Termínová listina 2012

Dátum	Turnaj	Miesto	Povrch	Výsledky
28.-29.4.	7/8.kolo ligy	Častá	eternit
19.-20.5.	9/10.kolo.ligy	Prievidza	eternit/staré
26.-27.5.	Nations Cups	Bad Munder/Rozemaai/Porto
2.-3.6.	Open Zázrivá		adventure
16.-17.6.	11/12.kolo ligy	Trnava NMC	eternit
30.6-1.7.	13/14.kolo ligy	Brezno	eternit
14.-15.7.	Junior Trophy	Olomouc (filc)
20.-22.7.	MSR/Finále	Košice-Bankov	eternit
4.-5.8.	1/2.kolo ligy	Dubnica	eternit
15.-18.8.	MS Juniorov	Bad Munder GER	filc/eternit
15.-18.8.	ME Seniorov	Rozemaii BEL	eternit
29.8.-1.9	Euro Ch'ship	Porto POR	betón/eternit
29-30.9.	3/4.kolo ligy	Bratislava	eternit
4.-6.10.	Europacup	Vizela POR	betón

Jesenné prievidzské divadlo

Vyjadriť sa objektívnym spôsobom ku záverečnému ligovému víkendu roku 2011 nie je pre mňa jednoduchou záležitosťou. Síce od samotného turnaja v Prievidzi už uplynulo niekoľko dní a niektoré emócie stihli vychladnúť, moja športovo a často pozitívne naladená duša pod ťarchou všetkých konzekvencií pri spomienke na rozhodujúce momenty tejto minigolfovej udalosti stále pociťuje úprimný smútok.

Ale poďme pekne po poriadku. Hlavné pódium minigolfového divadla bolo tento krát postavené v nebezpečnej blízkosti starého prievidzského ihriska, ktoré v zásade obchádzala povesť ako mimoriadne žičlivého a hráčsky obľúbeného. Preto sa za určitých okolností dali očakávať výkony, ktoré by strhli celé auditórium do frenetického potlesku. Samozrejme, že mám na mysli kombináciu osemnástich magických momentov zakončených nespútaným mrazením po celom tele.
Mrazenie síce nastalo, ale bohužiaľ bolo skôr spôsobené chladným jesenným vzduchom, ktorý určite zapríčinil drobný posun celkových zahraných priemerov smerom nahor. (TOP10 deň1 - 22.40, deň2 - 22.18) Som presvedčený, že ak by sa turnaj (pozor, to nie je kritika termínovej listiny) odohral počas niektorého z letných mesiacov, nezvestná 18-ka by konečne ukázala svoju bezchybnú tvár. Takto sa do výsledkovej listiny prepašovali „iba“ oficiálne štyri modré 19-ky. Jedna z nich patrila Radovi Struhárovi (86 úderov, priemer 21.50), víťazovi prvého hracieho dňa, ktorý tak potvrdil veľmi kvalitnú fazónu v druhej polovici roku. No a kto si siahol na absolútne víťazstvo (na území Slovenska premiérové) v nedeľu? Človek, ktorý je schopný do roka odohrať 53 turnajov a ktorému sa radšej v nedeľu vyhýbajte, pretože ju má nenápadne schovanú aj vo svojom mene – Ľubo Zontág (83, 20.75). Mimochodom, priemer 20.75 predstavuje najnižšiu úroveň, ktorú v Slovenskej lige dosiahol hráč od spustenia jednodňových ligových kôl.

Komentáru tímovej súťaže by som sa najradšej vyhol, ale keďže nechcem, aby ma týždeň naháňalo moje svedomie, tak urobím presný opak. Do osudového momentu sa všetko javilo ako skvelý come-back majstrovského tímu GK Bratislava. Sobotné prvé miesto, vysmiate tváre, dobré pocity... ale keďže naše minigolfové divadlo nehrá iba na pódiu, ale aj za oponou, tak nastala scéna, ktorú bratislavskí hráči nemali v scenári. V prenesenej reči hovoríme o penalizácii, rozhodnutí o osude turnaja mimo hracích dráh a v danom momente aj výraznom ovplyvnení hráčskeho motivačného faktora. Niečo, čo som ja osobne zažíval pri iných druhoch športu a vždy som tým do značnej miery opovrhoval. Nestaviam sa do pozície obhajcu žiadnej zo strán, len mám silný pocit, že samotné mýtické alkoholové pravidlo (mimochodom podľa mňa nedostatočne zadefinované) Slovenský minigolf na nohy nepostaví. Stalo sa... Zvyšok Ligového ročníku 2011/12 tak pre mňa v rámci tímovej súťaže nadobudol status formálnej záležitosti a iba z úcty k ostatným tímom nebudem vyslovovať názov toho, ktorý na 99% v Košiciach na Majstrovstvách Slovenska zdvihne nad hlavu trofej šampióna. Radšej pre poriadok dodám, že jednotlivé denné víťazstvá si pripísali domáci hráči 1. MTGC Prievidza (467 úderov, 23.35) a minigolfisti trnavského klubu ŠK ADARA (451, 22.55).

Tak a čo by som dodal na záver? Čo takto malú fotografickú bodku symbolicky sa lúčiacu s outdoorovou sezónou, ktorá sa do minigolfovej kroniky zapíše pod číslovkou 2011, hm? Užívajte si dlhé večery a v prípade nostalgickej reakcie skúste zavítať na niektorý zo zimných halových turnajov (druhý ročník magura cup-u by nemal chýbať)...

PS: Štatistika samozrejme bude...

Z Vergiate prekvapujúco bez medajle

Keď som minulý rok o takomto čase dopisoval článok venovaný práve skončenému Poháru majstrov vo Viedni, odkázal som novému (vtedy pochopiteľne neznámemu) majstrovskému tímu, aby o rok vo Vergiate zažil príjemné minigolfové nadšenie a urobil už konečne výsledkový uragán. Rok uplynul a bohužiaľ musím konštatovať, že želanie sa podarilo naplniť iba z polovice... vyjadrovať sa k výsledku, ktorý je všeobecne považovaný za neúspešný nie je zrovna jednoduchou záležitosťou, ale strčiť hlavu do piesku by bolo v tomto momente iba zbabelým krokom, takže pár riadkami sa k samotnému turnaju venovanému klubovým šampiónom rád vrátim.

V Taliansku bol pre kluby pripravený pomerne náročný betónový okruh, kde sa akákoľvek cifra pod psychologickou hranicou 30 úderov dala považovať za pravú minigolfovú kvalitu. Vyslovene smrteľnú dráhu by ste na ihrisku hľadali márne (v porovnaní s Viedňou 2010 išlo o relatívne pokojnejšie mínové pole). Ešte aj štatisticky najťažšia dráha – veľký hrad sa z môjho pohľadu javil po stránke prenosu ako jednoduchší v porovnaní s košickým kolegom. Iná však bola situácia po prenose. Skórovať na tejto dráhe vyžadovalo nemalú dávku šťastia. Podobne tomu bolo aj na dráhach 3, 7 a v o niečo menšej miere aj na 8, 15, 16.
Dôležitý faktor úspechu predstavovalo zladenie dvoch základných konštánt – prenosu na prekážkových dráhach a precízneho tempovania na technických. Keďže počasie počas celého podujatia (vrátane tréningov) vykazovalo neuveriteľnú stabilitu (modrá obloha, bezvetrie, teploty okolo 25 stupňov), ustrážiť si optimálnu teplotu zvolených lôpt nepredstavovalo výrazný problém. Za to nároky na udržiavanie koncentrácie a čerstvej mysle sa už nachádzali na vyššom leveli. Poháru majstrov sa totižto zúčastnilo až 120 hráčov, čo pri jednom ihrisku logicky značne znáročnilo časovú schému turnaja. Odohrali ste okruh (približne 1.5h) a mohli ste sa rovno pripraviť na trojhodinovú pauzu. Hrací deň tak končil po 19. hodine. Nič príjemné pri pomyslení, že ste vstali 5.40, aby ste sa mohli ráno o 7. hodine trochu rozohriať pri cvičných úderoch.

Posuňme sa v čase ale trochu späť. Všetko logicky začalo tréningovým procesom. Ten (až na pár detailov) prebehol bez problémov a pokiaľ ide o zpamovanie ihriska, voľbu systémov, či použitý materiál, jednoznačne treba poznamenať, že išlo o pomerne vydarenú časť turnaja. Nominačné kolečká sa začali točiť tri dni pred ostrým štartom a dal som si tú námahu, aby som ich zachytil a dal do širšej perspektívy v nadväznosti na hlavnú fázu turnaja. Hráčske priemery sa pohybovali od 30.14 až do 35.88, pričom sumárny zastavil na úrovni 33.73. Pochopiteľne, že v hlavnej súťaži sa dalo očakávať zlepšenie, keďže zmapovanie dohrávok prebiehalo kontinuálne a definitívnu podobu získalo až v posledný tréningový deň. Keď sme preberali reálne možnosti, tak sme sa zhodli, že tímový priemer na úrovni 32 - 32.5 by mohol byť dosiahnuteľný a zabezpečujúci solídny výsledok. Turnajová hodnota však zastavila mimo tohto intervalu, na cifre 32.90 (pri zohľadnení výsledkov náhradníka - 33.06) a postačovala iba na nelichotivú 12. priečku (traja hráči si svoje priemery zlepšili, štyria zhoršili). Určite sklamanie, ale na druhej strane treba priznať, že strata na najbližšie vyššie postavené tímy bola pomerne malá (11. miesto - 6 úderov, 10. - 11, 9. - 19...).

Stále tak platí, že na európsku minigolfovú špičku nemáme, ale tzv. druhá kategória krajín nepredstavuje nezdolateľnú prekážku. Viem, už by bolo fajn, keby sa to konečne podarilo aj fakticky dokázať. Tento rok sa tak nestalo, príležitosť ponúkne až nastávajúca medzinárodná sezóna s prívlastkom portugalská (európsky šampionát ako aj pohár majstrov privíta práve táto krajina). Ak sa do nej zapojí aj slovenský zástupca/tím neostáva nič iné, len pevne veriť vo výkonnostný progres. Myslím, že túžba po úspechu v nás určite stále drieme a nezomiera...

Výsledky mužskej tímovej súťaže
Výsledky ženskej tímovej súťaže
Tímové štatistiky

Slnečná terapia a okenný kolaps

Predtým ako sa moja myseľ naplno ponorí do sústredeného módu v súvislosti s očakávaným Pohárom majstrov ešte s radosťou stihnem zrekapitulovať ligový víkend, ktorý sa odohral po takmer šesť týždňovej reprezentačnej prestávke. Meteorologická stanica vo Veľkom Krtíši sa rozhodla, že na víkend bude ukazovať čísla prudko atakujúce tropické hodnoty a hráči nabití vysokým množstvom solárnej energie zrejme nemali chuť numerologickú schému akokoľvek výrazne narúšať a do protokolov písali čísla kopírujúce vonkajší teplomer.

Zabudnite na výsledkovú tabuľu s ukľudňujúcim zeleným nádychom, po oba dni sa podiel "tropických" výsledkov (cháp ako 30+) pohyboval na úrovni 50%! Celkom šialenstvo, čo poviete? A to ihrisko v Krtíši pri svojej premiére minulý rok pôsobilo relatívne neškodným dojmom. Dokonca aj unikátna kombinácia dvoch okien sa dala prežiť s minimálnymi škrabancami. Časy sa však menia. Asi si to povedal aj neviditeľný patrón tohto ihriska a pri jednej zo svojich potuliek po areáli odsypal na niektoré dráhy trochu ostrejšie koreniny ako by bolo zdravé. A tak neboli nijakým prekvapením štvorky na priečkach, vulgárne myšlienky na oknách, oči vytočené nahor pri uhli, či nechápavé krútenie hlavou na nepriateľsky naladenom lopingu... Skrátka, žiadna pohodička sa nekonala.
A potvrdzujú to aj výkony absolútnych víťazov oboch dní, či štatisticky zaujímavé priemery TOP10-ky (25.95 a 25.93 - to je podozrivo blízko hodnotám z najťažších ihrísk v Častej a Trnave). Iba dvaja borci sa boli schopní pozrieť pod psychologickú hranicu 100 úderov a aj to iba o jediný úder (24.75). Prvý deň strhával do mexickej vlny okolo stojacich asi 750 divákov minigolfový milovník č.1 alias Marian Havlík, (najviac esových úderov na turnaji - 68.75%) druhý deň si túto milú úlohu vyskúšal jeho tímový parťák Kubo Kalník, pochopiteľne rovnako minigolfový milovník ;)

V rámci tímovej súťaže zatiaľ zdarne pokračuje orlí let trnavskej Adary. Pohodlne vyhrala oba dni a v ligovej tabuľke si vytvorila komfortný náskok. Žeby sa schyľovalo k majstrovskému titulu systémom štart-cieľ? Pozor, sme v športe a tam sa zvyknú diať niekedy také veci, že aj obočie Chucka Norrisa ide smerom nahor. Každopádne, zatiaľ sa budeme držať faktu, že ADARA Trnava sa odtrhla od tímu GK Bratislava na rozdiel 9 bodov. Prečo tomu tak bolo v Krtíši? Kľúč treba hľadať napríklad aj vo zvládnutí smrteľnej dráhy (rovnako ako minulý rok). Momentálne možno jednej z najsmrteľnejších na územi Slovenska. Hovorím o úkaze menom ultra-ťahavé rovné okno (zaznamenaných 16 sedmičkových kúskov). Už som to avizoval, teraz to definitívne vyrieknem. Priemer, vážení, dosiahol hodnotu hraničiacu s nutnosťou volať profesora Chocholouška (pre nechápavých video). 2.745. Ufff! A to hneď nasledujúca dráha (šikmé okno) vykázala rovnako monstróznych 2.420. Proste nič pre slabé povahy.

dráha	hráč(i)	priemer
priama	Miro Čibik	1.000
priečky	Rado Struhár	1.625
ľadvina	Marián Havlík	1.125
trubka	Lukáš Barylík	1.125
segmenty	René Šimanský	1.000
pyramídy	Božena Pätoprstá	1.000
okno-rovné	René Šimanský	1.375
okno-šikmé	M. Ištván / M. Čibik	1.625
uhol	Erika Oršulová	1.000
loping	I. Buš / I. Pätoprstý	1.625
slimák	M. Csontos	1.250

Predpokladám, že najbližšia zastávka ponúkne úplne iný obraz. Síce staré prievidzské ihrisko absentovalo v termínovej listiny dlhšiu dobu, ale za starých čias bolo svedkom množstva osemnástkových pokušení. Žeby sa teda konečne po toľkých rokoch prišla na minigolfistov usmiať aj bezchybná osemnástka?

Výlet do histórie (video)

Tak som sa vám opäť raz trochu túlal internetovým priestorom a narazil som na jedno magické video. Pochopiteľne zamerané na minigolf. Nemčinári si môžu vychutnať rozprávanie majsterky sveta z roku 1993 - Alice Kobish, ale čarovné sú predovšetkým retro zábery zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Dámy hrajúce v kostýmoch, páni v oblekoch... alebo čo ten maličký pletený košíček na loptičky? No nevyvoláva to na vašich tvárach akýsi zvláštny úsmev?

PS: Vedeli ste, že v Nemecku sa nachádza viac ako 3000 minigolfových ihrísk !?