Sviatočné...

Toto obodobie roka je charakteristické nízkymi teplotami, gastronomickými dobrotami a zhonom, ktorý však v konečnom dôsledku strieda dobrý pocit pri vianočnom stole a s odstupom jedného týždňa bujarejšia oslava Nového roku.

Dovoľte mi zaželať celej minigolfovej obci príjemné strávenie sviatkov a správne vykročenie do roku 2011. Keď si budete štrngať, nazabudnite zmieniť aj minigolf...

Štatistický deficit II

Aj napriek tomu, že v poslednej dobe na tunajšiu stránku články pribúdajú viac menej slimačím tempom, žije si mikrosvet bratislavského (a mimobratislavského) minigolfového blogu svojim vlastným životom. Ale po interpelácií dvoch skalných fanúšikov som sa rozhodol, že je čas opäť obetovať chvíľku svojho času a ponoriť sa do hlbín slovenskej minigolfovej ligy. Jedna povinná kapitola ešte ostala nevybavená...

Pevne dúfam, že všetkým hráčom sa dobre darí a ešte stále sú mentálne pripravení vyhodnotiť číselné fakty z Veľkého Krtíša. Áno, to bol ten turnaj, pri ktorom sme boli svedkami prvých zimných mrazíkov. Dnes by som ich najradšej poslal do čerta. Teda, nie tie Krtíšske, ale celoslovenské decembrové. Vyhlasujem verejnú zbierku na tréningové sústredenie v nejakej slnkom a teplom zaliatej krajine pre dvadsiatku najlepších slovenských minigolfistov. Nech nežeriem, tak do spoločného fondu iniciatívne vkladám prvé euro ;)

Ale pozerám, že akosi bočím od témy. Späť k štatistike. Ako bolo spomenuté v poturnajovom reporte, srdce ihriska a jednoznačný kľúč k úspešnému zdolaniu okruhu sa skrýva na dráhach č. 12 a 13. Menovite rovnom a šikmom okne. Nie je prekvapujúce, že obe obsadili horné dve pozície medzi najhoršími priemermi, pričom titul dráha smrti s náskokom viac ako desatiny napokon prekvapujúco získal rovný variant (2.459). Tu dám do pozornosti aj okrajovú štatistiku porovnania všeobecného priemeru s priemerom naj 30-ich hráčov víkendu. Je jednoznačne viditeľné, že slabší/neskúsení hráči strácajú predovšetkým na najtechnickejších dráhach. Napríklad okná si TOP30 posunula na úroveň v okolí 2.150. To však rovnako nepredstavuje žiadny zázrak! Budúci rok sa skúste spýtať hráčov ako Mišo Csontos, Laco Ištván alebo Ivan Roemer. Tí totiž pri oknách darovali svojim fanúšičkám najmenej úderov (sumárny priemer z oboch dráh 1.625). No a aby som ukončil malú okennú múzu, tak pridám ešte jeden highlight. Svoju komparatívnu výhodu ukázala na dráhe smrti trnavská ADARA. Tímový priemer 1.667 už naznačuje dosť, ale keď pridám, že žiadny iný tím sa nepozrel pod 2.100, konštatovanie nadobúda tretí rozmer. Bravo!

Rýchlo však k jednotlivcom. Tentokrát sa na menoslov obzvlášť teším. A hneď pekne na začiatku ťahám z klobúka majstrovské meno. Kubo Kalník ukázal, že Krtíšske priečku sú rovnako hrateľné ako akékoľvek iné – 1.250. Ľadvine zamával Laco Derzsi, trubku zase jemne pobozkal Ivan Roemer – obaja 1.000. Segmentové remeslo nám spoločne predviedli hráči Ivan Pätoprstý a Vlado Pravotiak – 1.125. Magickým skokom prechádzame k oknovej pasáži. Fotku rovného si so svojim podpisom do vitríny môže umiestniť René Šimanský (1.250), no a hneď vedľa zrejme príde šikmá alternatíva s indíciami MČ čiže Miro Čibik (1.250).

Na veľa dráhach dosiahlo mnoho hráčov rovnaký najnižší priemer, preto záverečné meno bude stelesnením kúzla dňa. 90 stupňové slimákové potešenie. Dvojkombinácia zahraná bez jedinej chyby. Novými loptami (dôkaz, že materiál sa dokupovať oplatí), s úsmevom a účelovo pre potreby tejto stránky :) Kým? Fotka nech napovie (a zároveň dá odpoveď na to, kde sa nachádza redaktor, keď nie v tomto priestore...).

PS: Katarskí šejkovia si pomýlili šport a podujatie, do ktorého chcú vliať miliardy. Minigolf sa totižto nepíše v angličtine slovom "football". A FIFA im na to skočila... (ak nechápete nevadí, Váš život to nezmení ;)

Cesta na MS 2011 už začala

Pre tých, ktorí pravidelne navštevujú známy minigolfový portál minigolfnews.com táto novinka nebude ničím neznámym. Majstrovstvá sveta sa po 18 rokoch sťahujú opäť do Mekky minigolfového športu, priamo do Švédska, no a zdá sa, že organizátor nechce nechať nič na náhodu. V tomto období, niekoľko mesiacov pred samotným šampionátom, spustil oficiálnu stránku.

Viaceré sekcie síce ešte nie sú kompletné a neponúkajú vyčerpávajúce informácie, ale už teraz si môžete pozrieť fotografie dokumentujúce vývoj stavby samotného ihriska v Tantogardens. Čo je však dôležitejšie, sekcia venovaná obom ihriskám (eternit+betón) obsahuje cenné dáta ako pristupovať k jednotlivým dráham - systém, popis úderu, vhodnú loptu (aplikovateľné na teploty v okolí 20-ich stupňov). Už teraz s kľudným svedomím môžem napísať, že skladba úvodných eternitových dráh predstavuje podstatne prijateľnejšiu kombináciu ako tomu bolo v Odense 2009.

Ide o začiatok a časom možno očakávať rozrastanie jednotlivých sekcií o množstvo menej či viac podstatných noviniek/informácií. Uvidíme, či budú prospešné aj pre Slovenských zástupcov, ktorých účasť je v rukách zväzových funkcionárov, ale samozrejme aj samotných hráčov.

Štatistický deficit I

Deficit momentálne vykazuje nielen účet verejných financií, ale ako ma upozornilo moje nepriateľské druhé ja, tak aj naša sekcia venovaná číslam a štatistike z ligových turnajov. Ak sa chcete dozvedieť prečo, sledujte bratislavskú stránku aj v najbližších dňoch, čo to naznačím ;)

Ale aby som nemystifikoval, tak radšej šupom prejdem na to podstatné. Štatistický prídeľ z Vyšných Ružbachov. Áno, to bol ten turnaj, ktorý sa uskutočnil pred siedmymi týždňami. Ten čas skrátka letí neskutočným tempom a dnes keď píšem tento text, tak väčšina minigolfistov už funguje v stave posezónnej hybernácie.

Dráha disponujúca schopnosťou okamžite zvyšovať krvný tlak.

To čo naznačili dáta zozbierané z Trnavského turnaja, potvrdila aj Ružbašská ligová zastávka. Pozitívny trend vylepšovania priemerov na jednotlivých dráhach. V porovnávacom súboji s predchádzajúcimi dvoma ročníkmi vyšlo tento rok víťazne až 14 dráh, pričom najväčšia zmena bola zaznamenaná na ľadvine (-14.5%). Pozoruhodné priemerové liftingy prebehli aj na uhle (-14.0%), gentlmenovi, (-12.9%) či napr. bočnom dvojokne (-11.2%). Ľadvina sa prostredníctvom elegantnejšieho zápisu v protokoloch zbavila titulu dráha smrti v prospech iného telesného orgánu mimoriadne obľúbeného obzvlášť medzi mužskou časťou populácie. Netušíte? Pozrite si štatistickú maticu. Dodám len, že dráha s touto charakteristikou zaznamenala ako jediná markantné zhoršenie priemeru s novou hodnotou 2.629. To je vskutku veľa. Odsek zakončím konštatovaním, že najlepšie túto anatomickú dvojicu zvládol Peter Bubelíny sumárnym priemerom 1.417.

Métu 50 percentnej úspešnosti skórovania esami na jednotlivých dráhach sa síce opäť nepodarilo na Ružbašskom filci prekonať nikomu (najbližšie bol pochopiteľne P. Bubelíny 47.22%), ale od toho aby som tu spomenul nových patrónov niektorých dráh ma to neodradí.
Hneď prvú dráhu môžeme dočasne premenovať na marku. Prečo? Pretože tak bol voľakedy označení okrsok krajiny, ktorému vládol mark(o)gróf. Ten náš si ju označil kódom 1.167. Školu gentlemanov má pre zmenu právo viesť Laci Trnka (esovka). Kto je najväčším znalcom... hm, ako to napísať decentne... svalovo-väzivovej trubice, ktorá je súčasne ženským kopulačným orgánom? Tak to neviem, ale dohodnime sa na tom, že na rok tento titul môžeme po bezchybnom výkone prideliť Oliverovi Kažimírovi. K Oliverovi sa v rámci lekárskeho konzília pridávajú ľadvinári Bubelíny a Zontág (1.333).

Prejdime ale k štandardnejším pojmom minigolfového sveta. Priesmykom zľahka prešiel Palo Buchcár istený Ivanom Bušom (1.167). Zjavenie, ktoré nikto nečakal sa objavilo na bočnom dvojokne - debutant v tejto rubrike - Jano Masarik (1.167). Falše zjavne fungovali... Minuloročnú kvalitu na streďáku potvrdil Marcel Korinek. Tento krát bez jedinej chyby. Podobne stopercentný bol aj Peter Močiarik na kasičke. Urobiť esovku z trezoru by sa rovnalo zázraku, ale priemer 1.667 Ivana Tkáča predstavuje solídnu úroveň. Na záver som si nechal zástupcu českej školy - Ivana Roemera. Tomu sa zapáčila úžina a priemerom 1.333 si na nej určite udržiaval pozitívnu náladu.

Zostaňte naladení na vlnovej dĺžke bratislavského blogu, premiérová štatistika z Krtíša pribudne čoskoro (prinajhoršom do Vianoc ;)

Nové typy dráh na obzore?

Mysleli ste si, že tréningy na sklonku sezóny musia byť iba v znamení farebného opadaného lístia a pochmúrneho počasia? Omyl. Stačí sa iba trochu pohrať s fantáziou, vyloviť originálnu myšlienku a s nadhľadom ju aplikovať na konštrukciu minigolfovej dráhy. Tréningová rutina sa tak dá celkom príjemne ozvláštniť. V prípade GK Bratislava sa využil klasický vulkán, dve priečky resp. nohy od plastového stolu, dva bagy na spevnenie a výsledok? Pozrite sa sami... uvidíme niečo podobné niekedy aj na oficiálnom turnaji? A ktorá z modifikácií sa vám pozdáva najviac? Garantujem, že minimálne jedna by poslala priemery na vulkáne do mútnejších vôd ako je známe dnes.

Véčko s vulkánom

Úžina s vulkánom

Okno s vulkánom