Waldshutské juniorské echo

Podobne ako minulý rok, aj tento nevynechám možnosť zopár slovami priblížiť a okomentovať juniorské majstrovstvá resp. výsledkové pozície slovenských reprezentantov (priebeh turnaja a hernú analýzu s radosťou prenechám našim kaučom). Pár dní nazad som na chvíľu koketoval aj s myšlienkou urobenia predturnajového ratingu jednotlivých hráčov, na základne objektívne zvolených kritérií, ale z plánu zišlo, takže ostáva iba čítať medzi riadkami. Niečo zo seba určite vychŕlim.

DEŇ 1
Úvodný hrací deň máme za sebou, pozrime sa čo priniesol a či bol pre slovenských juniorov úspešný. Prvé kolo sa zahájilo na betóne a treba povedať, že štart to nebol nijako zlý - Kažimír 29, Kraviansky 30, Mjartan 30, celé kolo potom 187 (31.167), čo v tdanú chvíľu stačilo na 7. miesto s minimálnou stratou na TOP5. Prišiel však eternit. A zdá sa, že ten je skutočne slabinou juniorských búchačov na medzinárodných podujatiach. Priemer 26.167, najslabší výsledok zo všetkých tímov. Druhé betónové kolo bolo síce horšie v porovnaní s našim prvým, ale v rámci hracieho poľa išlo opäť o 7. najlepší výsledok. Zosumarizované a podčiarknuté - po prvom dni na výsledkovej tabuli svieti celková pozícia číslo 7 a na vyšší stupienok už badateľná strata 26 úderov.

Rozbime však molekulu na menšie častice. Tie predstavujú jednotliví hráči. Najlepšie sa zatiaľ javí Mišo Mjartan - 30. pozícia (výkon 30-23-30), hneď za ním nasleduje Lukáš Barylík - 38. pozícia ( 32-26-28). Tu sa trochu zastavím. Lukáš bol nasadený ako náhradník pravdepodobne na základe signálov z tréningových kontrolných kôl. Osobne ma toto rozhodnutie prekvapilo, pretože ako betónového špecialistu a hráča, ktorého výsledky z posledných ligových, či chebského turnaja boli relatívne v poriadku, som ho medzi nasadenými očakával, ale rozhodnutie koučov rešpektujem.
V prvých dvoch kolách rolu lídra potvrdzoval Oliver Kažimír, ale 35-ka na betóne ho zrazila na 42. miesto. (29-23-35). Ostatní hráči telegraficky: Daniel Kravianský 49. (30-27-33), Ľuboš Zontág 49. (33-27-30), Miro Čibik 60. (32-27-36), Rado Struhár 62. (32-27-36). Uvidíme, čo prinesie deň s poradovým číslom dva.

DEŇ 2
Druhá pasáž turnaja by z hľadiska pôsobenia slovenského tímu mohla získať viaceré prívlastky. Vo vzduchu viseli obavy, keďže sa hrala kombinácia eternit-betón-eternit, avšak po šiestich kolách možno konštatovať relatívnu spokojnosť. Aj napriek dvom eternitovým kolám, ktoré zhodne patrili až k 9. najlepším, si slovenská repre udržala solídnu 7. priečku pred Dánskom, Fínskom a Ruskom. Je to opäť predovšetkým vďaka pôsobeniu na betóne a čiastočne aj vďaka zlepšeným výsledkom na eternite, kde tretie eternitové kolo už bolo lepšie v porovnaní s tým prvým o nezanedbateľných 12 úderov.

Ak by som mal vypichnúť niektoré podstatné a z hľadiska priebehu dôležité momenty, tak by som spomenul tieto:
  • opäť veľmi kvalitný štart Olivera Kažimíra do hracieho dňa, ktorý bol tento krát aj kvalitne zakončený (23-28-23)
  • smolná 34-ka Ľuba Zontága hneď v úvodnom eternitovom kole a jeho následné vystriedanie
  • hráčske prebudenie Ľuba Zontága a slušný súčet betón-eternit 52, pričom záverečné eternitové kolo s hodnotou 21 a 17-imi (!) esami vzbudzuje rešpekt
  • TOP moment - fantastický hrací deň benjamínka slovenského manšaftu - Mira Čibika, ktorého dnešné miery mali vysoko atraktívny, možno až sexi charakter 23-26-22. Mimochodom jeho trojkolový výkon bol siedmym najlepším spomedzi všetkých zúčastnených (74) juniorov!
Určite všetko okamihy hodné večernej diskusie medzi hráčmi a trénermi. Niektorým sa darilo, iný naopak stratili a oproti prvému dňu v poradí klesli. Aké sú však šance, že sa niekto zo Slovákov pozrie do play-off, na ktoré má nárok TOP32 hráčov? Myslím si, že celkom reálne. Oliver zaostáva za cutom iba o jediný úder. Trojica Čibik-Mjartan-Kraviansky potom už o 6-8 úderov, čo je síce pomerne náročná úloha dohnať v dvoch kolách, ale Mirov výkon môže poslúžiť ako vhodná inšpirácia. Napokon, vývoj hráčskych výkonov voči cutu si môžete pozrieť na grafe.

DEŇ3
Siedma pozícia nakoniec predsa len ostala definitívnou. Útok na šiestych Čechov bol prakticky nemožný pre vysokú úderovú stratu po dvoch hracích dňoch, no a Dáni (ktorí boli v tesnom závese za nami) nezatlačili a ani nemohli, pretože jeden z ich hráčov zo zdravotných dôvodov odstúpil a náhradníka do Nemecka nepriniesli. Záverečné dve kolá neboli ničím výnimočné z hľadiska predchádzajúceho vývoja. V oboch čiastkový výsledok patril k ôsmemu najlepšiemu. Pohľad na tými, ktoré slovenskí hráči nepokorili však jasne naznačuje, že so zvesenými hlavami cestovať domov vôbec nemusia. Nesklamali a niektoré momenty určite ostanú ešte nejakú dobu v pamäti.


Asi hlavným bude fungovanie Mira Čibika. Osobne ho na tomto mieste (a za seba) titulujem "Hráčom" výberu 2009. Včerajší výkon som spomínal, dnes pridal slušnú dvojkombináciu 23-29 (eternit-betón), spomedzi našich bol druhým najlepším a v rámci turnaja obsadil konečnú 40. pozíciu. Najlepším hráčom sa neprekvapujúco stal Oliver Kažimír (dnes 24-29), ktorý držal postupové opraty do posledných momentov vo vlastných rukách, ale 2 údery nakoniec rozhodli, že do play-off sa nepozrie a domov pôjde s 36. najlepším výkonom. (mimochodom do play-off postúpilo všetkých 7 juniorov z Nemecka!) Škoda. Štandard si odohral tretí najlepší z tímu - Mišo Mjartan (46. miesto, dnes 26-30) a dokázal tým, že jeho miesto v rámci reprezentácie má pevné základy.


Účasť na šampionáte, okrem športových výkonov, určite splnila svoj zásadný účel. Prísun dodatočných informácií o európskom minigolfe ako aj nezanedbateľné skúsenosti, ktorých nie je nikdy dosť. Možno práve tie budú v budúcnosti pre niektorého z chalanov jedným z faktorov úspešného zaradenia sa medzi špičku mužskej kategórie v Slovenskej lige.
24.-28.8.