod úrovňou priemeru 2.0 (pri TOP30 hráčoch dokonca pod 1.7). Na Bankove sa to podarilo, aj keď pri dvoch dráhach to také suverénne nebolo. Priečky vytrápili množstvo hráčov (1.825), ale najzákernejšou dráhou, ešte k tomu hneď druhou v kole, sa pochopiteľne stala trubka (1.902). Niekto by si myslel, že na nej padlo aj najviac sedmičiek, ale omyl - na labyrinte sa objavili až štyri (z celkových dvanástich) a ich príslušnosť bola košická... Teraz ale pozor, zbystrite vnemové receptory na maximálnu úroveň, pretože nasledujúca informácia bude kardinálna a silne konfrontačná. Ja osobne ju považujem za dostatočne provokačný fakt. Ak ma pamäť neklame, prvý krát v histórii som si dovolil porovnať výkony juniorov s mužmi (dámy a slečny, žiadna diskriminácia, ak vás bude viac, pozriem sa zblízka aj na vás). Ide o jeden turnaj, takže informáciu berte s rezervou (obzvlášť keď dáta silne ovplyvňuje počet účastníkov v jednotlivých kategóriách). Neberiem do úvahy žiadne pomocné kritériá, len čisto výsledky všetkých mužov a juniorov počas oboch dní. A snažiť na nasledujúcom turnaji sa budú musieť viac... chvíľa napätia... muži (a keď hovorím muži, tak myslím všetkých bez rozdielu vyznania a výkonnostnej triedy), pretože zahrali priemer 26.2, kým sedem juniorov 25.3. Škandál!


Rýchlo radšej do sekcie individuálnych priemerov, kde už je nastúpených zopár hráčov čakajúcich na virtuálnu dekoráciu. Prvá rozpolená medaila s emblémom trubky smeruje na krk Ivana Buša a Olivera Kažimíra (1.000), ďalšia, ale už celá, Petrovi Močiarikovi za najmenej ľadvinových kameňov resp. žiadny (1.000). Do tretice medaila, tentoraz mostového charakteru pre juniorský talent Dana Kravianskeho (1.125). Ako tak pozerám, medaile mi došli, Lukášovi Barylíkovi a Mirovi Čibíkovi preto prevliekam cez hlavu šerpu s titulom miss mokré rovné okno (1.000). Šerpu mám ešte jednu, a to pre najkrajší úsmev René Šimanského po blesku (1.000). Čo vytiahnem z krabice ďalšie? Mám tu tri krásne a blištiace sa metály (ako z uniformy sovietskeho armádneho generála). Metál lopingovovi pre Ľuba Nikitu Zontagova (1.125), metál priečkovovi pre Ivana Pätoprstoviča (1.250) i metal vlnovovi pre Šimu Šimanskijeho (1.000). A aby som sa vrátil ešte na pyramídy, dva odznačiky s troma kopčekami pre Lukáša Barylíka a Ľuba Paráka (1.000). Tak a na záver už len zopár tulipánov a ruží, pretože to je to posledné, čo mi ostalo. Uspokojiť sa s tým musí dvojica Kalník-Močiarik za pôsobenie na jedno-priečke a slimáku (zhodne 1.125). Vy ostatní máte možnosť k vecným cenám, nervovým vypätiam, či úpalovým syndrómom prísť už tento víkend, pretože sa hrajú Majstrovstvá!!!

24.-28.8.