Majstrovstvá Európy vo Vizele sú už nejaký ten deň minulosťou. Emócie opadli a minigolfoví fajnšmekri pomaličky začínajú upierať svoj zrak na klubový vrchol - Pohár Majstrov. Ale ešte pred tým, kým vypukne horúčka Europacup, vráťme sa ešte na chvíľu do Portugalska a zamerajme sa na fungovanie Slovenského tímu - čisto z matematického hľadiska.
Pre potreby malej analýzy, rozdelím hráčske výkony na dve obdobia:
a, pred-turnajový tréning b, samotný turnaj.
Pred-turnajový tréning vs. turnaj
V rámci tzv. klasifikačných tréningových okruhov (cháp zapisovaných) šestice hráčov dosiahol sumárny eternitový priemer na pomerne náročnom eternitovom ihrisku hodnotu 25.00. Cifra značne priemerná. Cieľ bol zadefinovaný jasne - posunúť ju výraznejšie nižšie, čo sa však v turnaji podarilo, žiaľ, iba mikroskopicky na hodnotu 24.96. Štyria hráči zaznamenali progres, dvaja za tréningovými číslami zaostali.
Na betóne to bol o čosi iný príbeh. A treba hneď povedať, že nie pozitívny. Tréningom vygenerovaná hodnota 28.71 sama o sebe nebola (zohľadňujúc fakt absentujúceho kauča) nijako tragická, ale podobne ako pri analýze eternitových tréningových výsledkov si žiadala aspoň malé kozmetické vylepšenie. Stalo sa však to, že všetkých šesť hráčov sa oproti tréningu viac či menej zhoršilo a v turnaji posunulo tímový priemer ešte vyššie - 29.50!
Oplatí sa dodať, že v prípade, ak by tímová forma fungovala systémom - tréningové výsledky sa počas turnaja ešte vylepšujú - povedzme, že na každom povrchu v priemere o 1 úder, tak by Slovensko pohodlne obsadilo 8. priečku. Áno, je to hypotéza, píše sa ľahšie, ako realizuje, ale ide o predpoklad, ktorý poskytuje celkom jednoznačný kľúč k čiastočnému úspechu. A faktom je, že v silách aktuálnych reprezentantov dosiahnutie podobného scenára určite je.
