Z tajných spisov občana X

Sobota ráno.
V kalendári vidím meno Lujza. Hm, nikoho takého nepoznám, takže dnes môžem na kvalitnú oslavu rovno zabudnúť. Nevadí, nájdem si nejakú inú zábavku... ale, akú? Počkať... akurát pozerám lokálne noviny a čo nevidím - tento víkend sa u nás v Brezne uskutočnia akési Majstrovstvá v minigolfe. To znie zaujímavo. Poobede sa tam skočím pozrieť...

Sobota 13:00
Blížim sa k minigolfovému ihrisku a hneď z diaľky počujem, že dajakí chlapci tam hulákajú a zatínajú päste. Tuším bude bitka. Zrýchľujem krok, aby som sa mohol zúčastniť, veď z boxerských tréningov si ešte čo to pamätám...
Aha, takže žiadna bitka. Aspoň nie tá pästná. Pôvabná slečna mi pri vstupe do areálu vysvetľuje, že súťaž už začala a tie výkriky sú prejavmi radosti po úspešných úderoch. Ty bisťu, ale tu sa kričí ako na dajakom tréningu japonských karatistov. No veru, toto si pozriem.

Sobota 14:00
Podarilo sa mi hodiť reč s pár zhovorčivými účastníkmi turnaja a zistil som základné informácie, aby som sa aspoň trochu vedel zorientovať, pretože minigolf som naposledy hral pred desiatimi rokmi a to bola úplne iná pesnička. Poviem vám, títo borci vyzerajú lepšie ako americký golfisti. Súkajú tam jedno eso za druhým. Pozrel som aj výsledkovú listinu a všimol som si, že po prvom kole vyhráva nejaký trnavský klub. To im Brezňanci nevedia ukázať, kto je tu pánom?!

Sobota 15:30
Na chvíľu som si odskočil, ale už som späť. Druhé kolo dohrané. Rozprával som sa s vtipným chlapíkom z Bratislavy a vyzeral byť celkom spokojný. Úsmev mal od ucha k uchu a tvrdil mi, ževraj „My, to máme radi od zadu...“. Chvíľu som na nehol civel, že či sa nezbláznil, ale druhý vysmiaty (podľa farby dresu tiež bratislavčan) ma ukľudnil, že to bolo myslené v súvislosti s priebežnými výsledkami. Hodil som očkom na výsledkovú tabuľu a pochopil som. 1. Adara Trnava, 2. Brezno, 3. GK Bratislava. Rozdiely minimálne.

Sobota 16:00
Prichádza šedý mrak a začína pršať. Bežím rýchlo do krčmy doplniť tekutiny.

Sobota 18:00
Trochu som sa zakecal s chlapmi v krčme, ale keďže ma ten minigolf dajako chytil, idem ešte trošku pozrieť, čo tam tí blázni stvárajú.

Sobota 18:30
Poviem vám, bol som preč niečo cez dve hodiny, ale takú zmenu som nečakal. Atmosféra pomaly ako na argentínskom futbale. Jedny kričia z plného hrdla „Poďme ADARA“, iný zas „Makáme chlapi...“. Prisahal by som, že som počul aj rapkáč. Zjavne ide do tuhého, lebo každú chvíľu sa niekto chytá za hlavu a výrazy na tvárach niektorých účastníkov majú jemne hororový nádych. Nie som si istý, ale mám pocit, že sa blíži záver hracieho dňa, lebo veľa hráčov už dohralo a tí, ktorí sú povzbudzovaní sa akurát dostali na 17-tu dráhu. Pýtam sa mladého chalaniska, že kto vyhráva. Iba mi úsečne odvrkne - „Je to tesné, tuším je rozdiel iba 2 údery...“. No z toho teda múdrejší nie som. Idem sa pozrieť priamo ku dráhe, možno mi povie niekto iný...
Priblížil som sa ku poslednej dráhe, ale stihol som iba na moment zachytiť obrovskú radosť príjemného chlapíka, keď ku mne pristúpil akýsi pán a vykázal ma ďalej od hracieho priestoru. Úprimne poviem, že ma to nahnevalo a zreteľne som mu tlmočil môj postoj. V momente sa na mňa vrhlo asi 50 párov zamračených očí, tak som radšej odišiel preč. Nebudem kaziť zábavku iným. Dnes nie...

- vybrané z denníka istého obyvateľa z Brezna -
24.-28.8.