Tak čo s tým KO?

Zatiaľ čo na našom blogu aktívne prebieha anketa týkajúca sa zapojenia resp. nezapojenia KO systému do slovenských súťaží (na hlasovanie máte ešte týždeň), v Európe sa objavila iniciatíva, ktorej snahou je návrat pôvodného modelu minigolfových šampionátov t.j. aby sa o medaily nerozhodovalo vo vyraďovacích súbojoch v rámci play-off, ale pekne na základe celkového skóre (počtu úderov) po 10 alebo 12 okruhoch. Na zozname osôb, ktoré už vyjadrili podporu je slušné množstvo známych mien (hlavne švédi sa činili), no zatiaľ žiaden zástupca Slovenska. Ak by ste mali záujem o tichú podporu (keďže objektívne treba uznať, že toto rozhodnutie na nás príliš veľký dosah nemá) máte možnosť sa zapojiť na nasledujúcom linku:

http://www.gardengolfer.com/quiz.php

Ach, tá ľadvina !?

Menšia sestra prievidzskej filcovej kráľovnej ukázala svoju pravú tvár (vzhľadom k veľmi dobrým meteorologickým podmienkam) a dokráčala na normovú métu 32.5 (filc v Prievidzi má v súčasnosti normu 36.5). Priznám sa, že som očakával/tipoval normu pod 32, ale aj napriek kratším profilom dráh oproti tým prievidzským sa ihrisku charakter a technická náročnosť nedá odoprieť.

Väčšina dráh skutočne preverila kvality slovenskej ligovej squadry a núdza nebola ani o perličky, ktoré vyvolajú posmešný úšklebok a tak trochu zhadzujú titul 1. minigolfová liga. Posúďte sami aké paranormálne javy boli k videniu v Ružbachoch - sedmička na okne, päťka na priekope, sedmička na priesmyku, sedmička na schránke, dve päťky na úžine, tri trojky na absolútnej esovke bočné okno. Niektoré mi logicky nejdú do hlavy, ale či to je chyba zápisu (tzv. kompenzácia medzi dráhami) zistím len ťažko.

Prejdime si však samotné ihrisko pekne po poriadku z toho pozitívnejšieho uhla. Začíname oknom, kvalitné nástupy Peťa Bubelínyho a Lenky Tarandovej (1.333), gentleman patrí mladej generácii v podobe Olivera Kažimíra a Miša Mjartana (esovka). Čo ultimátna dvojkombinácia vulkán/ľadvina, na ktorých padlo neskutočných 55 sedmičiek a lámal sa chlieb? Pevné údery na vulkáne predviedla hneď trojica - Erika Chikánová, Juraj Palovič, Rado Struhár (1.167), ľadvinu si pre zmenu úplne sprivatizoval Ivan Buš a urobil si z nej esovku (absolútny základ víťazného úspechu). Porozumenie s dvojoknom našiel Rado Ledník (1.500), najmenšie problémy s falšovaním na bočnom okne mala opäť Erika Chikánová (1.167), uhol si len tak medzi rečou vyesovala Aďa Feješová.

To však nie je všetko, druhá polovica má takisto svojich víťazov. Streďák si bratsky podelili Ivan Buš a Laci Trnka (1.167). Na schránke nič nenechal na náhodu René "Šimo" Šimanský (1.500). Na najzradnejšej dráhe ihriska - trezor - si pochvalu odnášajú Ivan Buš, Laco Ištván a Maroš "Mako" Jágerský (1.833). Najdlhšia dráha, priečky, dala vyniknúť Lukášovi Barylíkovi (1.833) a len tak medzi nami spomeniem, že Feri Drgoň na nej zapísal dve esá, čo je vzhľadom na fakt, že celkovo ich tu padlo iba 13 hodné vypichnutia. Nemenované dráhy dopadli ako dopadli - veď si pozrite v priloženej štatistickej matici dráhových priemerov a nezabudnite, že strašiť by Vás mali hlavne červené polia ;)

PS: Absencia číselného označenia na ružbachských "ligových" dráhach je hodná pokarhania (duchaprítomnosť Fera Drgoňa zapezpečila ich existenciu aspoň počas nedele).

Štatistika tímov v Ružbachoch

Ružbachy priniesli tento rok jeden zaujímavý trend. Sklenky boli na dráhach v doposiaľ nevídanom nasadení. Aký bol ich vplyv na výslednú štatistiku síce neviem, ale jedno je isté, hru obohatili (aj keď klasika je klasika ;). Pohľad na čísla, ktoré vzišli z hry hráčov nasadených za jednotlivé tímy, je opäť zaujímavý a odhaľuje niekoľko poznatkov. Niektoré povzbudia, iné nie.

Samozrejme, prievidzský manšaft si odniesol najviac dráh (5). S absolútnym prehľadom dominovali hlavne na dráhe gentleman, kde priemer 1.389 možno označiť za mimoriadne kvalitný. Ešte väčší náskok na konkurenciu však získali na vulkáne - opäť výborné číslo 1.694, čo je takmer 0.5 úderu pred Bratislavou a Breznom. Ruže im však nekvitli na dráhe 1 - okno. Bratislave patrí zradná ľadvina (2.417), jemné odskočenie od ostatných zaznamenala na dvojokne (2.083) a kasičke (2.389) a najviac sa priblížila k celooddielovej esovke na bočnej jamke - tesne 1.028. Brezno malo kvalitný štart a stred - okno 1.639 a uhol 1.722 patria im. Záver naopak hojil rany Košičanom - holubník s prehľadom uhrali na 1.194, keď niekoľko dráh späť potrápili ruky a psychiku na ladvine (2.972). Trnavským klubom sa tentokrát príliš nedarilo, takže vyzdvihnúť možno snáď iba dráhy druhej polovice trnavskej adary - slušná schránka, trezor, úžina a priečky, ale výbuch na holubníku. Naďalej však platí rovnica deklarujúca silu 1.MTGC Prievidza a GK Bratislava na filci a ADARy Trnava na eternite. Zmení to Dubnica?

BUŠidó "vybúšil" víťazstvo

Príjemné neskoro-letné počasie, pofukujúci vietor, nádherná príroda a 46 hráčov na filci v Ružbachoch. To boli základné predpoklady 2. ligového kola. K tým ďalším by som hneď v úvode pridal technicky zaujímavé ihrisko, nedostatok lavičiek a prakticky absencia úkrytu pred slnkom priamo v areály (jeden síce bol, ale to je málo), ale nebudem tu kritizovať (zdá sa, že u nových ihrísk je to viac menej očakávaná vec) a radšej pristúpim k zhodnoteniu samotného priebehu turnaja.

Do súťaženia sa zapojilo už štandardných 6 tímov, aj keď GK Trnava postavila iba štyroch hráčov, čo ju prakticky postavilo do role štatistu a ADARA Trnava nastúpila v značne obmenenej podobe. Už po druhom kole sa vykryštalizoval boj o prvú pozíciu a tie ostatné. A treba povedať, že boj to bol mimoriadne napínavý, s výmenami poradia a rozhodujúcim verdiktom až v samom závere (čakalo sa až na poslednú dráhu a posledného hráča). Postarali sa oň tímy z Prievidze a Bratislavy so šťastnejším koncom pre úradujúceho majstra. Rozdiel 2 údery je veľavravný.

Tretie miesto si uchmatlo Brezno pred Košicami, piata skončila trnavská ADARA, ktorá doplatila na ne-gradáciu výkonu a napokon šiesta osekaná GK Trnava. Oplatí sa vyzdvihnúť finiš MTGK Brezno, ktoré v piatom kole zahralo 157, čo predstavuje priemer 31.4 úderu (len pre porovnanie absolútny víťaz v jednotlivcoch hral 32.17), a zabezpečilo si pódiovú priečku.
Po druhom kole sa tak na špici ligovej tabuľky pohodlne usadilo družstvo 1.MTGC Prievidza, za ním to však vrie, o čo sa starajú adaráci, brezňanci a blaváci.

Kategória jednotlivcov je v kontexte tohto blogu určite potešujúca. Nech sa páči. Absolútny víťaz - vysmiaty Ivan Buš po gurmánskom výkone hodného minigolfového šéfkuchára, tretí Kubo Kalník, ktorý tlačil až do samého záveru. Medzi nich sa vtlačil hráč GK Trnava Ján "Bianco" Tolarovič, ktorý nenápadne v závere takmer pečatil triumf. Ešte telegraficky víťazi jednotlivých kategórií:

muži - Ivan Buš (193)
ženy - Erika Chikánová (212)
seniori - Ľuboš Andrássy (209)
juniori - Lukáš Barylík (197)
juniorky - Sára Vestenická (228)

Len ako návnadu na nadchádzajúce analýzy, ktoré sa mi snaď podarí spracovať cez víkend, ponúkam malú štatistickú pralinku. Dráha smrti. Ružbachy jednoznačné riešenie nepriniesli, keďže o tento primát sa takmer podelili dve, ale predsa len o pár úderov zvíťazila očakávaná - Ľadvina (priama dráha s naklonenou rovinou), pri druhej sa dá hovoriť o výsledku mierneho podcenenia - Trezor, priemer okolo 3 údery!

PS: Výsledková listina...

Vyhodnotenie ankety IV

Celé prázdniny existovala možnosť vyjadriť sa k tomu, ktorý minigolfový povrch je ten najzaujímavejší. Samozrejme, každý má svoje čaro, nezastupiteľnú úlohu a jeho absencia by bola na škodu (aj keď absencia open systémov v SR je faktom, no nijako znepokojujúcim). Čas letí ako hrom a tak v prvý školský deň a presne 4 dni pred ďalším ligovým kolom (po reprezentačnej prestávke) môžem vyhlásiť výsledky.

Prakticky bolo možné výsledok predpovedať už v predstihu. Ale pekne po poriadku. Zapojilo sa 44 osôb. Absolútna väčšina sa naklonila na stranu filcu (65%). Je to logické, keďže ide na Slovensku o novinku, areál v Prievidzi, ktorý disponuje práve filcovým ihriskom patrí k najpríťažlivejším, no a pravdepodobne najväčšia hráčska základňa je práve z tohto mesta, čiže istá náklonnosť určite zafungovala. Treba však objektívne uznať, že filcové ihrisko je obrovskou výzvou a kvalitatívne parametre hráča môže len posunúť pozitívnym smerom.

Druhé miesto patrí betónu (22%). Opätovne podotýkam - škoda, že západ SR nedisponuje, povedzme, kombináciou práve betónu s eternitom, existencia "betónu" v Košiciach určite nie je postačujúca (ak viete o inom betónovom ihrisku v dobrom stave, ktoré je u nás, dajte vedieť). Až tretí skončil povrch, ktorý tvorí kostru minigolfovej ligy - eternit (6%). Je to nízke číslo a určite súvisí práve s chuťou vyskúšať niečo iné (spomínaný filc). No a na chvoste je open system resp. adventure golf, ktorý je stále v týchto zemepisných šírkach exotickým artiklom.

Citeľná preferencia filcu v súčasnej dobe podporuje myšlienku, že 1-2 ligové kolá by mali byť venované práve tomuto povrchu každoročne, čo sa aj koniec koncov deje, čiže v tomto ohľade sú veci v poriadku. Bonusom by určite boli ďalšie areály, ale to už sme pri financiách...

Jedna anketa končí, druhá začína. Tentokrát sa pozrieme na zuby KO systémom, ktoré sa pomaly, ale isto udomácnili na medzinárodných turnajoch. Lákajú Vás, alebo Vás nechávajú úplne chladnými? Existujú výhody, ale aj negatíva... nakoniec, veď sa vyjadite sami.

Nová otázka : "Chceli by ste hrať na slovenských turnajoch systémom KO?"