Kým deviata priečka z vlaňajších Majstrovstiev sveta v Bad Munderi priniesla skôr pozitívne pocity, tohtoročné rovnaké umiestnenie slovenského tímu na Európskom šampionáte hlavnej kategórie navodilo značne rozporuplné emócie. Z psychologického hľadiska bolo viac menej jasné, že celkový prístup k turnaju bude odlišný, kedže náš tím bol najhlavnejším adeptom na poslednú, deviatu priečku. Mohla za to absencia družstiev porovnateľnej úrovne (Rusko, Maďarsko, Portugalsko, Dánsko atď). Aj napriek tomu bol cieľ jasný - pokúsiť sa poraziť minimálne konkurenciu z Holandska, ale hlavne, zanechať dobrý dojem.
Po prvom hracom dni ešte strata nepredstavovala nezvrátiteľný element, ale priebeh druhého dňa sa dá prirovnať k narazeniu Titanicu na ľadovec. Najprv zo zdravotných dôvodov odstúpil náhradník, Marcel Korinek a o pár okamihov neskôr aj ďalší hráč, Ivan Buš. Logickým vyústením bola akákoľvek strata tímovej motivácie a predčasné vztíčenie bielej zástavy smerom k holanďanom. Ľoď išla ku dnu zahanbujúcim a predovšetkým neočakávaným spôsobom. Treba dodať, že k zlému celkovému dojmu pomohla aj strata formy viacerých reprezentačných opôr.
Mužský tím sa tak pridal k tohtoročnému desivému účinkovaniu seniorského tímu. Potvrdzuje sa tak fakt, že slovenský minigolfový vlak ide zlým smerom a do najbližšej budúcnosti ho na poli tímových súťaží nečaká nič pozitívne. Dovolím si predpovedať, že už budúci rok existuje reálna a pomerne veľká šanca, že na Majstrovstvách sveta v Lahti slovenský tím ani nebude.
Video - tímové súťaže
Fotomateriál
Výsledky - stroke play
Výsledky - play off
