V top 32 zatiaľ nikto

Majstrovstvá sveta juniorov sú rozbehnuté a po dvoch hracích dňoch možno začať pomaly hodnotiť priebeh, prípadne pouvažovať na reálnymi šancami či už tímu alebo jednotlivcov. Slovenský manšaft sa po odohratých šiestych kolách (z ôsmich) nachádza na 9. mieste, pričom momentálne vidím reálne šancu zaútočiť maximálne na 7./8. pozíciu fínov resp. dánov. Strata nie je taká obrovská (10 úderov na Fínsko, 19 úderov na Dánsko).

V jednotlivcoch sa nikto neukázal byť výraznejším lídrom tímu, ktorý by prehováral do vrchných priečok celkového poradia a výraznejšie odskočil tímových spoluhráčom. Najvyššie z našich je mierne prekvapujúco Daniel Kravianský (aj keď jeho výkonostný rast začína byť čoraz viac zaujímavejší) tesne prenasledovaný Oliverom Kažimírom. Bude zaujímavé sledovať, či sa niektorému z našich podarí pretlačiť do finálovej 32. Vývoj vzťahu k tzv. cutu v jednotlivých kolách ukazujú nasledujúce grafy (prvý relatívne, druhý absolútne). Ešte dodávam, že v ketegórii junioriek sa Sára Vestenická nachádza na pozícii 22 (29 hráčok).

Tak čo budeme mať finalistu? A kto by to mohol byť?

MS v Budapešti začína...

Slovenská minigolfová liga má momentálne prestávku a tak sa pozornosť zameriava predovšetkým na juniorských reprezentantov, ktorí už od dnes budú hájiť slovenské farby v maďarskej Budapešti, kde sa konajú Minigolfové majstrovstvá sveta juniorov. Pri príležitosti veľkých podujatí sa v iných športoch zvyknú v médiách objavovať rôzne prognózy, hodnotenia hráčov, či sa skúma takzvaná papierová sila športovcov. A v tomto duchu sa stručne skúsim pozrieť na našich mladých aj ja. Výsledkom je rating (1-4, pričom štyri znamená najsilnejší), ktorý má naznačiť od koho možno očakávať viac a kto je v pozícii hráča, ktorý môže predovšetkým prekvapiť. Podkladom bol model, ktorého vstupmi boli predovšetkým výsledky hráčov v poslednej sezóne, aktuálna forma, medzinárodné skúsenosti, či úspech/neúspech na Youth Nations Cupe uskutočnenom v Budapešti pred niekoľkými týždňami. Hodnoty sú orientačné a viac menej papierové, realita turnaja môže byť iná.

Oliver Kažimír (GK Bankov Košice) - jednoznačne opora tímu s medzinárodnými skúsenosťami, výbornou technikou a domácimi výsledkami, ktoré ho predurčujú do role leadra 4

Michal Mjartan (1.MTGC Prievidza) - veľmi malé výkyvy vo forme, slušné medzinárodné skúsenosti, platný hráč tímu 3

Radovan Struhár (1.MTGC Prievidza) - milé prekvapenie posledných turnajov, stúpajúca tendencia výkonov, bojovník 3

Lukáš Barylík (GK Bankov Košice) - nestabilná forma, vie zahrať dobre, ale aj pokaziť, v Budapešti by sa mohol predviesť 2

Ľuboš Zontág (GK Bratislava) - absolvuje medzinárodnú premiéru, veľký tréningový pracant, progresívne rastúci1.5

Sára Vestenická (1.MTGC Prievidza) - vyvíjajúca sa hráčka, dobrý výkon na ligovom turnaji priamo pred MS 1

Daniel Kravianský (GK Bankov Košice) - mladý hráč, talentovaný, presadzujúci sa stále výraznejšie, môže len prekvapiť 1

Držím palce!

Analýza bratislavských útrap v Žiline

To že sa nám hneď v prvom kole nedarilo už nijako neovplyvníme. Liga len začína a pred nami je ďalších sedem turnajov, na ktorých silu bratislavského manšaftu môžme potvrdiť. Pozrime sa však na to, kto a akým spôsobom (ne) zvládol žilinský areál a aký to malo vplyv na tímové štatistiky.

Všeobecne možno povedať, že spokojný nemôže byť nikto, ale keď už niekoho vypichnúť tak určite Ivana Buša, ktorý z nás najviac esoval a robil relatívne najmenej chýb. V rámci tímu si uchmatol pre seba štyri dráhy, ktoré spokojne môže nabudúce kaučovať - véčko, uhol, priama, prúdy (hlavne tie prúdy ma pobavili;). V konečnom účtovaní to stačilo na 10. miesto absolútne.

GK Bratislava tentokrát stratila na viacerých dráhach, ale najmarkantekšie bol rozdiel badateľný na véčku (na tom istom véčku, aké hral aj Ivan Buš), kde sme sa prehupli nad celkový priemer o 0.278 úderu. O nič lepšie nedopadli ani ladvina (+0.141), uhol (+0.125) a priama (+0.116). Opäť zaujimavá paralela k výkonu Ivana na týchto dráhach. A to nespomínam prúdy, pri ktorých sme ako tím takisto zaostali za konkurenciou, avšak Ivan... štatisticky ho jednoducho zhodnotím ako nekorelujúceho s výkonmi ostatných tímových hráčov na jednotlivých dráhach. Objavili sa však aj dráhy z opačného spektra. Ktoré? Jednoznačne záver ihriska v podobe kombinácie vulkán-blesk a takisto slimák, ktorý sme "stlačili" pod 2.000.

Get your own - Open publication

PS: Ešte podotknem, že pri tejto štatistike porovnávam výkony celého oddielu s výkonmi všetkých zúčastnených hráčoch iných oddielov. Teoreticky sa môže stať, že niekto na turnaj prinesie 5 juniorov a tým pádom môže mať sumárne zhoršený celkový priemer.

Minigolf na Markíze

Áno, priznávam, ten titulok má trochu bulvárny podtón, ale v podstate sa za ním skrýva pravda. Je známe, že mediálna prezentácia minigolfu je na Slovensku (svet pravdepodobne nie je takisto o kus ďalej) na minimálnej resp. žiadnej úrovni (česť výnimkám, ktoré sa snažia o medializáciu tohto športu na regionálnej báze) a tak mi včerajšia reportáž na komerčne najsilnejšej TV Markíza vyčarila úsmev na tvári.

Popri hlavnej téme "poslanci dovolenkujú lacnejšie" zameranej na existenciu účelového zariadenia NR SR v Častej - Papierničke sa v dvoch záberoch mihol aj novo vzniknutý minigolfový areál. Jasné! Nič svetaborné, ale celkom príjemný pocit vidieť dráhy, na ktorých si odbúchame svoje aj v televízii. Prostredie podľa záberov vyzerá fantasticky, tak pevne verím, že už čoskoro sa podarí v tejto oáze zorganizovať aj minigolfový ligový turnaj. A mohla by prísť opäť aj tá Markíza, nie?

link na celú video reportáž (6.príspevok)

Blesk skutočnou optickou ilúziou

Po štatistikách tímov prichádzajú na rad jednotlivci. Norma novoumiestneného žilinského ihriska bola stanovená na 26, čo vypovedá o náročnosti (minimálne do najbližšieho žilinského turnaja), a je zrejmé, že tento fakt sa podpísal aj na menšom počte es, či horších priemeroch, no našli sa aj celkom zaujímavé úkazy. Ale pekne po poriadku.

Dráhou smrti sa tentokrát stala dráha číslo 18 - blesk, čiže "príjemné" spestrenie na záver kola, ktoré určite potešilo hlavne tých, ktorí už pred ním mali dostatočne "nakúpené". Priemer 2.125. Blesk tak iba tesne predbehol slimák (2.097), tretie napokon skončilo inokedy najhoršie okno (1.984). Mimoriadne záludnou sa ukázala byť trojkombinácia segmenty, vlny, prúdy (všetky v okolí priemeru 1.700).

Najviac esových dráh si pripísal Laco Trnka (5), z ktorých určite najviac potešil streďák a možnosť resp. nemožnosť "natrénovať" dohrávky. Do reportu som pridal ďalšie farebné odlíšenie (bledomodrá farba), ktoré nádherne ukazuje, kto odohral danú dráhu s najnižším priemerom (ak teda nebola esová). To ponúka priestor pre viacero zaujimavých pikošiek. Hneď na prvej dráhe sa vysoko kvalitne štartoval do kola Johny Paytina (1.125), Ľubo Andrássy si najviac zo všetkých rozumel s lopingom. Popri Lacovi Trnkovi si streďák vychutnali Mišo Ištván aj René Šimanský. Na priečkach neskutočne hviezdila Elena Kupcová (úžasných 1.125, až sa mi nechce veriť), hneď na nasledujúcej zlomovej dráhe predvádzal kúsky Laco Trnka, kde priemerom 1.125 skončil míle pred konkurenciou (jedine Mišo Mjartan a Rado Struhár sekundovali 1.250). Geometriu žilinského uhla výborne pochopil Laco Ištván (7 es).

A ideme na druhú polovicu. Opäť sa ukázal Johny Paytina, keď bez ujmy pokoril ladvinu (mimoriadne cenný počin), cenu za najslimák si odnáša Mišo Putnoky (1.375). Vlnitú trojkombináciu si rozbrali traja hráči - Peťo Bubelíny (segmenty 1.375), Lenka Tarandová (vlny 1.250) a Mišo Ištván (prúdy 1.125). Štatisticky najťažšia dráha (blesk) najmenej vykrúcala oči Lacovi Derzsimu a Sáre Vestenickej (1.375). Nakoniec jeden taký "bleskový" úder a to dokonca úder turnajového víťaza si môžte pozrieť vo videu. Ešte sa oplatí vypichnúť výbornú relatívnu úspešnosť v skórovaní es u Laca Derzsiho (67.36%) a minimálnu chybovosť na strane Miša Putnokyho (2.08%).

Oficiálne výsledky su k dispozíciu tu.